Mimoriadna situácia vs. núdzový stav - dva režimy pravidiel fungovania štátu.

Tento odborný materiál bol spracovaný ešte v letných mesiacoch prokurátormi Prokurátorského fóra v nadväznosti na schválenie uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 366 z 10. júna 2010.

Rozhodli sme sa analýzu zverejniť s cieľom, aby bolo možné čerpať z nej znalosť aj v budúcnosti a využiť ju v prospech slovenskej spoločnosti pri vydávaní podobných právnych aktov verejnými autoritami štátu v rámci druhej vlny a prípadných ďalších vĺn pandémie COVID-19.

Podľa bodu D. 1. citovaného uznesenia z 10. júna 2010 vláda Slovenskej republiky skonštatovala, že mimoriadna situácia vyhlásená uznesením vlády Slovenskej republiky č. 111 z 11. marca 2020 trvá naďalej aj po ukončení núdzového stavu.

K posúdeniu dôvodnosti a teda aj legálnosti ponechania vyhlásenej mimoriadnej situácie je potrebné ako základné východisko zrekapitulovať si skutkový stav a jeho vývoj a následne analyzovať súvisiacu právnu úpravu, ktorá reguluje osobitné právne režimy fungovania Slovenskej republiky v období vyhlásenej mimoriadnej situácie alebo v období vyhláseného núdzového stavu, pričom je nevyhnutné jednoznačne vymedziť územie, na ktorom sa má niektorý z týchto režimov uplatňovať.

Zároveň budeme hľadať právne a logické argumenty, ktoré nám dajú odpoveď na otázku:
Aký je vzťah medzi týmito dvomi právnymi režimami?

Ide o úplne samostatné právne režimy a každý z nich má svoj vlastný súbor pravidiel, ktoré sa nemôžu aplikovať v rovnakom období a na rovnakom území alebo sa tieto dva režimy môžu v priestore a čase prekrývať?

Všetky opatrenia vydané Úradom verejného zdravotníctva sú zverejnené na jednom mieste na tejto stránke: https://www.ruvzpp.sk/opatrenia-uvz-sr-na-jednom-mieste/

I.

S k u t k o v ý   s t a v

Prvá fáza

Stav do vyhlásenia mimoriadnej situácie, t. j. do 12. marca 2020

Prvý prípad ochorenia COVID-19 bol v Slovenskej republike zaznamenaný dňa 6. marca 2020.

V súvislosti s rozšírením ochorenia COVID-19 v Európe boli v Slovenskej republike už od konca februára 2020 prijímané zo strany zodpovedných štátnych orgánov viaceré preventívne opatrenia (napr. zriadenie krízového štábu, informačná kampaň v médiách, zasielanie SMS správ občanom SR vrátane zahraničia, zriadenie telefonickej infolinky).

Verejnou vyhláškou Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len „Úrad verejného zdravotníctva“) zo 6. marca 2020 pod č. OLP/2405/2020 bolo podľa § 48 ods. 4 písm. e) zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 355/2007 Z. z.“) a podľa § 46 a 47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) až do odvolania nariadené opatrenie, ktorým bolo nariadené poskytovateľom zdravotnej starostlivosti poskytujúcim ústavnú zdravotnú starostlivosť zabezpečiť zákaz návštev na všetkých lôžkových opatreniach a dôsledne dodržiavať hygienicko-epidemiologický režim na všetkých oddeleniach a prísnu bariérovú ošetrovateľskú techniku u pacientov podozrivých z ochorenia COVID-19 a naďalej v prípade potvrdenia tohto ochorenia. Zároveň bolo uložené zabezpečiť zákaz návštev aj verejným a neverejným poskytovateľom sociálnych služieb.

