V zmysle Usmernenia EÚ o fyzickej aktivite - Odporúčané politické opatrenia na podporu fyzickej aktivity posilňujúcej zdravie (ďalej len „Usmernenie“) možno zhrnúť nasledovné:
Je dôležité, aby členské štáty EÚ vypracovali národné plány na podporu fyzickej aktivity s cieľom pomôcť upraviť nezdravé životné návyky a podporiť informovanosť o prínosoch fyzickej aktivity pre zdravie. V týchto plánoch by sa zohľadnilo prostredie, zvyky a kultúrne charakteristiky každej krajiny.
Aby sa zabezpečila integrácia politík, ktorými sa prenáša zvýšená fyzická aktivita do každodenného života, mala by existovať úzka a pevná spolupráca medzi príslušnými verejnými a súkromnými subjektmi pri vypracúvaní politík v oblasti športu, zdravia, vzdelávania, dopravy, územného plánovania, pracovného prostredia, voľného času atď. Po úspešnom začlenení politík podporujúcich fyzickú aktivitu by najľahšie dostupnou voľbou pre občanov mala byť voľba zdravého životného štýlu.
Podpora fyzickej aktivity je potenciálne jedným z najúčinnejších a najefektívnejších, a teda nákladovo najefektívnejších spôsobov predchádzania chorobám a podpory telesného a duševného zdravia. Opatrenia prijaté poskytovateľmi zdravotného poistenia, aby podporili svojich členov alebo klientov, aby boli fyzicky aktívnymi, majú potenciál vysokej návratnosti investícií.
Verejní alebo súkromní poskytovatelia zdravotného poistenia môžu vypracovať svoje vlastné politiky v oblasti podpory fyzickej aktivity v dôsledku efektívnosti nákladov alebo marketingu. Okrem toho stimuly prostredníctvom verejných politík (napríklad znížené dane, dotácie) môžu prilákať verejných, ako aj súkromných poskytovateľov zdravotného poistenia, aby zvýšili podporu fyzickej aktivity. Vlády môžu používať aj legislatívne nástroje na vymedzenie konkrétnych záväzkov týkajúcich sa opatrení 21 v oblasti prevencie (napríklad povinná podpora fyzickej aktivity z finančných prostriedkov z verejného zdravotného poistenia).
Mala by sa zmeniť paradigma v tom zmysle, že verejní poskytovatelia zdravotného poistenia by nemali mať iba povinnosť poskytovať lekársku starostlivosť, ale aj povinnosť podporovať preventívne opatrenia v oblasti zdravia.
PRÁVNA ÚPRAVA PREVENČNÉHO FONDU V PRÁVNOM PORIADKU ČESKEJ REPUBLIKY
Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 551/1991 Sb. o Všeobecné zdravotní pojišťovně České republiky (ďalej len „ZVZP“) pojišťovna může vytvářet fond prevence. Z fondu prevence lze nad rámec hrazených služeb hradit zdravotní služby s prokazatelným preventivním, diagnostickým nebo léčebným efektem, jsou-li poskytovány pojištěncům v souvislosti s jejich existujícím nebo hrozícím onemocněním. Prostředky fondu prevence lze využít také k realizaci preventivních zdravotnických programů sloužících k odhalování závažných onemocnění, na podporu rehabilitačně rekondičních aktivit vedoucích k prokazatelnému zlepšení zdravotního stavu pojištěnců a dále na podporu projektů podporujících zvýšení kvality zdravotní péče, zdravý způsob života a zdraví pojištěnců. Zdrojem fondu jsou finanční prostředky z podílu na výsledku hospodaření po zdanění stanoveného statutárními orgány Pojišťovny z činností, které nad rámec provádění veřejného zdravotního pojištění Pojišťovna provádí v souladu se zákony a statutem Pojišťovny, a finanční prostředky podle § 6 odst. 7.
