Úvodné slovo konferencie "ŠPORT a PRÁVO 2018"

---

Dnes, 25.10.2018 sme sa stali spoločne účastníkmi už 7. ročníka konferencie Šport a právo, čo značí jej stabilný charakter, pričom počet takmer 150 účastníkov hovorí o jej významnom mieste v prostredí slovenského športu.

Preto nám dnes dovoľte konštatovať, že konferencia Šport a právo sa stala tradičným akademicko - odborno - praktickým podujatím, ktoré dnes v podmienkach Slovenskej republiky nemá - žiadnu obdobu - a stáva sa akýmsi lídrom. Nesmierne nás teší medzinárodná účasť športových odborníkov a funkcionárov zo zahraničia, predovšetkým hostí z Českej republiky, Slovinska, Rumunska, Maďarska - ktorým vzdialenosť nie je prekážkou pre každoročnú účasť na našom spoločnom projekte - konferencii Šport a právo.

Osobitné poďakovanie patrí prezidentovi Slovenského futbalového zväzu - pánovi Jánovi Kováčikovi a celému Slovenskému futbalovému zväzu, ktorý sa významnou mierou pričinili o to, aby sme tu aj tento rok mohli diskutovať o aktuálnych témach slovenského športu.

Z plošného pohľadu a akousi nadhľadodovu optikou sa zaujímavou javí otázka, čo sú to “konferencie”.

Sú konferencie miestom na filozofické debaty o problémoch, ktoré nikoho netrápia?
Sú konferencie miestom na prezentáciu subjektívnych názorov autorov, ktorých nikto nepočúva?
Sú konferencie miestom na teoretické dišputy, ktoré neriešia problémy bežného - každodenného života?

Opodstatnením a prínosom akejkoľvek vedeckej či odbornej konferencie je, ak svojou existenciou a obsahom vytvárajú negatívne odpovede na všetky vyššie položené otázky.

Zaujímavou sa javí taktiež otázka, kto sa na tejto konferencii šport a právo stretáva?

Ako môžeme už niekoľko rokov sledovať, konferencia Šport a právo sa teší priazni členov športovej obce v rozsahu predstaviteľov národných športových zväzov, športových zväzov, športových organizácií, členov právnickej obce, teší sa priazni inžinierov, akademikov, pedagógov a teší sa priazni aj mnohých ďalších profesií. Konferencia Šport a právo sa teší priazni osôb, ktorých spája jediné - oblasť športu. Stretávajú sa tu na báze priateľstiev, medziľudských kontaktov, športových projektov a chcú debatovať o športe, jeho správnom smerovaní, o jeho riadení a správe. Chcú si vymieňať osobné skúsenosti a to nezištne, bez nároku na ocenenie “geniality” svojich často originálnych myšlienok, postupov a spôsobov riadenia. Práve naopak - svoje individuálne riešenia chcú konfrontovať s riešeniami ostatných členov športovej obce, chcú ich podrobiť kritickej analýze, a to za účelom hľadania akéhosi ideálu. Chcú diskutovať. A to je správne.

Debaty o problémoch dnešnej spoločnosti by mali byť vedené, konštruované a predovšetkým živené “zdola”.

To znamená, že impulzy na posuny riadenia našej spoločnosti by mali byť vedené smerom k zákonodarnému orgánu, a nie naopak. Športoví právnici - legislatívci, by mali svojou činnosťou reagovať na požiadavky a potreby športových funkcionárov, s ktorými by sa mali stretávať a počúvať ich hlas. Je prirodzené, že konferenčným debatám je vlastný “konflikt” - názorový konflikt, ktorý však nemôžeme považovať žiadnym spôsobom za negatívum. Žiadne ideálne riešenie nie je optika jediného subjektu - ideál je kompromisom viacerých riešení, je prienikom mnohých optík, pohľadov a spôsobov riešenia. Diskutujúci dnes, v modernej spoločnosti, musí pripustiť existenciu iného a odlišného pohľadu na riešenie konkrétnej situácie a je správne, ak je ochotný vecne hľadať už spomínaný ideál alebo sa k nemu postupnými krokmi približovať. Vo svete je navyše bežne akceptovaný prirodzený názorový konflikt medzi odbornou obcou, a politickou mocou. Takýto konflikt je prirodzenou súčasťou občianskej spoločnosti, kritického myslenia a snahy o hľadanie ideálnych pravidiel pre fungovanie ľudského spoločenstva.