Verejnou vyhláškou Úradu verejného zdravotníctva z 9. marca 2020 pod č. OLP/2405/2020 bolo podľa § 48 ods. 4 písm. d) zákona č. 355/2007 Z. z. a podľa § 46 a 47 Správneho poriadku až do odvolania nariadené opatrenie, ktorým sa všetkým fyzickým osobám, fyzickým osobám – podnikateľom a právnickým osobám zakázalo organizovať a usporadúvať hromadné podujatia športovej, kultúrnej, spoločenskej či inej povahy.

Verejnou vyhláškou Úradu verejného zdravotníctva z 9. marca 2020 pod č. SHHSRVSU/2448/2020 bolo podľa § 12 ods. 2 písm. b) a f) a § 48 ods. 4 písm. l) zákona č. 335/2007 Z. z. až do odvolania nariadené opatrenie, ktorým bol upravený postup osôb vracajúcich sa na územie Slovenskej republiky z presne uvedených krajín. Ďalšie povinnosti sa týkali povinnosti poskytovateľov zdravotnej starostlivosti o nariadení izolácie v domácom prostredí. Zároveň boli vymedzené osoby, na ktoré sa opatrenie nevzťahovalo.

Druhá fáza

Stav od vyhlásenia mimoriadnej situácie do vyhlásenia núdzového stavu, t. j. od 12. marca do 16. marca 2020

Uznesením vlády Slovenskej republiky č. 111 z 11. marca 2020 bola vyhlásená podľa § 8 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 42/1994 Z. z.“) od 12. marca 2020 od 06.00 hod. mimoriadna situácia pre územie Slovenskej republiky. Vláda Slovenskej republiky uložila:

• členom vlády a predsedom ostatných ústredných orgánov štátnej správy prijímať opatrenia civilnej ochrany obyvateľstva a vykonávať opatrenia na riešenie krízovej situácie vo svojej pôsobnosti zamerané na zamedzenie ohrozenia života, zdravia, majetku, zmiernenie následkov mimoriadnej udalosti a minimalizovanie škôd,
• ministerke vnútra – zabezpečiť vyhlásenie mimoriadnej situácie informačným systémom civilnej ochrany a prostredníctvom hromadných informačných prostriedkov a prijať opatrenia na koordináciu a činnosť orgánov krízového riadenia pri riešení mimoriadnej udalosti a

splnomocnila predsedu vlády a alternátor ministerku vnútra a predsedníčku Ústredného krízového štátu na riadenie záchranných prác, na vydávanie príkazov na záchranné práce a vykonávanie opatrení na riešenie krízových situácií.

Opatrením Úradu verejného zdravotníctva z 12. marca 2020 pod č. OLP/2576/2020 bola podľa § 48 ods. 4 písm. e) zákona č. 355/2007 Z. z. z dôvodu vyhlásenia mimoriadnej situácie vládou Slovenskej republiky a pandémie ochorenia COVID-19 vyhlásenej 11. marca 2020 generálnym riaditeľom WHO až do odvolania zakázaná prevádzka viacerých zariadení (napr. kúpalísk, zariadení starostlivosti o ľudské telo, prevádzky verejného stravovania, prevádzky zábavného zariadenia). Zároveň boli určené výnimky zo zatvorenia prevádzok, resp. určený otvárací čas (napr. od 06.00 hod. do 20.00 hod.) alebo deň (víkendy v obchodných domoch).

Opatrením Úradu verejného zdravotníctva z 15. marca 2020 pod č. OLP/2595/2020 boli podľa § 48 ods. 4 písm. e) zákona č. 355/2007 Z. z. z tých istých dôvodov ako vyššie s účinnosťou od 16. marca 2020 od 06.00 hod. na obdobie 14 dní uzatvorené všetky maloobchodné prevádzky a všetky prevádzky poskytujúce služby s určením výnimiek, taktiež na obdobie 14 dní bola zakázaná prítomnosť verejnosti v prevádzkach verejného stravovania a stánkov s rýchlym občerstvením s určením výnimiek a všetkým skupinovo vracajúcim sa osobám z postihnutých oblastí zo zahraničia bola nariadená izolácia v zariadeniach určených Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, a to na dobu 14 dní.

