Formovanie myšlienky - skutková podstata ublíženia na zdraví pri výkone športovej činnosti:

Tak, ako bolo cieľom úvodných príspevkov ozrejmujúcich myšlienku a možný cieľ - zavedenie špeciálnej skutkovej podstaty „športového trestného činu“ a teda rozvíriť diskusiu na túto tému, tak po istom časovom odstupe prichádzame k jej (očakávanej a potrebnej) modifikácii. Vzhľadom na to, že o možnostiach jej zavedenia, prínosoch či naopak škodách sa diskutovalo aj na odbornej konferencii Šport a právo konanej 12.-13. septembra v Poprade^[1], ako aj na iných stránkach^[2], pričom v týchto diskusiách boli vyjadrené isté výhrady, za čo sme ich autorom nesmierne vďační a vážime si aj kritický postoj tejto „čitárskej", bez debát odbornej ekipy“. Čas, kedy je potrebné navrhovanú skutkovú podstatu sčasti aj pod prizmou týchto pripomienok a postrehov potrebné modifikovať, nastal. Ako sme sa nechali počuť aj v pôvodných príspevkoch, neprivlastňovala si monopol, že jej prezentované znenie bude jej jediné znenie, správne znenie, ale bola iba akýmsi „nástrelom“ do problematiky, pričom k jej definitívnemu zneniu sa mala za cieľ dostať práve po prebehnutej diskusii. Samozrejme, k niektorým nie celkom korektným dedukciám a postrehom v týchto „diskusiách“ sa v predkladanom príspevku vyjadríme taktiež. 

AD: pojem šport:

Snahou o formuláciu definície pojmu šport sa už v histórii zaoberali mnohí autori. Tak, ako ani jedna z týchto definícii nenadobudla prípadne nedosiahla plošné pozitívne ohlasy širokej jednak laickej a jednak odbornej verejnosti, neudialo sa tak ani v našom prípade. Definíciu športu, ktorú sme v súvislosti (ale nielen) s pertraktovanou skutkovou podstatou ublíženia na zdraví pri športe predostreli, má isté kvalitatívne znaky, ktoré pravdepodobne potrebujú vysvetlenie. Úvodom snáď povedzme, že odbremenenie sa od vnímania „právnych inštitútov“ v štýle „všetko v zákone alebo nič“ sú podľa nášho názoru prekonané a vnímanie akýchkoľvek definícií, pojmov či akýchkoľvek iných súčastí právneho poriadku by sa malo diať na pozadí existencie metodológie, ich výkladu vzhľadom k tomu, čoho sú priemetom a kazuistiky nevynímajúc. Nezabúdajme, že isté právne inštitúty vedia byť dopĺňané aj samotnou súdnou praxou – čo sa v prípade „športového práva“ deje vo svete viac ako často, pričom dokonca tvorcovia týchto predpisov sa na túto skutočnosť mnohokrát aj spoliehajú. 

Návratom k meritu veci uveďme, že sme poskytli definíciu športu v nasledujúcom znení:

"Za šport sa považuje akákoľvek fyzická aktivita jednej alebo viacerých fyzických osôb, spojená a podmienená procesom „tvorby myšlienky zhmotnenej v pohybe“ bez ohľadu na jeho charakter, vykonávaná za účelom dosiahnutia určitého špecifického cieľa či už v podobe určitého bodového zisku do „bodovej tabuľky“ referujúcej postavenie aktívneho subjektu v legitímne organizovanej súťaži v jej najrôznejších podobách, alebo v podobe zvyšovania fyzickej kondície bez účelu získavania spomenutého bodového zisku.

Spornými sa v prebehnutých diskusiách stali najmä jej nasledujúce časti, pričom si treba uvedomiť aj ich sekundárne dôsledky: 

a) tvorba myšlienky zhmotnená v pohybe – keďže je v modernom ponímaní športu ako takého trend zaraďovať medzi športy aj napr. kartové hry, stolové hry (samozrejme, zažitý názor konzervatívneho človeka dostáva "na frak"), snažili sme sa zahrnúť do jej znenia aj akúsi subjektívnu formuláciu podstaty týchto športov. Prirodzene, definícia športu by mohla byť aj bez tejto formulácie^[3], avšak možnosť (potrebu?) zahrnúť do nej aj túto časť sme naschvál vyjadrili v jej samotnom znení. Navyše, skutočne sme presvedčení, že akákoľvek športová aktivita je skutočne "tvorba myšlienky zhmotnená v pohybe"^[4], pričom privítame akékoľvek argumenty, ktoré toto tvrdenie vyvrátia. 

b) definícia rozlišuje kolektívne a individuálne športy:

