10+ pozitív Zákona o športe

Táto prezentácia bola spracovaná už dávnejšie. Niekedy v roku 2018.

Je však nadčasová a predstavuje ďalší dobrý podnet na zamyslenie a diskusiu o tom, aký obraz o zaákone o športe aktívne vytvárali jeho odporcovia a aký vlastne je, aké obsahuje pravidlá, čo prinášajú slovenskému športu, aké garancie, istoty a štandardy.

Rozhodli sme sa prezentáciu zverejniť v čase prípravy novely zákona o športe, aby sme si pripomenuli aj mnohé pozitíva, ktoré priniesol do prostredia slovenského športu nový Zákon o športe účinný od roku 2016.

Osobitne hodnotný ostane už navždy najmä participatívny spôsob, akým bol návrh tohto zákona pripravovaný niekoľko rokov so širokým zapojením expertov na rôzne oblasti súvisiace so športom. Od legislatívneho zámeru, k tézam až po paragrafové znenie s dôvodovou správou.

Na druhej strane je však potrebné povedať, že ľudia, vrátane tých v športe, vo všeobecnosti nemajú radi zmeny, zemny pravidiel, zmeny zaužívaných postupov či vzorcov správania, nevynímajúc pravidlá získavania a rozdeľovania prostriedkov, štátnych prostriedkov na šport.

Tí, ktorí sa v starom systéme pravidiel fungovania a najmä financovania športu cítili komfortne - mali v ňom moc a prístup k štátnym prostriedkom, tí nový systém pravidiel založený na dohode so štátom: "Transparentnosť športu výmenou za viac štátnych prostriedkov pre šport" nepotrebovali, ani nechceli. Hoci nahlas skutočné dôvody odmietania novej zákonnej úpravy pre oblasť športu, povedať nemohli.

Samotná skutočnosť, že šport vyvolal celospoločenskú diskusiu a aj napriek tomu, že bolo krátko pred voľbami zákon o športe kódexového typu si získal okrem podpory a dôvery veľkej časti športovej obce aj podporu absolútnej väčšiny zákonodarcov (hlasovalo zaň 133 zo 136 prítomných poslancov) zvýšila kredit športu v spoločnosti.

V médiách bolo po prijatí zákona o športe poukazované pomerne často a jednostranne na nedostatky zákona o športe, ktoré v ňom určite sú (veď zákon je len kompromisom toho, na čom sa dokázali všetky záujmové skupiny vrátane poslancov dohodnúť).

Považujeme však za správne, aby si odborná i laická verejnosť mohla vytvoriť názor na základe širšieho množstva faktov a argumentov, a nie iba tých negatívnych, často skreslených či podsúvaných tak, aby vyhovavovali želanému mediálnemu obrazu zákona o športe a jeho tvorcov, ako je to žiaľ na Slovensku aj dnes bežné.

Buďme hrdí na svoju prácu a rešpektujme prácu iných, vždy nájdeme aj rezervy či nedostatky, ktoré sú niekedy dôsledkom chýbajúceho poznania či skúsenosti, niekedy sú výsledkom kompromisu či ultimáta tých, ktorí majú rozhodujúci vplyv.

Bez ohľadu na to, ktorá strana "vládla" v príslušnom rezorte, skúsme nadviazať pri prevzatí pomyselnej vlajky na ministerstvách na to dobré a odstraňovať nedostatky, skúsme ísť cestou evolúcie.

Veď "tí predchádzajúci" boli možno síce z inej politickej strany, urobili možno aj zlé rozhodnutia (kto ich neurobí), ale tiež to boli len takí istí Slováci, ktorí iba dočasne vykonávali správu vecí verejných v danom rezorte.

A štátni úradníci s ich expertízou a historickou pamäťou, tí tam často zostávajú dlhé roky, tak ich zapojme do odborných procesov čo najviac.

Skúsme ísť cestou evolúcie, a nie cestou niekedy až dogmatického negovania doterajšej práce politických súperov a cestou revolúcie, ktorá v konečnom dôsledku znamená, že občan - volič a organizácie majú neustále menené pravidlá ich života.