Prečo by teda práve na konferenciách akou konferencia Šport a právo je - ich účastníci nemohli diskutovať a ponúkať športovej obci, ale - predovšetkým politikom vyvážené vecné riešenia, ktoré sú podložené ich znalosťou?

Osobitná a detailná znalosť nás všetkých - ktorým nie je osud športu na Slovensku ľahostajný - k tomu zaväzuje - a dovolíme si tvrdiť - že aj predurčuje. V Učenej právnickej spoločnosti veríme, že práve toto je naša úloha, úloha účastníkov konferencie Šport a právo - vecne diskutovať o problémoch slovenského športu, a na báze jednoty a zjednotenia “hlasu konferencie” vo forme akejsi názorovej jednoty alebo aspoň podstatnej väčšiny predstaviteľov športovej obce - ponúkať vecné, ekonomické, právne - alebo akékoľvek iné riešenia.

A aj ten, kto so svojim názorom ostane v menšine má mať zachovaný rešpekt, úctu a dôstojnosť a najmä má mať možnosť či právo slobodne a slušne diskutovať o svojom názore, svojej alternatíve a presviedčať na základe argumentov ostatných aktérov diskusie. Originalita ľudského myslenia nevyhnutne determinuje vznik problémov a otázok, pri ktorých sa konkrétni jedinci ocitnú niekedy na strane väčšinového názoru a inokedy ostáva ich názor v menšine, čo je úplne prirodzené. Moderná občianska spoločnosť by mala z názorovej a argumentačnej pestrosti vyťažiť dostatok informácií pre odborné i politické rozhodnutia, ktoré nebudú arbitrárne a autoritatívne, ale budú založené na znalosti a skúsenosti prezentovanej v kvalifikovanej vecnej diskusii, čo zvyšuje dôveru v systém, dôveru v občiansku spoločnosť i v jej lídrov.

Všetci v konečnom dôsledku vieme, že o výbere konkrétneho riešenia správy a riadenia športu na Slovensku rozhoduje aj tak politik - predstaviteľ vládnucej väčšiny, ktorú si demokraticky vybrali obyvatelia nášho spoločného Slovenska. V Učenej právnickej spoločnosti si však myslíme, že je správne, ak v čase rozhodovania politik pozná možnosti riešení a ich mnohokrát multivzťahové vecné dopady, a mnohokrát interdisciplinárne právne, ekonomické, sociálne či akékoľvek iné súvislosti.

Čo je teda cieľom nášho snaženia?

Je to snaha o predchádzanie situáciám, aby tieto možnosti a existujúce úskalia jednotlivých riešení zákonodarca nezistil a nespoznal až vďaka chybnému legislatívnemu pokusu - z neznalosti. Nie je to kritika, ale konštatácia - že množstvo novelizácií zákonov častokrát tesne po ich prijatí odpovedá na otázku, akým spôsobom dnes pracuje zákonodarca so svojím zákonodarným oprávnením. Snažme sa spoločne zo slovenskej spoločnosti odstrániť, zamedziť a čo najviac eliminovať systém pokus - omyl.

Môžeme sa rovnako pýtať, či predstaviteľ zákonodarnej moci musí mať od niekoho mandát, aby prijímal konkrétne pravidlá?