    - robí tak formuláciou, že “.. za šport sa považuje akákoľvek fyzická aktivita jednej alebo viacerých fyzických osôb“ 

c) definícia rozlišuje profesionálny a amatérsky výkon tejto športovej činnosti:

• profesionálny: "Za šport sa považuje akákoľvek fyzická aktivita jednej alebo viacerých fyzických osôb, spojená a podmienená procesom „tvorby myšlienky zhmotnenej v pohybe“ bez ohľadu na jeho charakter, vykonávaná za účelom dosiahnutia určitého špecifického cieľa či už v podobe určitého bodového zisku do „bodovej tabuľky“ referujúcej postavenie aktívneho subjektu v legitímne organizovanej súťaži v jej najrôznejších podobách",
• amatérsky / voľnočasový: ... alebo v podobe zvyšovania fyzickej kondície bez účelu získavania spomenutého bodového zisku.

d) potreba výkladu pojmu (špecifický) cieľ:

V tejto časti by sme radi upozornili, že aj napriek jej v skutku širokému vymedzeniu a rozsahu si myslíme, že bežnú aktivitu ako napríklad „kopanie zemiakov“ či iné agrárne činnosti^[5] pod rozsah tejto definície nemožno zaradiť. Definícia športu hovorí o aktivite ktorá sleduje určitý cieľ, no z hľadiska metodológie, výkladu jej obsahu na základe aktivít a skutočností, ktorých sa stala priemetom tvrdíme, že musí ísť o špecifický cieľ - teda športový cieľ, ktorý spomenutá aktivita musí sledovať a byť s ním v skutkovom súlade. Každý druh športu má iný, špecifický cieľ ku ktorému sa pohybová aktivita toho - ktorého športu viaže, pričom v každom športe je tento cieľ iný, na základe čoho je determinovaná aj fyzická aktivita, ktorá k nemu vedie. Nie je pritom prípustné tvrdiť, že systematika športu (všetkých športov v súhrne) ako takého má plošný a vždyplatiaci cieľ – zvíťaziť. Takéto vnímanie je v skutku nepresné a vágne. Samozrejme, musíme pripustiť, že snaženie akéhokoľvek športovca či kolektívu je determinované snahou zvíťaziť, avšak myslíme si, že cieľom konkrétnych športov nie je iba samotné víťazenie. Myslíme si, že sa tu cieľ ktoréhokoľvek športu môže chápať akosi „kaskádovito“.^[6]  Navyše, tvrdiť, že cieľom športu je len víťazenie dáva do úzadia jeho vplyv na zdravie obyvateľstva, športujúcej populácie bez ohľadu na profesionálny alebo rekreačný - amatérsky výkon tejto činnosti, čo nie je ceľkom korektné.^[7]

Všeobecnosť? 

Na margo názorov hovoriacich o prílišnej všeobecnej formulácii tejto našej definície športu uveďme prierezom len niektoré definície iných autorov, pričom posúdenie, či nami predložená definícia pojmu šport je alebo nie je (v porovnaní s týmito) všeobecná nechajme na samotného čitateľa či adresáta tohto príspevku. 

Česká teória športu sa pravidelne venovala snahám o definiciu športu. Tak napríklad V. Fiala definoval sport ako „pohybovou hru, zábavu původně rekreačního charakteru, provozovanou na čerstvém vzduchu, nyní pohybovou činnost jednak za účelem rekreačně-zdravotním a výchovným, jednak vysloveně za účelem soutěžním, závodním. Tato činnost se vyznačuje snahou po nejvyšším tělesném výkonu a po vítězství nad sportovním soupeřem podle pevných mezinárodně platných pravidel a záznamů o výsledcích“. J.Titl ako ďalší autor zaoberajúci sa touto problematikou definuje šport, ktorý chápe ako „formu tělesné výchovy, jejímiž specifickými rysy jsou snaha po dosažení maximálního výkonu, specializace, soutěžení, závodění, trénink apod. Nelze však samotná cvičení pokládat za sport, stejně jako nelze gymnastická cvičení pokládat za gymnastiku“.^[8][9]

Všeobecnosť týchto definícií je viac ako zrejmá a máme pocit, že tieto definície v sebe nezohľadňujú ani tie atribúty, ktoré sú obsiahnuté v nami vymedzenej definícíí športu (cháp - kolektívne, individuálne športy, profesionálny výkon športovej činnosti, amatérsky výkon športovej činnosti). 

