DISPUTE RESOLUTION CHAMBER OF SLOVAK FOOTBALL ASSOCIATION –
ANALOGY TO FIFA DISPUTE RESOLUTION CHAMBER
MGR. MAREK MAJTÁN
PRÁVNIK MŠK ŽILINA, A. S.
E-MAIL: MAREK.MAJTAN@MSKZILINA.SK
KĽÚČOVÉ SLOVÁ:
zmluva, hráč, klub, spor, pohľadávka, rozhodcovské konanie, rozhodcovský orgán, právomoc, medzinárodný prvok, FIFA, SFZ, národná komora pre riešenie sporov
KEY WORDS:
contract, player, club, dispute, receivable, arbitration, arbitration body, competence, international dimension, FIFA, SFA, national dispute resolution chamber
ABSTRAKT:
Príspevok sa zaoberá návrhom na vytvorenie národnej komory pre riešenie sporov v rámci Slovenského futbalového zväzu podľa vzoru National Dispute Resolution Chamber Standard Regulations, ktoré vypracovala FIFA, vytvorenie ktorej by malo zlepšiť vymožiteľnosť práva a najmä pohľadávok po splatnosti.
ABSTRACT/SUMMARY:
The article deals with creation of the national dispute resolution chamber in the scope of Slovak Football Association according to National Dispute Resolution Chamber Standard Regulations compiled by FIFA, creation of which should provide better enforcement of law and especially of overdue receivables.
Úvod
Šport, rovnako ako iné vzťahy existujúce v spoločnosti, prináša aj existenciu zmluvných právnych vzťahov, z ktorých vznikajú z času na čas aj spory.
Vo futbale, ktorému sa v tomto príspevku budeme venovať, vytvorili inštitúcie zastrešujúce tento šport na medzinárodnej aj národnej úrovni rôzne orgány, ktoré tieto spory prejednávajú a rozhodujú.
1. Medzinárodné orgány pre riešenie sporov
Na medzinárodnej úrovni je najznámejším orgánom, ktorý rieši futbalové spory Komora FIFA pre riešenie sporov (FIFA Dispute Resolution Chamber, ďalej len “DRC”). Tento orgán v zmysle Predpisov FIFA upravujúcich status a prestupy hráčov (FIFA Regulations on the Status and Transfer of Players, ďalej len “RSTP”) rieši spory medzi hráčmi a klubmi, trénermi a klubmi a medzi klubmi navzájom, ak majú medzinárodný prvok.
Čl. 22 písm. b) RSTP ustanovuje[1], že DRC rieši pracovnoprávne spory medzi hráčmi a klubmi s medzinárodným prvkom, pokiaľ na národnej úrovni nebol zriadený nezávislý arbitrážny tribunál, ktorý zaručuje spravodlivý proces rešpektujúc princíp rovnakého zastúpenia hráčov a klubov v rámci národného futbalového zväzu alebo v zmysle existujúcej kolektívnej zmluvy.
Únia európskych futbalových asociácií (Union des associations européennes de football, ďalej len “UEFA”), Asociácia európskych profesionálnych futbalových líg (The Association of European Professional Football Leagues, ďalej len “EPFL“), Európska asociácia klubov (European Club Associtation, ďalej len “ECA”) a Európska divízia Medzinárodnej federácie profesionálnych futbalistov (Fédération Internationale des Associations de Footballeurs Professionnels, ďalej len "FIFPro") ako sociálni partneri uzatvorili dňa 19.04.2012 v Bruseli Dohodu o minimálnych náležitostiach štandardných hráčskych zmlúv v odvetví profesionálneho futbalu v Európskej únii a vo zvyšku teritória UEFA (Agreement regarding the minimum requirements for standard player contracts in the professional football sector in the European Union and in the rest of the UEFA territory)[2].
Podľa čl. 12.2[3] tejto dohody, ak to národný právny poriadok a kolektívne zmluvy umožňujú, akýkoľvek spor medzi hráčom a klubom má byť predložený nezávislej a objektívnej arbitráži zloženej z rovnakého počtu zástupcov každej strany (zamestnávateľov a zamestnancov) podľa stanov a predpisov zväzu, alebo na Športový arbitrážny súd v Lausanne (Court of Arbitration for Sport, ďalej len „CAS“), ak sa na národnej úrovni nevyužíva arbitráž, ktorej rozhodnutia sa považujú za konečné.
