Pokračovanie odbornej diskusie obsahovo nadväzuje na predchádzajúcu 2. časť[1] diskusie:
Jaroslav Čollák:
„SFZ v licenčnom poriadku prikazuje, aby v najvyššej súťaži boli kluby len v právnej forme A.S - je to myslím čl.3.3 licenčného systému - pričom napr. Slovenský zväz ľadového hokeja (SZĽH) tak nečiní (komparácia).
Peter Sepeši:
"Ale aj kluby SFZ nie sú v úplnom súlade so zákonom (§ 9 ods. 2 zákona č. 300/2008 Z.z.) čo sa týka účelu ich založenia, ktorý má byť premietnutý do predmetu ich činnosti. Keď si pozrieš OR SR len a.s. MŠK Žilina a FC Nitra sú založené ako športové kluby za účelom "vykonávania športu a účasť v športových súťažiach organizovaných národným športovým zväzom, ktorého je členom, alebo medzinárodným športovým zväzom podľa § 9 zákona č. 300/2008 Z.z.". Ostatné športové kluby, ktorých družstvá hrajú najvyššiu futbalovú ligu sú založené s predmetom činnosti ako bežná a.s.
Jaroslav Čollák:
„Hovoríme tu teda o porušovaní zákona o športe? Napáda ma ešte aj možnosť uvažovania o tom, že ak má športový klub vzniknúť za účelom iným ako podnikanie, či náhodou nejde o zneužívanie práva v zmysle doktoríny "zneužívania práva v práve obchodných spoločností", ak športový klub vykonáva aj napriek výslovným "nepodnikateľským" podmienkam vzniku - podnikateľskú činnosť.“
Marek Majtán:
Áno. Čo sa týka formy, podľa mňa to zväz v licenčných podmienkach zbytočne zúžil len na a.s., na druhej strane my by sme si asi inú formu nevybrali.
Peter Sepeši:
"V zákone je uvedený typ subjektu obchodná spoločnosť, podstatné však je vyjadrenie predmetu činnosti v OR SR a od toho sa odvíja konštatovanie o nedodržaní zákona zo strany klubov majúcich právnu formu, resp. predmet činnosti úplne bežnej a.s. založenej za účelom podnikania."
Jaroslav Čollák:
„To je práve tá zbytočná schizofrénia zákona o športe a jej reálny dopad. Ako som písal, klub v SÚHRNE vykonáva tak čisto podnikateľské aktivity, ako aj ten povestný "výkon športu" - z hľadiska súťaženia klubu ako subjektu súťaže jednak športovej a jednak hospodárskej je podľa môjho názoru jednoznačne prospešné formulovať športový klub ako podnikateľský subjekt. Odstránil by sa tým aj ten nechcený a so zákonom o športe rozporný faktický stav v porovnaní s údajmi v ORSR, kedy má v ňom športový klub síce zapísaný "predmet činnosti" (nie predmet podnikania), ale v skutočnosti vykonáva podnikateľskú činnosť. Tie úvahy o zneužívaní práva v zmysle § 3 OZ ako generálneho ustanovenia podľa môjho názoru majú svoje opodstatnenie.“
Miroslav Hlivák:
"Ako som už uviedol vyššie, pokiaľ bude i naďalej športový klub a jeho činnosť financovaná z viacerých zdrojov, nebude im možné zakázať tvorbu zisku.Navyše, ako bolo už vyššie naznačené, uvedený proces je potrebné vidieť nielen zo stránky ekonomicko-právnej, ale veľmi dôležité je aj hľadisko športové, pretože môže významne ovplyvniť výsledky dlhodobých súťaží vo všetkých kategóriách, v ktorých súťažili družstvá dotknutého klubu, vrátane súťaženia družstiev v mládežníckych kategóriách, čo by bolo v rozpore s podstatou snaženia klubov i futbalového zväzu - získať pre šport deti a mládež."
