uznesenia KS ZA sp. zn. 1To/137/2007
1To/137/2007-97
U Z N E S E N I E
Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Bargela a sudcov JUDr. Milana Repáňa a Mgr. Miroslava Mazúcha, na neverejnom zasadnutí konanom 18. decembra 2007 prejednal sťažnosť podanú okresným prokurátorom v Žiline proti uzneseniu Okresného súdu v Žiline, sp. zn. 22T/94/2006 z 31.10.2007 a takto
r o z h o d o l :
Podľa § 194 ods. 1 písm. b) Tr. por. z r u š u j e uznesenie Okresného súdu v Žiline, sp. zn. 22T/94/2006 z 31.10.2007, a u k l a d á okresnému súdu, aby vo veci znovu konal a rozhodol.
O d ô v o d n e n i e
Napadnutým uznesením okresný súd postupom podľa § 241 ods. 1 písm. f) Tr. por. odmietol obžalobu okresného prokurátora v Žiline, sp. zn. 4Pv 854/2005 z 19.12.2006 a vrátil mu vec obvineného P. H., stíhaného pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. účinného do 1.1.2006 v štádiu pokusu podľa § 8 ods. 1 Tr. zák. účinného do 1.1.2006 a trestný čin výtržníctva podľa § 202 ods. 1 Tr. zák. účinného do 1.1.2006, ktorých sa mal dopustiť tak, že
17.11.2005 asi o 17.15 hod. v obci Nesluša na krajnici cesty vo vzdialenosti asi 200 metrov od Pohostinstva Pod vlekom, po predchádzajúcom slovnom konflikte, pod vplyvom alkoholu, bezdôvodne fyzicky napadol J. G. tak, že ho bodol odzadu do chrbta kovovými nožnicami s dĺžkou čepele cca 8 cm, čím mu svojím konaním spôsobil bodnú ranu hrudníka vpravo, prenikajúcu do pohrudničnej dutiny a poúrazové vniknutie vzduchu do pravej pohrudničnej dutiny, ktoré zranenia si vyžiadali dobu práceneschopnosti a dobu liečenia v trvaní 3 týždne, pričom vzhľadom na spôsob útoku mohlo u poškodeného dôjsť k poškodeniu dôležitých orgánov.
Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil v podstate tým, že orgány činné v trestnom konaní porušili právo obvineného na obhajobu „ponímané v širšom slova zmysle“. Postup týchto orgánov pri vyšetrovaní veci nebol zameraný na objasnenie všetkých okolností svedčiacich proti obvinenému ako aj v jeho prospech. Orgány činné v trestom konaní náležite neobjasnili mechanizmus vzniku zranenia poškodeného ako aj zavinenie obvineného. Obvinený a svedkovia vypovedali k tejto okolnosti rozdielne. Výsluchy uvedených osôb neboli zamerané na samotný spôsob a intenzitu bodnutia poškodeného. Znaleckým skúmaním nebol detailne špecifikovaný charakter poranenia. Orgány činné v trestnom konaní nevenovali náležitú pozornosť obhajobe obvineného, ktorý vypovedal, že poškodeného pichol nožnicami tak, aby mu neublížil, iba brániac sa jeho fyzickému útoku, v čase, keď poškodený na ňom ležal a udieral ho rukami. V prípravnom konaní mali byť tieto okolnosti objasnené doplnením výsluchov obvineného a svedkov, mal byť vykonaný vyšetrovací pokus alebo rekonštrukcia veci a podľa takto doplneného dokazovania mal byť doplnený znalecký posudok z odvetvia traumatológie a chirurgie a vykonané ďalšie sprievodné úkony, ktorých potreba vyvstane v priebehu vyšetrovania.