2. Riešenie športových sporov na Slovensku, právna záväznosť rozhodnutí RS SFZ a výkon rozhodnutia
V rámci Slovenska spory medzi hráčmi a klubmi, trénermi a klubmi, a medzi klubmi navzájom pôvodne prejednávala Arbitrážna komisia SFZ zriadená v roku 2004 a následne bol na tento účel od 01.01.2006 zriadený Rozhodcovský súd Slovenského futbalového zväzu (ďalej len "RS SFZ") podľa ustanovení § 12 a nasl. zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len "ZoRK"), ktorý tieto spory rozhoduje dodnes.
K postaveniu a právomoci RS SFZ je k dispozícii príspevok[4] JUDr. Miroslava Hliváka publikovaný na internetovej stránke Učenej právnickej spoločnosti (ďalej len "UčPS"), a preto sa v tomto príspevku budeme tejto téme venovať len okrajovo, a to najmä v súvislosti so zložením rozhodcov a vecnej príslušnosti RS SFZ v prípade sporov s medzinárodným prvkom.
V praxi najčastejšie dochádza k sporom medzi hráčmi a klubmi a medzi klubmi navzájom. Tieto spory zmluvné strany spravidla predkladajú na RS SFZ, okrem toho však dochádza aj k podaniam na súdy civilné, a to aj napriek záväzku členov SFZ vyplývajúcemu zo stanov SFZ[5] riešiť takéto spory pred RS SFZ. Vzhľadom na poplatkovú povinnosť, ako aj ďalšie náklady súvisiace s právnym vymáhaním pohľadávky cestou RS SFZ, ako napríklad náklady na právne služby, si však najmä tí hráči a tréneri, ktorí majú voči klubom pohľadávky nižšej hodnoty, svoj nárok na RS SFZ často ani neuplatnia. Osobitosťou sú spory s medzinárodným prvkom, ktoré sa spravidla neriešia pred RS SFZ, ale na DRC, alebo na CAS.
Z povahy RS SFZ ako rozhodcovského súdu podľa ZoRK vyplýva, že v prípade, keď je hráč alebo tréner v konaní proti klubu na RS SFZ úspešný, má v rukách exekučný titul a môže sa pri výkone rozhodnutia obrátiť na exekútora, ako aj na Disciplinárnu komisiu SFZ (ďalej len "DK SFZ"), pretože nesplnenie povinnosti uloženej rozsudkom RS SFZ je disciplinárnym previnením[6]. Opačná situácia nastáva, keď klub žaluje hráča, a to najmä v prípade prítomnosti medzinárodného prvku, teda sporu so zahraničným hráčom. V prípade úspechu má síce klub k dispozícii rovnako exekučný titul ako aj možnosť podnetu na DK SFZ, ale takéto disciplinárne opatrenia sú spravidla neúčinné a nevykonateľné, najmä v prípade, ak hráč opustí klub a vypovie zmluvu bez oprávňujúceho dôvodu. V takom prípade je v súčasnosti účinnejšie riešiť spor, ako aj viesť disciplinárne konanie, prostredníctvom orgánov FIFA, ktoré sú primárne určené na riešenie sporov s cudzím prvkom.
3. Povaha rozhodnutí FIFA DRC a CAS a výkon ich rozhodnutí
Rozhodnutie FIFA DRC nemá povahu exekučného titulu, ale prostredníctvom disciplinárnej komisie FIFA je jeho výkon pomerne efektívne zabezpečený súborom disciplinárnych opatrení, napríklad zákazu činnosti súvisiacej s futbalom, uloženia pokuty, odobratia bodov či preradenia do nižšej súťaže, ktoré v prípade nesplnenia uloženej povinnosti uloží FIFA a vykoná ich príslušný národný zväz[7].
Problematickou je najmä dĺžka konania pred DRC, ktoré často trvá niekoľko rokov, a nie sú výnimočné prípady, keď k rozhodnutiu dôjde o tri až päť rokov odo dňa podania návrhu. S tým súvisí aj ďalšia problematická situácia, kedy hráč v priebehu konania ukončí aktívnu kariéru, či situácia, keď zanikne klub. Konanie pred DRC je zároveň právne a jazykovo náročné, nakoľko sa vedie v jednom zo štyroch oficiálnych jazykov FIFA (angličtina, francúzština, nemčina, španielčina) a znalosť judikatúry FIFA, CAS ako aj švajčiarskeho práva[8], ktoré sa často subsidiárne využíva pre výklad princípov nedefinovaných v príslušných predpisoch[9], je pre úspech v konaní nevyhnutnosťou.