Tretia fáza

Stav od vyhlásenia núdzového stavu do jeho ukončenia, t. j. od 16. marca 2020 do 13. júna 2020

Uznesením vlády Slovenskej republiky č. 114 z 15. marca 2020 bol v súlade s ustanovením čl. 5 ods. 1 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov (ďalej len „ústavný zákon č. 227/2002 Z. z.“) na postihnutom území dňom 16. marca 2020 vyhlásený núdzový stav. V dobe vyhláseného núdzového stavu bola podľa čl. 5 ods. 3 písm. b) ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. uložená pracovná povinnosť na zabezpečenie výkonu zdravotnej starostlivosti zamestnancom ústavnej starostlivosti nachádzajúcich sa na území okresov v územných obvodoch, v ktorých bol vyhlásený núdzový stav a súčasne bolo týmto osobám zakázané uplatňovať právo na štrajk. Uznesenie bolo publikované v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod č. 45/2020 Z. z.

Uznesením vlády Slovenskej republiky č. 115 z 18. marca 2020 bol s účinnosťou od 19. marca 2020 rozšírený núdzový stav na celé územie Slovenskej republiky. Súčasne bola uložená pracovná povinnosť zamestnancom subjektov uvedených v prílohe uznesenia a bolo zakázané uplatňovať právo na štrajk týmto osobám. Uznesenie bolo publikované v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod č. 49/2020 Z. z.

Uznesením vlády Slovenskej republiky č. 169 z 27. marca 2020 bol s účinnosťou od 28. marca 2020 rozšírený núdzový stav aj na uloženie pracovnej povinnosti na zabezpečenie výkonu zdravotnej starostlivosti v rozsahu ošetrovateľskej starostlivosti v pobytových zariadeniach sociálnych služieb a v zariadeniach sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a rozšírený zákaz uplatňovať právo na štrajk pracovníkmi týchto zariadení. Uznesenie bolo publikované v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod č. 64/2020 Z. z.

Uznesením vlády Slovenskej republiky č. 207 zo 6. apríla 2020 bol rozšírený núdzový stav tak, že jednak podľa čl. 5 ods. 3 písm. g) ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. došlo (až na výnimky) k obmedzeniu slobody pohybu a pobytu zákazom vychádzania od 8. apríla 2020 00.00 hod. do 13. apríla 2020 23.59 hod. a jednak podľa čl. 5 ods. 3 písm. h) ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. bolo zakázané uplatňovať právo pokojne sa zhromažďovať s výnimkou osôb žijúcich v spoločnej domácnosti. Uznesenie bolo publikované v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod č. 72/2020 Z. z.

Uznesením vlády Slovenskej republiky č. 233 zo 16. apríla 2020 bol s účinnosťou od 18. apríla 2020 rozšírený núdzový stav podľa čl. 5 ods. 3 písm. b) ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. aj na držiteľov povolenia na prevádzkovanie všeobecnej ambulancie a na držiteľov povolenia na prevádzkovanie špecializovanej ambulancie a súčasne bolo zakázané týmto osobám uplatňovať právo na štrajk. Uznesenie bolo publikované v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod č. 84/2020 Z. z.

V priebehu núdzového stavu boli prijímané viaceré regulačné opatrenia, a to najmä Úradom verejného zdravotníctva. Úrad verejného zdravotníctva vydával opatrenia predovšetkým s poukazom na ustanovenie § 48 ods. 4 zákona č. 355/2007 Z. z. (výnimočne aj podľa § 48 ods. 5 zákona č. 355/2007 Z. z.) a v niektorých prípadoch súčasne aj s poukazom na ustanovenie § 7 zákona č. 42/1994 Z. z. [napr. opatrenie z 20. apríla 2020 o zákaze vychádzať a pohybovať sa na verejnosti bez prekrytia horných dýchacích ciest (nos, ústa) ako je napríklad rúško, šál, šatka alebo iné prostriedky, ktoré bránia šíreniu kvapôčok s určením výnimiek].