Proti tomuto uzneseniu podal riadne a včas, v zákonom stanovenej lehote sťažnosť okresný prokurátor. V písomnom odôvodnení sťažnosti uviedol, že vykonané dôkazy v prípravnom konaní jednoznačne potvrdili, že obvinený sa žalovaného skutku dopustil a svojím konaním naplnil všetky znaky žalovaných trestných činov. Vina obvineného bola preukázaná jeho čiastočným priznaním sa, výpoveďami poškodeného a svedkov i závermi znaleckého posudku. Obvinený nepoprel, že poškodeného pichol nožnicami. Pochybnosti súdu o smere útoku a jeho intenzite možno odstrániť výpoveďou znalca na hlavnom pojednávaní alebo písomným doplnením podaného znaleckého posudku. Rekonštrukcia v prípravnom konaní vykonaná nebola, pretože poškodený a svedkovia sú občanmi Českej republiky a k úkonu sa neustanovili. Nevykonanie rekonštrukcie však nemožno subsumovať pod pojem závažnej procesnej chyby a porušenia práva na obhajobu v širšom zmysle slova. Samotný Trestný poriadok pojem „práva na obhajobu v širšom slova zmysle“ ani nepozná. Procesné úkony – rekonštrukcia alebo vyšetrovací pokus môžu byť vykonané v rámci kontradiktórneho procesu aj priamo na hlavnom pojednávaní na návrh niektorej z procesných strán. Okresný prokurátor ďalej v písomnom odôvodnení sťažnosti uviedol, že vo veci nedošlo k závažných procesným chybám a nebolo porušené právo na obhajobu obvineného a preto mal súd nariadiť termín hlavného pojednávania. V súdnom konaní mal prokurátorovi umožniť, aby preukázal vinu obvineného. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie.
Krajský súd na podklade podanej sťažnosti preskúmal v zmysle § 192 ods. 1 písm. a) Tr. por. správnosť napadnutého uznesenia, ako i konanie, ktoré mu predchádzalo, a tak zistil, že sťažnosť okresného prokurátora je dôvodná.
Nadriadený súd preskúmaním konania, ktoré napadnutému výroku uznesenia predchádzalo zistil, že okresný súd porušil ustanovenie § 240 ods. 1, 3 Tr. por.
Dňa 19.12.2006 podal okresný prokurátor v Žiline obžalobu Okresnému súdu v Žiline na obv. P. H., pričom doposiaľ súd nepostupoval podľa § 240 ods. 1, 3 Tr. por.
Podľa § 240 ods. 1 Tr. por. po doručení obžaloby súd bez meškania nariadi doručiť rovnopis obžaloby... . Podľa § 243 ods. 3 prvá veta Trestného poriadku spolu s rovnopisom obžaloby sa osobám uvedeným v odseku 1 doručí výzva, aby bez meškania písomne oznámili súdu a ostatným stranám návrhy na vykonanie dôkazov.
Doručenie obžaloby a výzvy je jednoduchým procesným úkonom, vykonaniu ktorého nemá čo a nemôže nič brániť, preto časový úsek 7 dní, vrátane dní pracovného voľna, je maximálnou hranicou, kedy ešte možno považovať postup súdu v zmysle § 240 ods. 1, 3 Tr. por. za postup bez meškania.
V predmetnej veci okresný súd tým, že vôbec nedoručil rovnopis obžaloby a výzvu v zmysle § 240 ods. 1, 3 Tr. por., porušil vyššie uvedené ustanovenia Trestného poriadku. Po doručení tohto uznesenia bude musieť okresný súd urýchlene a okamžite postupovať podľa § 240 ods. 1, 3 Tr. por.
Podľa § 241 ods. 1 písm. f) Tr. por. samosudca obžalobu odmietne a vráti vec prokurátorovi ak zistí závažné procesné chyby, najmä porušenie práva na obhajobu.
V zmysle doterajšej právnej praxe závažné procesné chyby prípravného konania sú najmä chyby, ktoré samy osebe alebo v spojení s inými, vážnym spôsobom spochybňujú zákonnosť prípravného konania a jeho výsledkov, alebo ktoré majú za následok, že k niektorým úkonom prípravného konania nemožno prihliadnuť ako k dôkazu, pričom náprava týchto skutočností v konaní pred súdom nie je možná. Závažnými procesnými chybami sú najmä nedoručenie uznesenia o vznesení obvinenia obvinenému, konanie a rozhodnutie nepríslušného orgánu alebo orgánu, ktorý mal byť vylúčený, vykonanie konania bez súhlasu poškodeného, hoci jeho súhlas sa podľa zákona vyžaduje, získanie dôkazov nezákonným donútením alebo hrozbou, vykonanie konania bez obhajcu hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, a neumožnenie obvinenému alebo jeho obhajcovi po skončení vyšetrovania preštudovať spisy.
