Judikát Jtk 6/2009 - I. Výsluch svedka, ktorý je vo vzťahu k obvinenému osobou uvedenou v § 130 Tr. por., ako dôkazný prostriedok pri rozhodovaní o väzbe; II. Vykonanie výsluchu svedka, ktorý je vo vzťahu k obvinenému osobou uvedenou v § 130 Tr. por

uznesenie KS ZA sp. zn. 1Tpo/17/2008

1Tpo/17/2008

U Z N E S E N I E

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Bargela a sudcov JUDr. Milana Repáňa a Mgr. Miroslava Mazúcha, na neverejnom zasadnutí konanom 8. apríla 2008 prejednal sťažnosť podanú obvineným V. Ch. proti uzneseniu Okresného súdu Čadca, sp. zn. 13Tp/9/2008 z 5.3.2008 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 194 ods. 1 písm. a) Tr. por. z r u š u j e uznesenie Okresného súdu v Čadci, sp. zn. 13Tp 9/08 z 5.3.2008.

Podľa § 79 ods. 1 Tr. por.

obvineného V. Ch., nar. .................. v Čadci, bytom ............ č. ........,

okres Čadca, t.č. v Ústave na výkon väzby

v Žiline

p r e p ú š ť a     z      v ä z b y      n a      s l o b o d u .

O d ô v o d n e n i e

Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 72 ods. 2 Tr. por. z dôvodu § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por. rozhodol o vzatí obvineného V. Ch. do väzby. Lehota väzby začala plynúť 4.3.2008 od 18.00 h. a obvinený ju vykonáva v Ústave na výkon väzby v Žiline.

Proti tomuto uzneseniu podal riadne a včas, v zákonom stanovenej lehote sťažnosť obvinený. Sťažnosť podal priamo do zápisnice o výsluchu pred sudcom pre prípravné konanie a odôvodnil ju tým, že si nie je vedomý toho, že by spáchal skutok, pre ktorý sa proti nemu vedie trestné stíhanie. Požiadal krajský súd, aby rozhodol tak, že ho prepustí z väzby na slobodu.

Krajský súd na podklade podanej sťažnosti preskúmal v zmysle § 192 ods. 1 Tr. por. správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým mohol sťažovateľ podať sťažnosť, ako i konanie predchádzajúce týmto výrokom a zistil, že sťažnosť obvineného je dôvodná.

Poverený príslušník Obvodného oddelenia PZ Turzovka uznesením zo 4.3.2008 podľa § 199 ods. 1 Tr. por. začal trestné stíhanie a súčasne podľa § 206 ods. 1 Tr. por. vzniesol obvinenie V. Ch. pre trestný čin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. v podstate na tom skutkovom základe, že sa 4.3.2008 vyhrážal svojej manželke B. Ch., že ju odstrelí alebo rozštiepe jej hlavu sekerou alebo nožíkom, taktiež sa mal vyhrážať že odstrelí aj okresnú prokurátorku, ktorá v ten istý deň s ním odmietla na okresnom súde uzavrieť dohodu o vine a treste.

Uznesenie o vznesení obvinenia bolo V. Ch. oznámené 5.3.2008 o 7.00 hod. na začiatku jeho prvého výsluchu. Zadržaný bol už 4.3.2008 o 18.00 hod.

Po vydaní uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia V. Ch., ale ešte pred jeho prvým výsluchom, boli vypočutí svedkovia

- manželka obvineného B. Ch. – 4.3.2008 o 19.30 hod. a
- syn obvineného V. Ch. - 4.3.2008 o 20.30 hod.

Títo svedkovia vo svojich výpovediach potvrdzovali spáchanie skutku obvineným, pre ktoré mu bolo vznesené obvinenie.

Postupom orgánov činných v trestnom konaní po vznesení obvinenia došlo k závažnému porušeniu práva na obhajobu obvineného V. Ch. V dôsledku časového postupu pri vykonávaní vyššie uvedených procesných úkonov nemal obvinený reálnu možnosť obhajovať sa sám alebo prostredníctvom obhajcu. V čase výsluchov týchto svedkov nemal žiadnu vedomosť o ich vykonávaní, pretože o nich nebol upovedomený, pričom nemal ani vedomosť o svojom trestnom stíhaní. Výpovede svedkov sú z tohto dôvodu nezákonné a súd rozhodujúci o väzbe nemohol na tieto výpovede prihliadať.