Pre úplnosť treba dodať, že obsah pracovnej povinnosti počas krízovej situácie je predmetom právnej úpravy zákona č. 179/2011 Z. z. o hospodárskej mobilizácii v znení neskorších predpisov.

Štvrtá fáza

Právny stav po skončení núdzového stavu, t. j. po 13. júni 2020

Uznesením vlády Slovenskej republiky č. 366 z 10. júna 2020 bol ukončený núdzový stav vyhlásený na území Slovenskej republiky uplynutím 13. júna 2020 a bola zrušená pracovná povinnosť uložená zamestnancom vymedzených subjektov, bol zrušený zákaz uplatňovať právo na štrajk uložený vo vzťahu k vymedzeným subjektom a zákaz uplatňovania práva pokojne sa zhromažďovať. V uznesení vláda Slovenskej republiky konštatuje, že mimoriadna situácia vyhlásená uznesením vlády Slovenskej republiky č. 111 z 11. marca 2020 trvá naďalej aj po ukončení núdzového stavu.

Všetky aktuálne platné opatrenia v súvislosti s ochorením COVID-19 (nosenie rúšok, činnosť prevádzok obchodov a služieb, návštevy v nemocniciach, svadobné obrady, pohrebné obrady a pod.) sú súhrnne zverejnené na webovej stránke Úradu verejného zdravotníctva.

Konkrétne ide o tieto štyri opatrenia Úradu verejného zdravotníctva:

1. opatrenie č. OLP/4593/2020 z 3. júna 2020 týkajúce sa povinností poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a verejných a neverejných poskytovateľov sociálnych služieb v súvislosti s podmienkami prijímania návštev v týchto zariadeniach [opatrenie bolo vydané podľa § 48 ods. 4 písm. e) zákona č. 355/2007 Z. z.]
2. opatrenie č. OLP/4738/2020 z 9. júna 2020 týkajúce sa prevádzok jasieľ, škôlok a základných škôl, usporadúvania hromadných podujatí, svadobných obradov, pohrebných obradov, bohoslužieb a ďalších náboženských obradov a dezinfekcie priestorov, hlavne dotykových plôch, kľučiek, podláh a predmetov [opatrenie bolo vydané podľa § 48 ods. 4 písm. c), d) a e) zákona č. 355/2007 Z. z. a § 7 zákona č. 42/1994 Z. z.],
3. opatrenie č. OLP/4739/2020 z 9. júna 2020 týkajúce sa povinnosti štátnej karantény a domácej izolácie s využitím e-karantény [opatrenie bolo vydané podľa § 12 ods. 2 písm. b), c) a f), § 48 ods. 4 písm. l) a § 60a ods. 2 zákona č. 355/2007 Z. z.],
4. opatrenie č. OLP/4825/2020 z 9. júna 2020 týkajúce sa odporúčania nosiť rúško v exteriéri [opatrenie bolo vydané podľa § 48 ods. 4 písm. e) a § 48 ods. 5 písm. e) a § 7, 20 a 25 zákona č. 42/1994 Z. z.].

Naďalej ostávajú v platnosti aj viaceré usmernenia hlavného hygienika Slovenskej republiky (napr. usmernenie k prevádzke zariadení starostlivosti o deti do troch rokov veku dieťaťa podľa § 24 zákona č. 355/2007 Z. z.), usmernenia úradu verejného zdravotníctva (napr. usmernenie k ochranných a bezpečnostným opatreniam na pracovisku v súvislosti s rizikom ochorenia COVID-19 v čase krízovej situácie) či odporúčané postupy, ktoré súvisia s ochorením COVID-19 (napr. pre zber a likvidáciu odpadu vznikajúceho pri testovaní klinických vzoriek rýchlotestami na laboratórnu diagnostiku SARS-Cov-2).

II.