Pragmatická odpoveď je, že nemusí - mandát prijímať pravidlá správania sa a chodu vecí v štáte a občianskej spoločnosti mu vznikol na základe prebehnutých demokratických volieb. Je však táto odpoveď správna? Nebolo by správne, aby zákonodarca komunikoval s tými, ktorí tvoria jeho podstatu - teda členmi spoločnosti? V prenesení do oblastí športu sa môžeme opýtať, či nie je správne, aby zákonodarca komunikoval s členmi športovej obce a na základe spoločnej znalosti, vedomosti o praktických problémoch a každodenných starostiach - reagoval a v konečnom dôsledku - zlepšoval prostredie slovenského športu.

Úlohou konferencií je rovnako tvoriť medziľudské vzťahy, priateľstvá, kontakty - to vždy za spoločným účelom - zlepšovanie obsahu spoločného záujmu. Ľudia, ktorí sa spoznajú na akejkoľvek konferenčnej platforme dokážu následne skracovať vzdialenosti ďalších rozhovorov a debát a ľahšie tak tvoriť spoločnú znalosť, obohacovať svoje myslenie vzájomnou interakciou a výmenou názorov. V prípade konferencie Šport a právo je touto oblasťou šport. Je zrejmé, že konferencia sa stala tradičným miestom, ktoré dokáže - a čo je podstatné - na základe spoločnej znalosti a spoločnej vedomosti členov športovej obce a poznaniu - produkovať poznatky, ktoré dokážu už spomínanému športu, pomáhať, a to nielen systémovo, ale aj v každodennom živote.

Konferencia Šport a právo je dnes obsadená poprednými odborníkmi na parciálne témy a otázky správy a riadenia športu, pričom program konferencie je jednoznačným potvrdením uvedených slov. Myslíme si, že môžeme konštatovať, že Konferencia šport a právo je dnes akousi “nepísanou” národnou športovou platformou združujúcou tie subjekty, ktoré sa chcú o problémoch, pozitívach a negatívach slovenského športu rozprávať. Konferencia šport a právo je platformou otvorenou, ktorá rada privíta ktorýkoľvek subjekt, ktorý prejaví ochotu a chuť vecne diskutovať o slovenskom športe, a nielen tých ktorý majú rovnaký názor, ako prevažuje v našej komunite.

Práve naopak, názorové rozdiely nás rozvíjajú a slušná komunikácia či sporenie sa o názor nás učia spolu žiť v komunite - v systéme moci pravidiel, ktoré neberú pocit slobody a dôstojnosti nikomu z diskutujúcich bez ohľadu na výsledok diskusie.


Konferencia šport a právo 2018 má však pre jej organizátorov, a v konečnom dôsledku aj pre mnohých z jej verných návštevníkov - aj ďalší - dôležitý význam.

Siedmy ročník konferencie Šport a právo 2018 s ľútosťou - v Učenej právnickej spoločnosti - a spoločne s tu prítomnými účastníkmi konferencie a predstaviteľmi športovej obce - venujeme spomienke na nášho priateľa, kamaráta, manžela, otca, syna a predovšetkým neopakovateľného človeka - Jožka Čorbu.

Rok 2018 začal veľmi smutne. Vo večerných hodinách 10. januára nás Jožko náhle, nečakane a bez rozlúčky vo veku 36 rokov - navždy opustil. Pre mnohých z nás to bol šok, ktorému sme nemohli uveriť a vysporiadať sa s jeho náhlym úmrtím - to v ťažkých časoch tesne po tom, čo nás opustil - a niektorí sa s jeho náhlym odchodom nevieme vysporiadať dodnes.

Je len veľmi ťažké opísať to, akým bol Jožko človekom, synom, manželom, priateľom, otcom - bol skrátka - jedným z nás. Slovami Petra Sepešiho, ktorý krátko po tom, ako nás Jožko opustil povedal nasledovné: “To aký Jožko bol a ako žil najlepšie odzrkadľuje to, že každý z nás a nikto iný mu nepovedal inak - ako - Jožko…...”

Je to skutočne pravda, pretože Jožko svojou charizmou, osobnosťou, a povestným nesileným - tajomným úsmevom vnášal pohodu do každej chvíle, spoločnosti či partie, ktorej bol súčasťou.