Prvostupňový súd po preskúmaní podanej obžaloby, ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého uznesenia a tak isto aj nadriadený súd po splnení revíznej povinnosti nezistil závažné procesné chyby v prípravnom konaní, vyššie uvedeného charakteru.
Základným predpokladom na to, aby súd mohol vo veci vykonať súdne pojednávanie, je podanie obžaloby prokurátorom. V zmysle § 234 ods. 1 Tr. por. prokurátor podá obžalobu vtedy, ak výsledky vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania dostatočne odôvodňujú postavenie obvineného pred súd.
Posúdenie tejto otázky závisí od toho, či v prípravnom konaní boli dôkazy potrebné pre meritórne rozhodnutie súdu obstarané v súlade so zákonom a úzko súvisí s ustanovením § 2 ods. 10 Tr. por. Podľa tohto ustanovenia sú orgány činné v trestnom konaní pred podaním obžaloby povinné postupovať tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. S rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.
Preto aj postup prokurátora podľa § 234 Tr. por. (podanie obžaloby) predpokladá dostatočné objasnenie veci v rozsahu nevyhnutnom na jeho rozhodnutie v súlade s ustanovením § 2 ods. 10 Tr. por. tak, aby z neho bolo zrejmé, že:
- skutok sa stal
- skutok vykazuje znaky skutkovej podstaty trestného činu
- existuje spoľahlivý záver, že žalovaný skutok spáchal obvinený
- nie sú dané okolnosti vylučujúce trestnú zodpovednosť (§ 22, 23 Tr. zák.).
Vyššie uvedené podmienky tvoria nevyhnutný základe na posúdenie, či výsledky vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania dostatočne odôvodňujú postavenie obvineného pred súd. Len v prípade, ak nebude splnená čo i len jedna z nich, resp. v prípade zistenia závažných procesných chýb, bude oprávnene a opodstatnene prichádzať do úvahy postup súdu podľa § 241 ods. 1 Tr. por.
Nadriadený súd preskúmaním spisového materiálu zistil, že prvostupňový súd po preskúmaní obžaloby a predloženého spisu nesprávne vyhodnotil výsledky vyšetrovania, pretože zo zabezpečených dôkazov možno vyvodiť dostatočnú odôvodnenosť postavenia obvineného P. H. pred súd po tom, čo orgány činné v trestnom konaní zistili skutkový stav v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie a zároveň o skutkovom stave neboli dôvodné pochybnosti.
Krajský súd v tejto súvislosti poukazuje najmä na tieto zaobstarané dôkazy v prípravnom konaní:
Poškodený J. G. vypovedal, že „náhle som pocítil príšernú tupú bolesť v chrbte, cítil som, že sa nedokážem vôbec nadýchnuť, keď som sa obzrel, muž, ktorý do mňa predtým narazil sa snažil ujsť“ (č. l. 34 spisu). Svedkyňa J. Č. vypovedala, že „videla som, ako neznámy muž, ktorý narazil predtým do kanistrov, nejakým predmetom pichol G. do hornej pravej časti chrbta“ (č.l. 32 spisu) a svedok F. Č. „zaregistroval som, ako J. G. kričal, že ho pichol a videl som, ako spoza neho vybehol neznámy muž“ (č. l. 42 spisu). Svedok J. Š., príslušník privolanej policajnej hliadky, vypovedal, že „na zastávke autobusu sme zaistili podozrivého P. H., ktorý pri nastupovaní do služobného vozidla odhodil nožnice čiernej farby, ktoré sme zaistili, H. uviedol, že s týmito nožnicami bodol do chrbta muža pri vozidle a skutok ľutoval“. Znaleckým skúmaním bolo objasnené, že poškodený utrpel bodnú ranu zadnej časti hrudníka vpravo v dĺžke asi 1,5cm, prenikajúcu do hrudnej dutiny mechanizmom bodnutia.