P r á v n y   s t a v

K ohrozeniu verejného zdravia

Celosvetové šírenie vírusu coronavirus 2 - skratka SARS-CoV-2 (ochorenie COVID-19) nesporne ohrozuje zdravie ľudí, a teda možno z právneho hľadiska hovoriť o ohrození verejného zdravia.

Pojem „ohrozenie verejného zdravia“ je uvedený v ustanovení § 48 zákona č. 355/2007 Z. z. a do právneho poriadku Slovenskej republiky bol zavedený zákonom č. 172/2011 Z. z., ktorým sa zmenil a doplnil zákon č. 355/2007 Z. z. v dôsledku implementácie medzinárodných zdravotných predpisov. Týmto zákonom došlo zároveň k jeho prepojeniu a zosúladeniu so zákonom č. 42/1994 Z. z.

Z týchto právnych noriem vyplýva, že rozoznávame ohrozenie verejného zdravia (§ 48 ods. 1 zákona č. 355/2007 Z. z.) a ohrozenie verejného zdravia II. stupňa (§ 48 ods. 2 zákona č. 355/2007 Z. z.).

Ohrozenie verejného zdravia nastáva pri

1. výskyte prenosného ochorenia, podozrení na prenosné ochorenie alebo podozrení na úmrtie na prenosné ochorenie nad predpokladanú úroveň,
2. uvoľnení chemických látok ohrozujúcich život, zdravie, životné prostredie a majetok alebo
3. úniku mikroorganizmov alebo toxínov z uzavretých priestorov.

Pri ohrození verejného zdravia prijíma opatrenia úrad verejného zdravotníctva alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva. Patrí k nim

a) hygienická očista osôb a dekontaminácia terénu, budov, materiálu a dopravných prostriedkov,

b) zákaz výroby, úpravy, úschovy, dopravy, dovozu, predaja a iného nakladania s vecami, ktorými sa môžu šíriť ochorenia u ľudí, prípadne príkaz na ich neškodné odstránenie,

c) zákaz alebo obmedzenie styku časti obyvateľstva s ostatným obyvateľstvom pri hromadnom výskyte závažného ochorenia,

d) zákaz alebo obmedzenie hromadných podujatí,

e) zákaz alebo obmedzenie prevádzky zariadení, v ktorých dochádza k zhromažďovaniu osôb,

f) zákaz používania vody a predmetov podozrivých z kontaminácie a regulácia spotreby vody,

g) zákaz používania potravín, pokrmov alebo nápojov v zariadeniach spoločného stravovania,

h) varovné označenie objektov, ak sa na ne vzťahujú opatrenia podľa písmen a) až g),

i) profylaxia,

j) mimoriadny režim prevádzkovania kolektívnych zariadení,

k) odber a transport biologického materiálu,

l) výdaj a používanie špeciálnych osobných ochranných pracovných pomôcok,

m) bezpečná likvidácia kontaminovaného materiálu,

n) nútená izolácia osôb chorých na prenosné ochorenie, ktoré odmietajú nariadené opatrenie podľa § 12 ods. 2 písm. f),

o) vykonanie dezinfekcie a regulácie živočíšnych škodcov,

p) vyčlenenie lôžok na zabezpečenie ústavnej zdravotnej starostlivosti zvýšenému počtu chorých a pri závažných infekciách na zabezpečenie izolácie osôb podozrivých z ochorenia a podozrivých z nákazy počas maximálneho inkubačného času ochorenia,

q) osobitná manipulácia s mŕtvymi, vyčlenenie miest a určenie spôsobu pochovávania zvýšeného počtu zomretých.

Ohrozenie verejného zdravia II. stupňa nastáva, ak je potrebné prijať opatrenia podľa osobitného predpisu pri

a) výskyte prenosného ochorenia, podozrení na prenosné ochorenie alebo podozrení na úmrtie na prenosné ochorenie nad predpokladanú úroveň,

b) uvoľnení chemických látok ohrozujúcich život, zdravie, životné prostredie a majetok alebo

c) úniku mikroorganizmov alebo toxínov z uzavretých priestorov.