Rozhodnutie CAS je síce exekučným titulom, v prípade záujmu o jeho vykonanie je však potrebné na príslušnom súde v krajine, ktorej je odporca štátnym občanom, resp. v prípade právnickej osoby v krajine, kde má svoje sídlo, podať návrh na uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku[10], s rizikom jeho neuznania v prípade sporov, ktoré podľa príslušného národného právneho poriadku nie je možné prejednávať v rozhodcovskom konaní. DK FIFA sa bude zaoberať výkonom rozhodnutia CAS len v prípade, ak bol spor na prvom stupni riešený pred príslušným orgánom FIFA a na druhom stupni na CAS. Ak rozhodoval CAS ako prvostupňový súd, DK FIFA sa výkonom jeho rozhodnutia zaoberať nebude[11].
4. Potreba vytvorenia národnej komory pre riešenie sporov
Napriek tomu, že klub a zahraničný hráč uzatvoria v zmluve rozhodcovskú doložku, podľa ktorej sa zmluvné strany zaväzujú riešiť svoj spor pred RS SFZ, došlo v praxi k prípadom, kedy DRC resp. v odvolacom konaní CAS, neuznali vecnú príslušnosť RS SFZ z dôvodu zloženia rozhodcov. FIFA totiž uznáva a vykonáva iba rozhodnutia orgánu spĺňajúceho podmienku na rovnomerné zloženie zástupcov hráčov a klubov. Okrem toho, ako sme tiež uviedli vyššie, aj podľa čl. 12.2 dohody medzi UEFA, ECA, EPFL a FIFPro má byť národná arbitráž zložená z rovnakého počtu zástupcov každej strany. Rovnako aj čl. 22 písm. b) RSTP vyžaduje rovnaké zastúpenie hráčov a klubov v zmysle predpisov zväzu alebo kolektívnej zmluvy. Uvedené platí nielen pre spory s medzinárodným prvkom, ale pre všetky spory medzi hráčmi a klubmi na národnej úrovni v Európskej únii.
Pre bližšiu špecifikáciu arbitráže, ktorá by spĺňala podmienky podľa čl. 22 písm. b) RSTP, vydala FIFA štandardnú smernicu pre národné arbitráže[12], kde je v čl. 3 uvedené, aké má byť ich zloženie:
Národná komora pre riešenie sporov (National Dispute Resolution Chamber, ďalej len “NDRC”) sa má skladať z nasledovných členov, ktorí sú volení na štvorročné volebné obdobie[13]:
- predsedu a podpredsedu, volených všeobecným súhlasom zástupcov hráčov a klubov zo zoznamu aspoň piatich kandidátov, ktorých navrhne výkonný výbor,
- troch až desiatich zástupcov hráčov, ktorí sú volení, alebo ustanovení na základe návrhu hráčskej asociácie, ktorá je členom FIFPro, alebo ak takáto asociácia neexistuje, tak na základe výberového konania, ktoré odsúhlasí FIFA a FIFPro,
- troch až desiatich zástupcov klubov, ktorí sú volení, alebo ustanovení na základe návrhu klubov alebo ligových združení.
V porovnaní s tým, v zmysle čl. 67 stanov SFZ sa RS SFZ skladá z rozhodcov navrhnutých za kluby a rozhodcov navrhnutých za hráčov, trénerov a futbalových rozhodcov v rovnakom pomere. Podľa čl. 4 ods. 5 písm. b) štatútu RS SFZ rozhoduje o zápise rozhodcu do zoznamu rozhodcov predsedníctvo rozhodcovského súdu. Podľa čl. 6 štatútu RS SFZ návrh na zápis rozhodcu do tohto zoznamu alebo na vyčiarknutie rozhodcu zo zoznamu predkladá predsedníctvu predseda, zriaďovateľ alebo rozhodca. Rozhodcovia sa do zoznamu rozhodcov zapisujú bez časového obmedzenia platnosti zápisu.
V prípade, že sporové strany uzatvorili, resp. pred začiatkom konania uzatvoria rozhodcovskú doložku a obrátia sa so svojim sporom na RS SFZ, prebehne konanie a RS SFZ vo veci rozhodne, nie je možné proti tomuto rozsudku podať riadny opravný prostriedok, a to ani na DRC ani na CAS. Účastníci konania môžu podať len žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku na všeobecný súd. Keďže RS SFZ bol založený v súlade s právnym poriadkom SR, nie je možné aby bola jeho rozhodovacia činnosť spochybnená zahraničnými orgánmi a FIFA musí takéto rozhodnutie rešpektovať, avšak nebude sa zaoberať jeho výkonom.