Jednou zo základných zásad trestného konania je aj zásada práva na obhajobu vyjadrená v ustanovení § 2 ods. 9 Tr. por. Právo na obhajobu je zakotvené v čl. 50 ods. 3 Ústavy SR a čl. 40 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd. Právo na obhajobu upravuje aj čl. 6 ods. 3 písm. b) a c) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Právo na obhajobu sa vzťahuje na celé trestné konanie a orgány činné v trestnom konaní majú zákonnú povinnosť umožniť osobe, proti ktorej sa konanie vedie, uplatnenie jej práv už v prípravnom konaní. Právo na obhajobu patrí k základným atribútom spravodlivého procesu, keďže zabezpečuje aj rovnosť zbraní medzi obvineným na jednej strane a prokurátorom na druhej strane. Zmyslom tohto práva je zaručiť úplnú ochranu zákonných záujmov a práv osoby, proti ktorej sa konanie vedie, pretože aj bezchybné rešpektovanie práva na obhajobu je dôležitým predpokladom vydania zákonného a spravodlivého rozhodnutia.

Právom na obhajobu sa rozumie:

-právo osobnej obhajoby (§ 34 ods. 1 Tr. por.), teda právo obvineného od začiatku konania proti svojej osobe vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladnú za vinu a k dôkazom o nich, právo uvádzať okolnosti, navrhovať a predkladať a obstarávať dôkazy, slúžiace na jeho obhajobu, robiť návrhy a podávať žiadosti a opravné prostriedky, právo žiadať o účasť na vyšetrovacích úkonoch a klásť vypočúvaným svedkom otázky (§ 213 ods. 1 Tr. por.),
- právo zvoliť si obhajcu alebo za situácie, že nemá dostatočné prostriedky, aby si hradil trovy obhajoby, má nárok na bezplatnú obhajobu a so zvoleným, či ustanoveným obhajcom sa radiť a požadovať, aby sa obhajca zúčastnil procesných úkonov už vo vyšetrovaní alebo skrátenom vyšetrovaní (§ 34 ods. 1, 3, § 44 ods. 2 Tr. por., § 213 ods. 2, 3 Tr. por.)
- povinnosť orgánov činných v trestnom konaní poučiť obvineného o jeho právach a poskytnúť mu plnú možnosť na ich uplatnenie (§ 34 ods. 4 Tr. por.).

Podľa článku 50 ods. 3 Ústavy SR obvinený má právo, aby mu bol poskytnutý čas a možnosť na prípravu obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom obhajcu.

Podľa článku 154c ods. 1 Ústavy SR medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, ktoré SR ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom pred nadobudnutím účinnosti tohto ústavného zákona, sú súčasťou jej právneho poriadku a majú prednosť pred zákonom, ak zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv a slobôd.

Podľa čl. 6 ods. 3 písm. b), c), d) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý, kto je obvinený z trestného činu má tieto minimálne práva

- mať primeraný čas a možnosti na prípravu svojej obhajoby,
- obhajovať sa osobne alebo s pomocou obhajcu podľa vlastného výberu alebo

pokiaľ nemá prostriedky na zaplatenie obhajcu, aby sa mu poskytol bezplatne, ak to záujem spravodlivosti vyžaduje,

- vyslúchať alebo dať vyslúchať svedkov proti sebe a dosiahnuť predvolanie a výsluch svedkov vo svoj prospech za rovnakých podmienok ako svedkov proti sebe.

Podľa § 2 ods. 9 Tr. por. každý, proti komu sa vedie trestné konanie, má právo na obhajobu.

Podľa § 2 ods. 14 Tr. por. sú si strany pred súdom rovné.

Podľa § 34 ods. 1 prvá a tretia veta, ods. 3, ods. 4 Tr. por. obvinený má právo od začiatku konania proti svojej osobe vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladnú za vinu a k dôkazom o nich, má však právo odoprieť vypovedať. Má právo zvoliť si obhajcu a s ním sa radiť aj počas úkonov vykonávaných orgánmi činnými v trestnom konaní alebo súdom. Obvinený, ktorý nemá dostatočné prostriedky na úhradu trov obhajoby, má nárok na bezplatnú obhajobu alebo na obhajobu za zníženú odmenu; nárok na bezplatnú obhajobu alebo na obhajobu za zníženú odmenu musí obvinený preukázať najneskôr pri rozhodovaní o náhrade trov trestného konania. Orgány činné v trestnom konaní a súd sú vždy povinné obvineného o jeho právach poučiť, vrátane významu priznania a poskytnúť mu plnú možnosť na ich uplatnenie.