Osobitným predpisom je zákon č. 42/1994 Z. z. Ak vznikne ohrozenie verejného zdravia II. stupňa, Úrad verejného zdravotníctva alebo regionálne úrady verejného zdravotníctva podajú orgánom príslušným na úseku civilnej ochrany obyvateľstva návrh na vyhlásenie mimoriadnej situácie.

K mimoriadnej situácii

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 42/1994 Z. z. sa pod mimoriadnou situáciou rozumie obdobie ohrozenia alebo obdobie pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti na život, zdravie alebo majetok, ktorá je vyhlásená podľa tohto zákona; počas nej sa vykonávajú opatrenia na záchranu života, zdravia alebo majetku, na znižovanie rizík ohrozenia alebo činnosti nevyhnutnú na zamedzenie šírenia a pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 42/1994 Z. z. sa na účely tohto zákona mimoriadnou udalosťou rozumie živelná pohroma, havária, katastrofa, ohrozenie zdravia II. stupňa alebo teroristický útok. Mimoriadna situácia je teda následkom mimoriadnej udalosti.

Mimoriadna situácia sa vyhlasuje a odvoláva prostredníctvom hromadných informačných prostriedkov. V závislosti od jej rozsahu ju vyhlasuje buď obec (pre svoje územie), okresný úrad (pre svoj územný obvod), okresný úrad v sídle kraja (ak presahuje územný obvod okresného úradu) alebo vláda Slovenskej republiky (ak presahuje územný obvod kraja).

Zjednodušene možno povedať, že zákon č. 42/1994 Z. z. rozdeľuje fyzické osoby na dve kategórie – osoby, ktoré sú súčasťou jednotiek civilnej ochrany (so špeciálnymi povinnosťami) a osoby, ktoré nie sú zaviazané účasťou na civilnej ochrane, avšak majú povinnosti primerane svojmu veku a zdravotnému stavu spolupracovať s inými osobami v civilnej ochrane. V záujme ochrany života, zdravia a majetku môžu príslušné orgány uložiť týmto osobám obmedzenia a vyžadovať poskytnutie vecných prostriedkov potrebných na civilnú ochranu. Osobné úkony či vecné plnenia sú široko koncipované.

Podľa § 3b zákona č. 42/1994 Z. z. sa po vyhlásení mimoriadnej situácie vykonávajú tieto úlohy a opatrenia:

a) záchranné, práce silami a prostriedkami z celého územia, na ktorom bola vyhlásená mimoriadna situácia,

b) evakuácia,

c) núdzové zásobovanie a núdzové ubytovanie alebo

d) použitie základných zložiek integrovaného záchranného systému a ostatných zložiek integrovaného záchranného systému.

Uznesením vlády Slovenskej republiky č. 111 z 11. marca 2020, ktorým bola vyhlásená mimoriadna situácia pre územie Slovenskej republiky od 12. marca 2020 od 06.00 hod., sa len všeobecne uložilo členom vlády a predsedom ostatných ústredných orgánov štátnej správy prijímať opatrenia civilnej ochrany obyvateľstva a vykonávať opatrenia na riešenie krízovej situácie vo svojej pôsobnosti zamerané na zamedzenie ohrozenia života, zdravia, majetku, zmiernenie následkov mimoriadnej udalosti a minimalizovanie škôd, pričom predseda vlády, resp. ministerka vnútra boli splnomocnení aj na riadenie záchranných prác, na vydávanie príkazov na záchranné práce a vykonávanie opatrení na riešenie krízových situácií.

Podľa § 3b ods. 4 zákona č. 42/1994 Z. z. platí, že mimoriadna situácia sa nevyhlasuje, ak bol vyhlásený výnimočný stav alebo núdzový stav. Ak bol po vyhlásení mimoriadnej situácie vyhlásený výnimočný stav alebo núdzový stav, postupuje sa podľa osobitného zákona.