K neuznaniu právomoci a vecnej príslušnosti RS SFZ (a iných národných arbitráží na medzinárodnej úrovni) dochádza najmä vtedy, keď hráč žaluje klub na DRC a klub namieta, že v zmysle príslušných predpisov daného zväzu, alebo na základe uzatvorenej rozhodcovskej doložky, sa mal hráč obrátiť na národnú arbitráž. DRC vždy ex offo skúma, či je vecne príslušná spor prejednať, a ak dôjde k záveru, že národná arbitráž nespĺňa požadované podmienky, vec prejedná a rozhodne. Ak sa však v tomto prípade hráč obrátil pred začiatkom konania pred DRC už na národnú arbitráž, ktorá vo veci ešte nerozhodla, DRC konanie pozastaví.
Ako príklad neuznania právomoci národnej arbitráže môžeme uviesť rozhodnutie DRC zo dňa 26.04.2012[14]. Členovia komory v odôvodnení uvedeného rozhodnutia zdôraznili, že aj pri existencii rozhodcovskej doložky, ktorá by určovala stranám povinnosť obrátiť sa v prípade sporu na národnú arbitráž, musí byť táto arbitráž kreovaná v súlade s podmienkami čl. 22 písm. b) RSTP, obežníka FIFA č. 1010[15] ako aj so smernicou FIFA National Dispute Resolution Chamber Standard Regulations.
Obežník FIFA č. 1010 stanovuje, že: "Strany musia mať rovnaký vplyv na zvolenie rozhodcov. To znamená, že každá strana si môže zvoliť rozhodcu a títo dvaja zvolení rozhodcovia si zvolia predsedu. Ak sa rozhodcovia vyberajú z vopred daného zoznamu rozhodcov, každá záujmová skupina, ktorá je zastúpená, musí mať rovnakú možnosť uplatniť svoj vplyv na zostavenie zoznamu rozhodcov.". Arbitráž, na ktorú sa v tomto prípade klub odvolával, je zložená z predsedu, podpredsedu a jedného člena, ktorých volí výkonný výbor zväzu a z dvoch členov, ktorých volí hráčska asociácia. Takáto arbitráž podľa DRC nespĺňa vyššie uvedené princípy, a preto námietku príslušnosti DRC, ktorú v tomto prípade vzniesol klub, zamietla a vo veci rozhodla. Obdobne možno predpokladať, že ak jedna zo strán vznesie pred DRC námietku príslušnosti RS SFZ z dôvodu jeho zloženia, bude s najväčšou pravdepodobnosťou úspešná.
V praxi tiež dochádza k situáciám, kedy sa jedna zo strán po skončení konania na národnej arbitráži obráti s novým podnetom na DRC, resp. CAS. Vtedy záleží na konkrétnych okolnostiach prípadu a najmä na tom, či ide len o obdobu arbitrážnej komisie na príslušnom zväze, alebo ide o rozhodcovský súd zriadený v súlade s príslušnými právnymi predpismi danej krajiny. Ak ide len o komisiu zväzu je možné, že DRC, resp. CAS rozhodnutie komisie zmení, prípadne ho neuzná a vo veci rozhodne a vedľa seba budú existovať dve rôzne rozhodnutia. Ak však ide o rozhodcovský súd zriadený na základe zákona, tak zastávame názor, že žalovaná strana by mala argumentovať prekážkou rozhodnutej veci, pretože ako sme vyššie uviedli, ak by takéto rozhodnutie DRC alebo CAS neakceptovali, išlo by o ohrozenie vonkajšej suverenity daného štátu.
Práve z vyššie uvedených dôvodov je v podmienkach slovenského futbalu potrebné vytvoriť národnú komoru pre riešenie sporov. Rovnako si však takýto orgán vyžaduje aj doterajšia skúsenosť na úrovni SFZ, ktorého aparát denne dostáva množstvo otázok, podnetov a žiadostí od jeho členov, najmä hráčov a trénerov, v súvislosti s ich pohľadávkami voči klubom, ako aj od klubov, od ktorých hráči bezdôvodne a bez súhlasu odišli počas trvania zmluvy.