AD: skutková podstata trestného činu ublíženia na zdraví pri výkone športovej činnosti: 

V prípade pripomienok ku skutkovej podstate prezentovanej na portáli www.pravnelisty.sk sme dospeli k záveru, že tieto v istej časti racionálny základ majú a preto sme dospeli k ich zohľadneniu a k modifikácii predkladanej skutkovej podstaty. Samozrejme, s niektorými nesúhlasíme, čo bude predmetom nasledujúcich pár riadkov. K ozrejmeniu znakov danej skutkovej podstaty odkazujeme na súvisiaci príspevok.^[10]

Pôvodné znenie skutkovej podstaty:

„Kto inému pri športe aj pri prípadnom dodržaní športových pravidiel odvetvia športu, pri ktorého zápase či súboji k ublíženiu na zdraví došlo, a to mimo záujmu dosiahnuť športový úspech úmyselne a dokázateľne spôsobí ublíženie na zdraví, potrestá sa peňažným trestom od 3000 eur alebo odňatím slobody na ... až ... roky/ rokov “  

„Peňažným trestom od 15 000 eur alebo odňatím slobody na ... až ... roky/ rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 závažnejším spôsobom konania za použitia akéhokoľvek predmetu, ktorý má potenciál urobiť útok silnejším."

V rozsahu pripomienky a negatívnych dopadov umiestnenia pojmu „dokázateľne“ do uvedeného znenia tejto skutkovej podstaty pripúšťame jeho obsolentnosť a problematickosť. Preto by vzhľadom na cieľ snahy – formulácie uspokojivej skutkovej podstaty - bol spomenutý pojem z jej znenia dôvodne vypustený.

Z hľadiska pripomienky o definovaní následku daného cieľa – skutková podstata by mala mať silu postihovať známe „likvidačné“ fauly, ktoré sa dejú pri športe na športoviskách. Je pravda, že Trestný zákon vo svojom paragrafe §123 definuje ujmu na zdraví, ako aj ublíženie na zdraví. Povestný „nástin“ problematiky možnosti zavedenia danej skutkovej podstaty úmyselne do jej znenia formuloval ujmu na zdraví, pričom mal za cieľ odbornou debatou dôjsť ku plošnej zhode, či by následok konania mal mať znaky už ujmy na zdraví (akejkoľvek), alebo až ublíženia na zdraví, či ťažkého ublíženia na zdraví. Po mnohých diskusiách aj na už spomínanej historicky prvej konferencii Šport a právo sme dospeli k názoru, že ideálnym stavom by bolo formulovanie ublíženia na zdraví, nie „už“ ujmy na zdraví, kedže stotožňovať opisované "likvidačné fauly" s akoukoľvek ujmou na zdraví by nebolo korektné. S týmito názormi sa v konečnom dôsledku stotožňujeme a zohľadňujeme ich v samotnom modifikovanom znení skutkovej podstaty. Výsledkom je, že tým pádom predkladaná skutková podstata predpokladá ako následok minimálne ublíženie na zdraví. Vypustenie pojmu zranenie sme v predmetnej skutkovej podstaty taktiež uznali za vhodné, nakoľko vytváralo "terminologický neporiadok."

K rozsahu pripomienky na tému „závažnejším spôsobom konania“ so spomenutým autorom úplne nesúhlasíme. Závažnejší spôsob konania definuje Trestný zákon istým spôsobom^[11], pričom máme za to a myslíme si, že konanie športovca, ktorým tento spôsobí inému športovcovi ublíženie na zdraví (likvidačným faulom), môže v niektorých prípadoch nadobúdať obzvlášť závažný a intenzívny charakter, čo je v konečnom dôsledku v súlade so samotným §138 odsek c (surovým alebo trýznivým spôsobom). 

Ad: „predmet, ktorý ma potenciál urobiť útok silnejším“:

Závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu a) so zbraňou okrem trestných činov úkladnej vraždy podľa § 144, vraždy podľa § 145, zabitia podľa § 147 a § 148, usmrtenia podľa § 149, ublíženia na zdraví podľa § 155, § 156 a § 157 atď. 

Predmetom by v tomto prípade mohol byť akýkoľvek predmet, ktorý má potenciál urobiť útok silnejším – teda napr. hokejka, dokonca futbalová alebo iná lopta^[12]. Uvažovať sa prirodzene môže aj o vypustení formulácie „za použitia akéhoľvek predmetu ...“, pričom by v predmetnej skutkovej podstate ostal iba závažnejší spôsob konania, v čom sa zhodujeme s autorom príspevku, že dodatok o predmete je tu pravdepodobne nadbytočný. Mal však za cieľ iba upozorniť na skutočnosť,že športová prax nám ukazuje prípady, kedy pri niektorých športoch vie útočník pri úmyselnom ublížení na zdraví svojho súpera použiť napr. hráčske potreby (hokej – hokejka) a urobiť tým predmetný útok skutočne silnejším a intenzívnejším. 