Krajský súd vzhľadom na vyššie uvedené dôkazy, na rozdiel od prvostupňového súdu, dospel k záveru, že orgány činné v trestnom konaní náležite zistili skutkový stav v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie a o skutkovom stave nie sú dôvodné pochybnosti (§ 2 ods. 10 Tr. por.). Výsledky vyšetrovania potom dostatočne odôvodňujú postavenie obvineného pred súd (§ 234 ods. 1 Tr. por. ).
Prvostupňový súd s ohľadom na uvedené nesprávne podľa § 241 ods. 1 písm. f) Tr. por. obžalobu odmietol a vec vrátil prokurátorovi, pretože orgány činné v trestnom konaní sa v prípravnom konaní nedopustili závažných procesných chýb a neporušili podstatným spôsobom právo obvineného na obhajobu.
Obhajoba obžalovaného, ktorý vypovedal, že: „poškodenému, ktorý ma udieral na zemi som len zľahka prešiel nožnicami po chrbte a následne ho pichol tak, že som si dal ukazovák na čepeľ, aby som mu neublížil“ a z toho vyplývajúce pochybnosti prvostupňového súdu o sile a intenzite útoku, môžu byť odstránené podrobným výsluchom obvineného, poškodeného a svedkov k týmto čiastkovým okolnostiam a následným vypočutím znalca na hlavnom pojednávaní, prípadne doplnením znaleckého posudku (§ 146 Tr. por.). V prípade neodstránenia pochybností týmito dôkazmi môže byť v krajnom prípade v rámci súdneho konania vykonaný vyšetrovací pokus, ak účel vyšetrovacieho pokusu nebude možné dosiahnuť inak, prípadne i rekonštrukcia, ak iné dôkazy nebudú postačovať na objasnenie veci (§ 157, 159 Tr. por.). Tu dáva krajský súd do pozornosti okresnému súdu ustanovenie § 277 ods. 3 Tr. por.
Krajský súd pripomína, že ak boli v prípravnom konaní objasnené zákonným spôsobom, len základné otázky a okolnosti prípadu, ktoré postačujú za dôvodné postavenie obvineného pred súd a pritom neboli objasnené ostatné – doplňujúce okolnosti (v tomto prípade tie, na ktoré poukázal okresný súd v uznesení o odmietnutí obžaloby), vystavuje sa prokurátor riziku, „zrútenia“ sa ním zabezpečenej štruktúry usvedčujúcich dôkazov a tým i riziku „neudržania“ obžaloby a následnému oslobodeniu obžalovaného spod obžaloby.
Zásada rovnosti strán v konaní pred súdom (§ 2 ods. 14 Tr. por.) i kontradiktórny spôsob vedenia súdneho pojednávania nedovoľuje súdu usmerňovať prokurátora v tom, čo má ešte „urobiť“ v prípravnom konaní, a tak mu zasahovať do jeho výlučnej právomoci vykonávať dozor nad dodržiavaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní (§ 230 Tr. por.). Takéto usmerňovanie prokurátora by mohlo byť chápané aj ako pomoc prokurátorovi, a to by už bolo v úplnom rozpore so zásadou spravodlivého procesu (čl. 6 Európskeho dohovoru), so zásadou rovnosti strán v konaní pred súdom a princípom nestrannosti súdu pri rozhodovaní sporu medzi prokurátorom (štátom) a obžalovaným.
S ohľadom k uvedenému krajský súd rozhodol podľa § 194 ods. 1 písm. b) Tr. por. tak, že napadnuté uznesenie zrušil a uložil okresnému súdu, aby vo veci znovu konal a rozhodol.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Žiline, 18. decembra 2007
JUDr. Martin Bargel
predseda senátu