Podľa § 44 ods. 2 Tr. por. obhajca je oprávnený už v prípravnom konaní robiť v mene obvineného návrhy, podávať v jeho mene žiadosti, opravné prostriedky, nazerať do spisov a zúčastniť sa podľa ustanovení tohto zákona v konaní pred súdom úkonov, ktorých má právo zúčastniť sa obvinený a vo vyšetrovaní alebo v skrátenom vyšetrovaní úkonov podľa § 213 ods. 2 až 4.

Podľa § 213 ods. 1 Tr. por. sa môže povoliť účasť obvineného na vyšetrovacích úkonoch a umožniť mu klásť vypočúvaným svedkom otázky. Postupuje sa tak najmä vtedy, ak obvinený nemá obhajcu a úkon spočíva vo výsluchu svedka, pri ktorom je dôvodný predpoklad, že ho nebude možné vykonať v konaní pred súdom, iba ak by zabezpečovanie jeho prítomnosti alebo jeho prítomnosť mohli ohroziť vykonanie tohto úkonu.

Podľa § 213 ods. 2 Tr. por. obhajca má právo od vznesenia obvinenia zúčastniť sa úkonov, ktorých výsledok môže byť použitý ako dôkaz v konaní pred súdom, iba ak vykonanie úkonu nemožno odložiť a obhajcu o ňom vyrozumieť. Obvinenému a iným vypočúvaným osobám môže obhajca klásť otázky potom, keď policajt výsluch skončí.

Podľa § 263 ods. 4 T. por. zápisnicu o výpovedi svedka, ktorý na hlavnom pojednávaní využil svoje právo odoprieť výpoveď podľa § 130 možno prečítať len za predpokladu, že bol pred výsluchom, ktorého sa zápisnica týka o svojom práve odoprieť výpoveď riadne poučený a výslovne vyhlásil, že toto právo nevyužíva, ak bol výsluch vykonaný spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniam tohto zákona.

Význam úplného a bezchybného rešpektovania práva na obhajobu v prípravnom konaní je znásobený kontradiktórnosťou súdneho konania, najmä v prípade vykonávania dôkazov – výsluchov svedkov, u ktorých je dôvodný predpoklad, že na hlavnom pojednávaní ich nebude možné vypočuť.

Špecifickým prípadom je zabezpečenie práva na obhajobu v prípadoch, kde usvedčujúcimi dôkaznými prostriedkami sú najmä výpovede osôb, ktoré sú vo vzťahu k obvinenému osobou uvedenou v ustanovení § 130 Tr. por.

Zákonodarca z dôvodu, aby obvinenému zaručil reálnu možnosť uplatňovať a realizovať svoje právo na obhajobu v ust. § 213 ods. 1 Tr. por. umožnil obvinenému účasť na vyšetrovacích úkonov a kladení otázok vypočúvaným svedkom, najmä vtedy, ak obvinený nemá obhajcu a úkon spočíva vo výsluchu svedka, pri ktorom je dôvodný predpoklad, že ho nebude možné vykonať v konaní pred súdom. Účasť a kladenie otázok je viazané na žiadosť obvineného a povolenie policajta.

Týmto procesným postupom sa zaručuje právo na obhajobu obvinenému a realizuje sa tak v trestnom konaní zásada rovnosti zbraní, vyjadrená v ust. § 2 ods. 14 Tr. por. a vychádzajúca z čl. 6 ods. 3 Európskeho dohovoru, pretože vyššie uvedené osoby majú právo v priebehu ďalšieho trestného konania odoprieť výpoveď a zápisnicu o ich výpovedi možno prečítať len vtedy, ak bol výsluch vykonaný spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniam tohto zákona (§ 263 ods. 4 Tr. por.).

Spôsob zodpovedajúci ustanoveniam zákona – Trestného poriadku je zachovaný vtedy, ak svedok, ktorý je vo vzťahu k obvinenému osobou uvedenou v ustanovení § 130 Tr. por., bol už pred rozhodnutím o väzbe vyslúchnutý

- po vznesení obvinenia (§ 206 Tr. por.),
- po poučení o práve odoprieť výpoveď aj podľa § 130 ods. 1 Tr. por. a
- svedok po poučení výslovne vyhlásil, že právo odoprieť výpoveď nevyužíva a
- obvinený bol riadne upovedomený o čase a mieste vykonania tohto výsluchu a ak má obhajcu, jeho obhajca (§ 263 ods. 4, § 263 ods. 3 písm. a/ Tr. por.).

Ide o formálno-procesné podmienky, ktoré musia byť splnené pri výsluchu svedka, ktorý je vo vzťahu k obvinenému osobou uvedenou v ustanovení § 130 Tr. por., aby takýto výsluch mohol v ďalšom slúžiť ako právne relevantný dôkazný prostriedok.