Systematika sankcií:

V obsahu predkladanej skutkovej podstaty sa vyskytovala tak možnosť odňatia slobody, ako aj možnosť finančného postihu. Chceli sme touto formuláciou poukázať na možnosť a druhy represie, ktoré si pri danom trestnom čine vieme predstaviť aj napriek skutočnosti, že  vieme, že predložené riešenie nebolo v súlade §34 ods.2 TZ - dá sa kedykoľvek modifikovať iba na odňatie slobody tak, ako to robíme aj na tomto mieste - teda problém sankcie a represie za predmetné konanie by bol (je) následne v súlade s predmetným ustanovením TZ. Samozrejme, ak niektorí z autorov poskytne a navrhne sytematiku iného postihovania páchateľa - športovca za predmetné konanie v kvalitnejšom rozmere, budeme radi, kedže by takýto prístup posunul debatu o možnosti zavedenia tejto skutkovej podstaty na kvalitatívne vyššiu úroveň. Ako bolo povedané, uvedené platí pri chápaní cieľa formulácie tohto trestného činu - "návrh" riešenia danej problematiky.

Po úpravách vykonaných v obsahu danej skutkovej podstaty trestného činu musíme samozrejme podotknúť, že sme toho názoru, že by taktiež (kedže sa finačný trest z jej obsahu odstránil) mohla byť ex lege známa výška sumy peňažného trestu, ktorý by mohol predmetné odňatie slobody nahradiť. Myslíme si, že možnosť zváženia sudcom o výške tohto trestu by mala ustúpiť jej zákonnému (základnej hodnote peňažného trestu - odsek 1, exemplárnej hodnote peňažného trestu - odsek 2) stanoveniu, pričom tak ako tvrdíme v jednej z poznámok pod čiarou, jej výšku nechávame na širšie odborné posúdenie športovo - právnej, legislatívnej a predovšetkým trestnoprávnej vedy (pričom svoju predstavu o jej výške sme prezentovali v pôvodnom znení skutkovej podstaty).

Upravené znenie:

„Kto inému pri športe aj pri prípadnom dodržaní športových pravidiel^[13] odvetvia športu, pri ktorého zápase či súboji k ublíženiu na zdraví došlo, a to mimo záujmu dosiahnuť športový úspech^[14] úmyselne spôsobí ublíženie na zdraví, potrestá sa odňatím slobody na ... až ... roky/ rokov.

„Odňatím slobody na ... až ... roky/ rokovsa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 závažnejším spôsobom konania."^{[15] [16]}

Záver:

Presvedčenie o tom, že v niektorých prípadoch nemusí stačiť potrestanie športovca za spôsobené úmyselné ublíženie na zdraví iného športovca rozhodcovským orgánomdaného národného športového zväzu (formou napr. zastavenia športovej činnosti, uloženia peňažného trestu či iného postihu), ako aj presvedčenie o tom, že v istých prípadoch musí do týchto vzťahov vstúpiť všeobecné súdnictvo (pozri zhodný postoj Michala Králika o legitímnom subjekte pri rozhodovaní o náhrade škody za spôsobený športový faul^[17], zvlášť ak sa jedná o prípadný trestnoprávny postih) nás doviedla ku snahe o formuláciu horeuvedeného "športového trestného činu" - inštitútu, ktorý svojím obsahom poníma viaceré východiská a postoje športovo - právnej vedy posledných rokov. Existencia mnohých nadbytočných, nefungujúcich a neefektívnych skutkových podstát v už platnom a účinnom Trestnom zákone, dokonca existencia zákonov zavádzajúcich niektoré – možno povedať – nie často sa vyskytujúce zodpovednosti (napr. tzv."atómový zákon") sú predzvesťou toho, že tvrdenia o nadbytočnosti takejto skutkovej podstaty nemusia byť úplne trefné. Opäť dodávame, že táto si nerobí nádej na absolútnu presnosť a správnosť, jej konečné znenie by mohlo byť výsledkom jednak akademických "online, ako aj offline" debát a diskusií, pod prizmou čoho aj vznikla.  

V podmienkach Slovenskej republiky sme sa stretli s počtom prípadov, ktoré spočítame na prstoch jednej ruky, kedy sa voči športovcovi vyvodila trestnoprávna zodpovednosť za ublíženie na zdraví iného športovca. Záverom sa môžeme básnicky opýtať, či je to prejav toho, že slovenské športoviská sú imúnne voči týmto likvidačným zákrokom v priebehu hry a vôbec sa nevyskytujú, alebo na Slovensku nedisponujeme skutkovou podstatou – právnou úpravou, ktorou by sme predmetné konanie dokázali postihovať (bez ohľadu na procesný priebeh tých, ktoré sa uskutočnili). Máme za to, že prvá časť nastolenej otázky nadobúda doslova „sarkastický“ rozmer, čo dáva v konečnom dôsledku odpoveď aj na jej druhú časť.