Inú právnu situáciu zákon č. 42/1994 Z. z. expressis verbis nerieši.

Osobitným zákonom upravujúcim výnimočný stav alebo núdzový stav je ústavný zákon č. 277/2002 Z. z.

K núdzovému stavu

Núdzový stav je predmetom úpravy čl. 5 ústavného zákona č. 277/2002 Z. z. Núdzový stav môže vyhlásiť vláda Slovenskej republiky len za podmienky, že došlo alebo bezprostredne hrozí, že dôjde k ohrozeniu života a zdravia osôb, a to aj v príčinnej súvislosti so vznikom pandémie, životného prostredia alebo k ohrozeniu značných majetkových hodnôt v dôsledku živelnej pohromy, katastrofy, priemyselnej, dopravnej alebo inej prevádzkovej havárie; núdzový stav možno vyhlásiť len na postihnutom alebo bezprostredne ohrozenom území. Núdzový stav sa vyhlasuje v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas, najdlhšie na 90 dní. Režim núdzového stavu umožňuje v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas podľa závažnosti ohrozenia obmedziť základné práva a slobody a uložiť povinnosti na postihnutom alebo na bezprostredne ohrozenom území, a to najviac v tomto rozsahu:

a) obmedziť nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia evakuáciou na určené miesto,

b) uložiť pracovnú povinnosť na zabezpečenie zásobovania, udržiavania pozemných komunikácií a železníc, vykonávania dopravy, prevádzkovania vodovodov a kanalizácií, výroby a rozvodu elektriny, plynu a tepla, výkonu zdravotnej starostlivosti, udržiavania verejného poriadku alebo na odstraňovanie vzniknutých škôd,

c) obmedziť výkon vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na rozmiestnenie vojakov, príslušníkov ozbrojených zborov, zdravotníckych zariadení, zásobovacích zariadení, záchranných služieb a uvoľňovacích a iných technických zariadení,

d) obmedziť výkon vlastníckeho práva k hnuteľným veciam zákazom vjazdu motorových vozidiel alebo obmedzením ich používania na súkromné účely a na podnikanie,

e) obmedziť nedotknuteľnosť obydlia na ubytovanie evakuovaných osôb,

f) obmedziť doručovanie poštových zásielok,

g) obmedziť slobodu pohybu a pobytu zákazom vychádzania v určenom čase a zákazom vstupu na postihnuté alebo bezprostredne ohrozené územie,

h) obmedziť alebo zakázať uplatňovanie práva pokojne sa zhromažďovať alebo zhromažďovanie na verejnosti podmieniť povoľovaním,

i) obmedziť právo slobodne rozširovať informácie bez ohľadu na hranice štátu a slobodu prejavu na verejnosti,

j) zabezpečiť vstup do vysielania rozhlasu a televízie spojený s výzvami a informáciami pre obyvateľstvo,

k) zakázať uplatňovanie práva na štrajk,

l) vykonať opatrenia na riešenie stavu ropnej núdze.

Viac podrobností o riadení štátu v čase krízových situácií obsahuje zákon č. 387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu v znení neskorších predpisov.

III.

Z h r n u t i e

Eliminovať ohrozenie verejného zdravia možno viacerými právnymi spôsobmi. Determinujúca je závažnosť ohrozenia verejného zdravia a jej rozsah, pretože sa vždy musí zohľadňovať zásada legality, zásada obmedzenej účinnosti, zásada proporcionality a zásada účelnosti.

Ak nejde o ohrozenie verejného zdravia II. stupňa, opatrenia môže nariaďovať Úrad verejného zdravotníctva alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva, a to podľa zákona č. 355/2007 Z. z.

Ak je potrebné v súvislosti s ohrozením verejného zdravia prijať opatrenia podľa zákona č. 42/1994 Z. z., t. j ide o ohrozenie verejného zdravia II. stupňa, vždy sa vyhlasuje mimoriadna situácia. Nie je vylúčené, že pred vyhlásením mimoriadnej situácie dostane prednosť vyhlásenie núdzového stavu, avšak za predpokladu, že sú splnené ústavné predpoklady (čl. 5 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z.).