Z hľadiska materiálnych predpokladov súvisiacich nielen s možnosťou ďalšieho použitia tohto dôkazného prostriedku v konaní pred súdom, ale aj s jeho právnou relevanciou pri riešení naplnenia materiálnej podmienky väzby je, aby z tohto výsluchu vyplývalo, že:

- skutkové okolnosti nasvedčujú tomu, že skutok sa stal,
- tento skutok má znaky trestného činu a
- naďalej pretrváva vyšší stupeň pravdepodobnosti, že skutok spáchal obvinený.

Ak nie je splnená čo i len jedna z vyššie uvedených podmienok, nebude namieste pozitívne rozhodnutie o návrhu prokurátora na vzatie obvineného do väzby. Tu si treba uvedomiť, že s rozhodnutím o začatí trestného stíhania a vznesením obvinenia aj s rozhodnutím o väzbe sa spájajú zásahy do práv obvineného. Tieto zásahy sú však na kvalitatívne vyššej úrovni a podstatne závažnejšie pri rozhodovaní o väzbe, pretože sa spájajú s obmedzením osobnej slobody obvineného.

Pri výsluchu svedka, ktorý je vo vzťahu k obvinenému osobou uvedenou v § 130 Tr. por. musí už procesný policajt predvídateľne postupovať s vedomím, že v ďalšom konaní môže takýto svedok odoprieť výpoveď, a teda výsluch musí byť kompletný v takom rozsahu, aby výpoveď preukazovala naplnenie skutkových okolností a tým i dôvodnosť oznámeného obvinenia, ktoré je „conditio sine qua non“ pre väzbu (materiálne podmienky).

Pri vykonaní tohto výsluchu musí procesný policajt plne rešpektovať právo obvineného na obhajobu aj v tom, že ho riadne upovedomí o vykonaní výsluchov svedkov, zvlášť tých, u ktorých je dôvodný predpoklad, že ich nebude možné na hlavnom pojednávaní vypočuť (jedna z formálnych podmienok).

Materiálnym obsahom práva obvineného na obhajobu a jeho súčasťou je aj právo obhajovať sa prostredníctvom obhajcu pričom na uplatnenie tohto práva musí byť poskytnutá reálna možnosť (Rt 2/2003).

Dôkazy s podstatnými procesnými nedostatkami sú absolútne neúčinné (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4Tz/9/2006 z 20.6.2006).

V predmetnej veci boli orgánmi činnými v trestnom konané vykonané výsluchy svedkov – B. Ch. a V. Ch. ml. (obidvaja sú vo vzťahu k obvinenému osoby uvedené v ust. § 130 ods. 1 Tr. por.)

- predtým, ako bolo obvinenému oznámené obvinenie
- predtým, ako bol obvinený poučený o svojich právach
- predtým, ako mu bolo umožnené uplatnenie jeho práv a
- bez toho, aby obvinený bol riadne upovedomený o vykonaní týchto výsluchov.

Takýmto spôsobom orgány činné v trestnom konaní vykonali „poza chrbát obvineného“ najdôležitejšie procesné úkony, čím znemožnili obvinenému uplatnenie jeho práva na obhajobu a do budúcna tak zmarili postup súdu podľa § 263 ods. 4, § 263 ods. 3 písm. a) Tr. por.

Vykonanie výsluchov svedkov v čase predtým, ako bola obvinenému poskytnutá reálna možnosť sa obhajovať, považuje krajský súd za podstatnú chybu konania, v dôsledku porušenia práva obvineného na obhajobu (čl. 6 ods. 1, 3 písm. b), c), d) Európskeho dohovoru, čl. 50 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, § 2 ods. 9 a § 213 ods. 1, 2, 3 Tr. por.). Za takejto dôkaznej situácie nemožno výsluchy poškodenej B. Ch. a svedka V. Ch. ml. považovať za dôkazy získané zákonným spôsobom, a preto krajský súd považuje tieto dôkazy na nulitné.

V takomto dôkaznom prostredí, keď neexistujú iné dôkazy, preukazujúce materiálnu podmienku väzby, nie je žiadny priestor na rozhodnutie o vzatí obvineného do väzby.

Krajský súd z vyššie uvedených dôvodov zrušil napadnuté uznesenie Okresného súdu v Žiline a sám podľa § 79 ods. 1 Tr. por. obvineného V. Ch. prepustil z väzby na slobodu.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Žiline, 8. apríla 2008