logologo_small

Hospodárska kriminalita musí mať súpera

utorok, 26.04.2011|Posledná aktualizácia 23.10.2019 22:26
Autor: doc. JUDr. Jozef Čentéš PhD., Spracoval: UčPS tím

Novodobá hospodárska kriminalita má široký diapazón. V klasickom rozmere ide o trestné činy ohrozujúce alebo porušujúce trhovú ekonomiku, hospodársku disciplínu, trestné činy proti mene a trestné činy daňové a pod. Spoločným menovateľom páchania týchto trestných činov je, že páchatelia zneužívajú prostriedky hospodárskeho systému a ich konanie je motivované ziskom.

Páchatelia spravidla pracujú v exponovanom postavení, väčšinou ide o štatutárnych zástupcov obchodných spoločností, členov dozorných rád, zamestnancov podnikateľských subjektov. Spoločným menovateľom trestnej činnosti je príležitosť a určitá miera hospodárskeho vplyvu.

Do hospodárskej kriminality zaraďujeme aj trestné činy z iných súvisiacich oblastí kriminality. Rada Európy vymenovala šestnásť základných oblastí hospodárskej kriminality. Napríklad kartelové trestné činy, podvodné získavanie alebo zneužívanie finančných dotácií poskytnutých štátmi alebo medzinárodnými organizáciami, trestné činy páchané prostredníctvom počítačov, zakladanie a riadenie fiktívnych firiem, colné podvody, burzové a bankové trestné činy.

Odborný prierez trestných činov hospodárskej povahy je charakteristický aj v slovenskej podnikateľskej sfére. Najčastejšími sú skrátenie dane a poistného, neodvedenie či nezaplatenie dane. Formy páchania spočívajú predovšetkým v zatajovaní príjmov, vystavovaní daňových dokladov k predstieraným obchodným prípadom, v deklarovaní iných tovarov ako tých, ktoré boli v skutočnosti dovážané, v zadržiavaní a neodvedení splatnej dane a poistného na dôchodkové zabezpečenie, nemocenské poistenie, zdravotné poistenie alebo príspevku na poistenie v nezamestnanosti.

Dôvody, ktoré umožňujú páchanie týchto trestných činov, spočívajú v nedostatočnej kontrole, obidení vnútornej kontroly, absencii štandardov správania, ziskuchtivosti a v nedostatkoch v prevencii kriminality. Podľa štatistických údajov Generálnej prokuratúry za rok 2009 hospodárske trestné činy predstavujú iba 2,34-percentuálny podiel na celkovom počte trestne stíhaných osôb.

Príčin tohto stavu je viac. Napríklad neochota priznať predmetnú trestnú činnosť, uzavreté poistenie proti stratám a nákladom spojeným s touto delikvenciou, a neúčinnosť systému riadenia rizík na podvodnej trestnej činnosti. Nízka vnímateľnosť tejto delikvencie v podnikateľských subjektoch je determinovaná aj tým, že benefity podplácanému subjektu sú vo viacerých prípadoch súčasťou obchodnej taktiky. Takáto trestná činnosť sa odhalí spravidla na základe interného oznámenia, interným alebo externým auditom, oznámením daňového úradu, prípadne automatickým systémom hlásenia podozrivých operácií. Pritom si treba uvedomiť, že v hospodárskej nestabilite rastie riziko hospodárskej kriminality. Podnikateľská komunita sa musí aktívne brániť proti "páchateľom v kravatách" vo formácii: bezpečnostné opatrenia - riadenie rizika trestnej činnosti - interný a externý audit.

V rámci vyšetrovania je potrebné pripustiť aj nízku efektívnosť v postupe polície a prokuratúry, najmä pri zbytočných prieťahoch, v nepresnej organizácii práce, v neodbornom poznaní obsahu podstaty veci a v odbornej nepripravenosti. Tieto nedostatky znamenajú nesprávnu kvalifikáciu hmotného zákona a porušenie procesných noriem, výsledkom čoho je nezákonné rozhodnutie.

Za podstatné považujem zvýšiť profesionálnu úroveň policajtov a prokurátorov a ich špecializáciu na jednotlivé druhy hospodárskej trestnej činnosti, najmä na poškodzovanie finančných záujmov EÚ, na machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe a na daňové delikty.

V aplikačnej praxi sa ukazuje ako nevyhnutná potreba užšej súčinnosti medzi políciou a prokuratúrou, ktorá by sa mala zamerať na väčšiu intenzitu vyhľadávania a zaisťovania majetku obvinených s dôrazom zamerať sa nie na počty stíhaných menších trestných vecí, ale na hospodársku trestnú činnosť veľkého rozsahu. 

doc. JUDr. Jozef Čentéš PhD., Spracoval: UčPS tím
Mohlo by vás zaujímať

Oslabenie prevenčnej funkcie trestného práva – toto zrejme (tiež) nebolo celkom domyslené

26.2.2024

Premlčanie trestného stíhania po účinnosti novely Trestného zákona - porovnanie SR a ČR

17.2.2024

Novela Trestného zákona … alebo Slovenská “res publica” a jej ďalší evolučný míľnik už za pár dní

3.2.2024

Životné situácie slovenskej spoločnosti z pohľadu trestnej legislatívy DNES a ZAJTRA … alebo „viac svetla viac rozumu” ?

28.1.2024

Trestanie organizovaných skupín miernejšie ale stíhanie náročnejšie, organizované podvody do 350.000 eur z verejných alebo EÚ zdrojov iba prečinom

9.1.2024

Zvýšenie hraníc škody/prospechu/rozsahu činu má zásadný dopad na trestnosť a kvalifikáciu skutkov

1.1.2024

Korupcia v návrhu novely Trestného zákona - zmeny pravidiel trestnosti v prospech páchateľov korupcie si žiadajú širšiu zhodu, nie skrátené legislatívne konanie

1.1.2024

Ochrana súkromného vlastníctva prísnejšia ako ochrana európskych, štátnych a iných verejných prostriedkov; organizovaná skupina už iba ako prečin - toto by chceli občania ?

18.2.2024

Restoratívna justícia v aktuálnej novele Trestných kódexov ?… alebo, hovoríme tým istým jazykom ?

17.1.2024

K vypusteniu „automatu” na úpravu výšky trestných sadzieb (§ 38 ods. 3, 4 a 5 Tr. zákona) ... alebo je takýto „automat” súladný s cieľom novely Tr. zákona: ukladať odsúdeným “Sankcie na mieru” ?

27.7.2023

Súhlas s trestným činom v návrhu novely Trestného zákona

26.2.2023

Právna úprava náhrady škody vzniknutej v dôsledku trestného stíhania v Slovenskej republike a vo vybranom členskom štáte EÚ - Rakúskej republike

22.4.2021

FAQ00403 - 1. Prečo sa zrovnoprávnila výška trestu pre osobu, ktorá upláca a osobu ktorá príjme úplatok?

23.10.2019

FAQ00402 - 2. Hrozí mi ako športovcovi trest ak viem o korupcii, aktívne sa do nej nezapojím a nenahlásim ju?

23.10.2019

FAQ00401 - 3. Môžem ako športovec tipovať na zápasy v súťaži v ktorej hrajem? Samozrejme myslím, nie zápasy môjho vlastného tímu.

23.10.2019