Podľa § 6 ods. 7 ZVZP výnos z pokut, přirážek k pojistnému a penále ukládaných podle zvláštních právních předpisů upravujících veřejné zdravotní pojištění a přijatých Pojišťovnou v průběhu kalendářního roku může Pojišťovna přidělit do fondu prevence; tyto příděly do fondu prevence lze v průběhu kalendářního roku provádět zálohově tak, aby jejich celková výše za kalendářní rok nepřekročila 0,3 % celkového objemu příjmů pojistného po přerozdělení provedeném podle zákona o pojistném na všeobecné zdravotní pojištění
(Poznámka: Obdobnú právnu úpravu v rámci legislatívy ČR nájdeme aj v zákone č. 280/1992 Sb., o resortních, oborových, podnikových a dalších zdravotních pojišťovnách, ve znění zákona č. 225/1999 Sb - § 16 ods. 6)
Podrobnosti o výške príjmov jednotlivých fondov vytváraných poisťovňami upravuje vyhláška č. 418/2003 Sb., kterou se stanoví podrobnější vymezení okruhu a výše příjmů a výdajů fondů veřejného zdravotního pojištění zdravotních pojišťoven, podmínky jejich tvorby, užití, přípustnosti vzájemných převodů finančních prostředků a hospodaření s nimi, limit nákladů na činnost zdravotních pojišťoven krytých ze zdrojů základního fondu včetně postupu propočtu tohoto limitu.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že vytváranie prevenčných fondov je v podmienkach ĆR založené na princípe dobrovoľnosti. Všetky zdravotné poisťovne však tieto fondy vytvárajú, nakoľko mimo iné, je prevenčný fond a využívanie jeho možností, prostriedkom konkurenčného boja v rámci sektora zdravotného poistenia v ČR.
Nastavenie podmienok konkrétneho čerpania prostriedkov z prevenčného fondu si upravuju jednotlivé poisťovne samostatne.
Viď napr.: http://www.zpmvcr.cz/prevence/zakladni-podminky-pro-uplatneni-naroku-na-prispeve/http://www.vzp.cz/klienti/programy-prevencehttps://www.vozp.cz/cs/klient/program-preventivni-pece/
Z uvedeného vyplýva, že v ČR sa fondy prevencie vytvárajú z príjmov, ktoré možno označiť ako neplánované, pričom o ich konkrétnom využití rozhodujú samotné poisťovne. Napriek tomu, že šport je jedným z hlavných faktorov prevencie vzniku chorôb, v ČR prostriedky z fondov nie sú využívané na podporu konkrétnych športových aktivít. Prostriedky z fondu prevencie majú klienti jednotlivých poisťovní možnosť využívať najmä na zabezpečenie nadštandardnej zdravotnej starostlivosti. (protifajčiarska poradňa, špeciálne vyšetrenia, bezlepková dieta atď...)
PRÁVNA ÚPRAVA V NEMECKU
Od roku 2005 existuje iniciatíva na zavedenie tzv. Präventionsgesetz.
Najnovší návrh je v prvom čítaní od februára 2015, zákon by mal byť prijatý v priebehu roku 2015 po celoročnej odbornej diskusii.
Na návrh zákona sa zniesla vlna kritiky či už zo strany opozície, tak zo strany finančných inštitúcií.
Účelom je od roku 2016 dávať viac ako 500 miliónov eur na prevenciu a udržanie zdravia.
Financovanie má prebiehať prostredníctvom štátnych resp. zákonných zdravotných poisťovní, ktoré by mali platiť minimálne 7 euro na osobu:
-
časť na projekty ako napr. detské jasle, školy (140 miliónov eur ročne)
-
časť na vlastné projekty zdravotných poisťovní
Vlastné spolufinancovanie od podnikateľov vo výške cca. 18 miliónov eur.
Doktori by mali dávať pacientom preventívne odporúčania.
Presný spôsob výberu projektov má byť predmetom tohtoročných diskusií medzi zväzok zdravotných poisťovní a zákonodarcom.
PRÁVNA ÚPRAVA V RAKÚSKU
Neboli zistené bližšie informácie ohľadom obdobného systému týkajúceho sa prevenčných mechanizmov v rámci Rakúskej republiky.