Jožko bol oduševneným a milujúcim manželom manželky Katky, ktorú vždy spomínal iba v najkrajších významoch. Tí ktorí ho osobne poznali vedia, že pre svojich dvoch synov - Miška a Jožka by urobil aj to posledné. Ak raz budeme týmto mladým mužom hovoriť o ich otcovi, bude to vždy - nesmierne príjemné a ľudsky obohacujúce rozprávanie. Svoju rodinu, otca, mamku a ostatných členov mával v srdci najbližšie, ako sa dalo.

Jožko tvoril neodškriepiteľnú súčasť a bol neopakovateľnou osobnosťou pedagogického zboru Právnickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach - Katedry obchodného práva. Bohužiaľ, už splnené podmienky docentúry ako ďalšieho akademického rastu - Jožko nestihne využiť. Okrem pedagogickej činnosti obchodného práva, medzinárodného obchodného práva, práva obchodných spoločností a ďalších predmetov vyučoval na tejto fakulte aj športové právo - to len podčiarkuje jeho záujem o šport, právo a ich vzájomný vzťah. Publikačná činnosť Jožka bola zameraná prioritne na otázky obchodného práva a práva obchodných spoločností, avšak podstatnú časť jeho akademickej a vedeckej tvorby tvorila aj športovo-právna spisba s viac ako 50 evidovanými titulmi.

Jožko bol úspešným advokátom a vybudoval fungujúcu advokátsku kanceláriu v Košiciach, pričom jeho klienti si na jeho práci vážili precíznosť, odbornosť, kvalitu a odovzdanie sa pre vyriešenie akéhokoľvek právneho problému.

Bol členom Učenej právnickej spoločnosti, členom Športovej rady, členom Legislatívno-právnej a etickej komisie SFZ, členom Komory SFZ na riešenie sporov, pričom môžeme konštatovať, že pre SFZ vykonal mnoho nenahraditeľnej odbornej, vzdelávacej, právnickej dobrovoľníckej práce pri tvorbe stanov SFZ a ďalších zväzových predpisov.

Nedá sa zabudnúť na jeho oduševnené analýzy základnej jedenástky futbalovej reprezentácie pri akomkoľvek medzištátnom zápase, smútok po prehre či radosť po výhre národného tímu, nedá sa zabudnúť na spoločné výlety a zájazdy za futbalovými zážitkami, ktoré už bez Jožkovho prispenia nikdy nebudú také, aké boli. Nedá sa zabudnúť na jeho prehľad o minutáži a počte bodov akéhokoľvek slovenského hokejistu v NHL, či v iných národných ligách, a rovnako sa nedá zabudnúť na jeho - oduševnenie pri hľadaní správneho usporiadania akéhokoľvek právneho vzťahu v športe.

Jožko bol prínosom akejkoľvek spoločenskej či športovej udalosti, diskusie či stretnutia a musíme zhodnotiť, že bez jeho láskavej prítomnosti sú, a navždy budú mnohé z nich - akési prázdnejšie.

Spomienku na Jožka bude v sebe nosiť navždy každý, kto mal možnosť zažiť kúzlo jeho osobnosti, čaro jeho myšlienok, jeho príjemnú spoločnosť a tajomný úsmev, ktorý hovoril v každej situácii, ľudsky veľmi veľa.

Aký bol odkaz Jožka, ktorý nás takto náhle a nečakane opustil? Skúsme si na túto otázku zodpovedať každý sám v duchu spomienok na nášho neopakovateľného priateľa, kamaráta, manžela, otca, syna a predovšetkým - neopakovateľného človeka - Jožka Čorbu.

Nám osobne ostáva konštatovať, že Jožko bol jedným slovom - nenahraditeľný.
Jožko, česť Tvojej pamiatke.
Odpočívaj v pokoji.

V Starej Lesnej, dňa 25.10.2018