Naopak, ak bol po vyhlásení mimoriadnej situácie vyhlásený núdzový stav, postupuje sa podľa ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. Znamená to, že z tých istých dôvodov a na tom istom postihnutom alebo bezprostredne ohrozenom území by mal platiť v danom čase len jeden právny režim. Ak sa v období a na území vyhláseného núdzového stavu majú aj naďalej uplatňovať opatrenia (niektoré alebo všetky) prijaté v čase mimoriadnej situácie ešte pred vyhlásením núdzového stavu, z hľadiska princípov právnej istoty, predvídateľnosti práva a publicity práva sa javí byť primerané a logické, že opatrenia, ktoré sa majú naďalej vykonávať (aj počas núdzového stavu), by mali byť výslovne uvedené aj pri vyhlásení núdzového stavu.

Vzhľadom k tomu, že zákonodarca výslovne neupravuje „obnovenie“ mimoriadnej situácie po skončení núdzového stavu, nie je možné zaujať jednoznačné stanovisko k tejto právnej medzere. Primárne tu prislúcha výklad Ústavnému súdu Slovenskej republiky. Neuniklo však pozornosti, že za podobnej právnej úpravy vláda Českej republiky po skončení núdzového stavu (vyhlásený bol s účinnosťou od 12. marca 2020 od 14.00 hod. na dobu 30 dní na území celej Českej republiky) vzala 11. mája 2020 na vedomie päť mimoriadnych opatrení Ministerstva zdravotníctva Českej republiky, ktorými boli nanovo s účinnosťou od 12. mája 2020 od 00.00 hod., resp. iného konkrétneho dátumu, upravené všetky obmedzenia osôb v Českej republike (napr. nosenie ochranných prostriedkov, obmedzenie prevádzky škôl a školských zariadení, zákaz či obmedzenie hromadných akcií). Tieto opatrenia boli prijaté podľa zákona č. 258/2000 Sb. o ochraně veřejného zdraví a o změně některých souvisejících zákonů ve znění pozdějších předpisů. Takýto postup sa javí ako právne relevantný.

Je potrebné zdôrazniť, že v súčasnosti (júl/august 2020) nie sú v Slovenskej republike splnené zákonné predpoklady pre vyhlásenie, resp. „pretrvávanie“ mimoriadnej situácie, pretože výskyt prenosného ochorenia, ktorým COVID-19 nepochybne je, nie je nad predpokladanú úroveň. Zodpovedá tomu aj fakt, že nie sú prijaté opatrenia podľa § 3b ods. 2 zákona č. 42/1994 Z. z. Navyše ani uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 111 z 11. marca 2020 neobsahuje (okrem riadenia záchranných prác a vydávania príkazov na záchranné práce) žiadne konkrétne opatrenie.

Súčasné štatistické údaje (júl/august 2020) o výskyte ochorenia COVID-19 nasvedčujú, že z materiálneho hľadiska plne postačuje, aby pri ohrození verejného zdravia nariaďoval opatrenia Úrad verejného zdravotníctva podľa § 48 ods. 4 zákona č. 355/2007 Z. z.

Citát namiesto záveru:

„Predstava, že štát nemá nad sebou žiadne normy a vo svojom konaní
sa riadi čisto politickou účelnosťou, je nesmieme lákavá. 

Môže však spôsobiť slepotu a umožniť vznik štátneho správania, ktoré sa navonok
zdá demokratické, no v skutočnosti je totalitné. 

Buď existuje absolútne právo pre každú osobu, alebo neexistuje vôbec.“

(Romano Guardini nemecký teológ a kňaz 1885 - 1968)

„Ľudia alebo štáty začnú konať rozumne až vtedy, keď už vyčerpali všetky ostatné možnosti.“

(Murphyho zákon)