Jaroslav Čollák:
"Tu je potom de facto narušená aj kompaktnosť športovej súťaže ako celku. Je treba podotknúť, že športový klub má samozrejme záujem na integrite športovej súťaže, na jej nezmenenom formáte a taktiež na istej stabilite jej účastníkov, nakoľko na základe uvedených skutočností je športovému klubu umožnené dosahovať športový, a tým aj hospodársky úspech. Hamerník spomína taktiež „záujem športového klubu na udržaní rovnosti medzi klubmi“[2], Čorba zas hovorí „o záujme na obmedzovaní prílišného rastu ekonomickej a športovej sily len jedného alebo len niektorých účastníkov športovej súťaže a snaha o udržanie určitej vyrovnanosti účastníkov športovej súťaže.[3]
Bez existencie športovej súťaže, bez existencie „športovej konkurencie“ v podobe existencie iných športových klubov a existencie športovej súťaže samotnej by sa nemohla aktivovať jedna z hlavných činností športového klubu – vykonávanie športovej činnosti. Takýto záujem subjektu súťaženia v hospodárskej súťaži nenájdeme, pričom tu má súťažiteľ eminentný záujem na vytlačení konkurencie a na ovládnutí celej súťaže."
Peter Sepeši:
V Stanovách SFZ sme vytvorili model, že keď klub neuhrádza svoje záväzky = nespĺňa finančné kritéria pre účasť v súťaži (čl. 16 ods. 4 Stanov SFZ), SFZ ho môže cez nástroj zákazu súťaženia, resp. zastavenia súťažnej činnosti, donútiť k plneniu splatných záväzkov. Keď sa klub ekonomicky nespamätá, môže dôjsť až k jeho vylúčeniu so SFZ. Súťaže po zániku členstva klubu v SFZ nenútime dotknutý klub dohrať, lebo členstvo v SFZ je základnou podmienkou účasti v súťažiach.
Jaroslav Čollák:
"Je to každopádne rozumný konštrukt. No na druhej strane, aj keby športový klub dohral súťaž, iný by mohli namietať, že body ktoré napr. stratili s nečlenom SFZ žiadajú späť..."
Peter Sepeši:
"Podla súťažného poriadku sa výsledky všetkých stretnutí anulujú a tí čo mali náklady s už odohratými stretnutiami príslušnej sezóny si ich môžu žiadať nahradiť napr. z istiny, ktorú postihnutý klub musel pred sezónou zložiť.
Podľa článku 3 odsek 2 stanov SFZ z 28.9.2012:
“Poslaním SFZ je zabezpečovanie prípravy a účasti športovej reprezentácie Slovenskej republiky v medzinárodných športových súťažiach vo futbale, podpora a rozvoj profesionálneho a amatérskeho futbalu, ich organizovanie a kontrola na území SR, s osobitným dôrazom na futbal detí a mládeže.”
Športové hľadisko pri riešení ekonomickej krízy v klube právnou úpravou priamo riešené nie je. Nepriamo - logicky, však z podstaty veci vyplýva, že ak klub nemá peniaze na úhradu svojich splatných záväzkov, nevie vycestovať na stretnutie, nevie zaplatiť náklady stretnutia (údržba ihriska, šatne, pranie, voda, rozhodcovia, odmeny hráčom atď.).
Ak však dôjdu do klubu ďalšie finančné prostriedky, mali by sa použiť na úhradu dlhov v poradí, v akom tieto dlhy vznikli. V opačnom prípade by sa mohlo jednať o majetkový priestupok, či dokonca o trestný čin zvýhodňovania veriteľa podľa § 240 Trestného zákona, resp. ak sa uspokoja záväzky mimo poradia splatnosti môže sa jednať o trestný čin poškodzovania veriteľa podľa § 239 Trestného zákona.
Pri neuhradení mzdy osobe vykonávajúcej pre klub pracovnú činnosť v rámci pracovnoprávneho vzťahu, prichádza do úvahy postih štatutárneho zástupcu klubu za trestný čin nevyplatenia mzdy a odstupného podľa § 214 Trestného zákona a to za predpokladu, že v čase splatnosti pohľadávky zamestnanca mal zamestnávateľ peňažné prostriedky na ich výplatu."