5. Návrh na nové usporiadanie orgánov pre riešenie sporov v rámci SFZ
SFZ by mal vytvoriť národnú komoru pre riešenie sporov (ďalej len "NDRC SFZ"), ktorá bude spĺňať náležitosti podľa predpisov FIFA a dohody medzi UEFA, ECA, EPFL a FIFPro, ktorá bude ako prvostupňový orgán prejednávať spory medzi hráčmi a klubmi, trénermi a klubmi, a klubmi navzájom. Pôjde najmä o spory ohľadom zmluvnej stability, spory súvisiace s výpoveďou zmluvy bez oprávnených dôvodov, nevyplatenie odmien, odstupného, výchovného a pod.
Rozhodnutie NDRC SFZ nebude exekučným titulom, ale bude vykonateľné podľa stanov a interných predpisov SFZ a FIFA, v zmysle ktorých v prípade omeškania alebo nesplnenia povinnosti uloženej rozhodnutím, rozhodne DK SFZ alebo DK FIFA o uložení disciplinárneho opatrenia.
Ako druhostupňový orgán bude o prípadných odvolaniach proti rozhodnutiam NDRC SFZ rozhodovať RS SFZ, resp. Športový súd, na ktorý by sa mal podľa návrhu nového Štatútu RS SFZ premenovať. RS SFZ, resp. Športový súd bude môcť naďalej rozhodovať, obdobne ako CAS, aj ako prvostupňový súd, ak sa tak rozhodne navrhovateľ, a zmluvné strany uzavrú rozhodcovskú doložku.
V porovnaní s RS SFZ bude NDRC SFZ financovaná z pravidelných príspevkov klubov a hráčov na jej činnosť, ako aj z prípadných poplatkov, ktoré však budú nižšie, než poplatky v prípade RS SFZ. Konanie má byť neformálne a rýchle, finančne nenáročné, prostredníctvom DK SFZ ľahko vykonateľné s využitím „športových exekučných nástrojov“ (pozastavenie prestupov, odobratie bodov, pokuta a pod.), spravidla písomné bez nutnosti nariadenia ústneho pojednávania a s tým súvisiacej nutnosti osobnej účasti sporových strán, na základe dôkazov predložených sporovými stranami (najmä listinné dôkazy) a dôkazov, ktorými disponuje samotný SFZ (register zmlúv vedený matrikou SFZ, ISSF, FIFA TMS a pod.). Jednoduché a rýchle doručovanie umožní primárne využite Informačného systému slovenského futbalu (ISSF), ktorý obsahuje osobitný modul „Komisie“, ktorý umožní efektívnu administráciu agendy NDRC SFZ, vrátane elektronickej komunikácie. Doručovanie však bude možné aj prostredníctvom faxu a poštových služieb. Jazykom konania bude primárne slovenský a anglický jazyk, a v osobitných prípadoch aj iný jazyk s využitím prekladateľov a tlmočníkov na náklady príslušnej sporovej strany.
Z hľadiska vykonateľnosti, DK SFZ môže na základe rozhodnutia NDRC SFZ požiadať DK FIFA o celosvetovú aplikáciu uloženého disciplinárneho opatrenia, čo zlepší vymožiteľnosť práva aj v prípadoch s medzinárodným prvkom. Sporová strana nebude môcť pred FIFA DRC alebo CAS namietať zloženie NDRC SFZ, konanie pred NDRC SFZ tak bude predstavovať pre DRC FIFA a CAS prekážku prv začatej veci (lis pendens) a rozhodnutie NDRC SFZ prekážku rozsúdenej veci (res iudicata). V prípade zjavne právne náročných sporov bude môcť NDRC SFZ z dôvodu efektivity postúpiť vec na konanie RS SFZ.
Záver
SFZ vytvorením národnej komory pre riešenie sporov poskytne svojim členom ďalšie odborné služby a pomoc pri riešení ich vzájomných sporov, prispeje k zlepšeniu vymožiteľnosti práva, zvýši transparentnosť a dôveru v rámci slovenského futbalového, ale aj športového hnutia a zefektívni ekonomickú a právnu istotu subjektov pôsobiacich v slovenskom futbale. Ako následok ekonomickej a právnej neistoty a ignorácie princípu zmluvnej stability totiž vznikajú často aj ďalšie mimoriadne škodlivé javy, ako sú napríklad korupcia a súvisiaca manipulácia športových výsledkov a pod., ktoré je potrebné eliminovať.