V rámci Rakúska funguje na celoštátnej úrovni len systém preventívnych lekárskych prehliadok, komplexný systém financovania nesúťažného športu neexistuje.
FINANCOVANIE ŠPORTU V SR
Primárnym zdrojom financovania športu v SR je štátny rozpočet.
Podľa § 10 platného zákona č. 300/2008 Z. z. o organizácii a podpore športu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o športe“):
ods. (1) Financovanie športu zo štátneho rozpočtu sa uskutočňuje prostredníctvom rozpočtovej kapitoly ministerstva formou poskytovania dotácií účelovo určených pre šport.ods. (2) Ministerstvo obrany a ministerstvo vnútra zabezpečujú financovanie svojich úloh podľa § 5 zo svojich rozpočtových kapitol.
Finančné prostriedky z rozpočtu sú prideľované jednotlivým subjektom vo forme dotácii a to na základe žiadosti.
MOŽNOSŤ FINANCOVANIA ŠPORTU ZO ZDRAVOTNÉHO POISTENIA A ŽIVOTNÉHO POISTENIA
V zmysle Usmernenia by sa na systéme rozvoja fyzickej aktivity obyvateľov EÚ mali mimo iné podieľať aj zdravotné poisťovne, resp. iné inštitúcie s obdobným predmetom činnosti.
Na dosiahnutie cieľov EÚ v oblasti fyzickej aktivity obyvateľov by bolo vhodné navýšiť finančné zdroje, ktoré sú v súčastnosti do športu a telesnej aktivity obyvateľov SR investované. Uvedené by bolo možné dosiahnuť práve zapojením zdravotných poisťovní a poisťovní, ktoré poskytujú ako produkt zdravotné/úrazové a životné poistenia.
Tento cieľ je možné dosiahnuť zavedením povinnosti poisťovní vytvárať prevenčný fond, z ktorého by finančné prostriedky mohli byť využité iba na projekty zamerané na rozvoj fyzickej aktivity obyvateľstva SR vrátane klientov poisťovní.
Zdroje finančných prostriedkov však v súčasnosti nie je možné získavať obdobným spôsobom ako v ČR, t.j. z tzv. neplánovaných príjmov, ako sú pokuty, penále prípadne rôzne prirážky na poistnom, nakoľko v zmysle zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov takéto príjmy sú príjmom štátneho rozpočtu a vyberá ich Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.
V prípade presmerovania týchto prostriedkov na financovanie pohybových aktivít by každá poisťovňa mala mať povinnosť vytvoriť vlastný prevenčný fond, v ktorom by kumulovala prostriedky na tento účel.
Ďalšou možnosťou je zaviesť do právneho poriadku SR povinnosť poisťovní vytvoriť samostatný prevenčný fond, do ktorého by jednotlivé poisťovne prispievali v zákonom ustanovenej výške. Obdobu možno nájsť v rámci právnej úpravy SR v § 24 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa tohto ustanovenia poisťovatelia vytvárajú garančný fond, z ktorého sú uhrádzané napr. škody spôsobené nezisteným vozidlom, škody spôsobené nepoisteným vozidlom...atď
Rozhodovanie o použití prostriedkov z jednotlivých fondov by bolo možné buď zveriť jednotlivým poisťovniam na základe konkrétnych žiadostí, alebo štátu, reprezentovanému Ministerstvom školstva SR (tu sa navrhuje upravenie automatického delenia a použitia prostriedkov pre všetky deti v určitom veku (športový poukaz) resp. na základe demografického vzorca = podľa počtu obyvateľov (rozdelenie prostriedkov na projekty infraštruktúry športu pre všetkých), t.j. bez subjektívneho rozhodovania úradníkov štátu o tom, komu koľko prostriedkov bude pridelených.
Doplnenie ktoréhokoľvek zo spôsobov financovania by vyžadovalo najmä úpravu v návrhu Zákona o športe, prípadne vytvorenie nového zákona.
Úprava by spočívala v tom, že do Zákona o športe by popri štátnom rozpočte ako zdroji financovania športu bol doplnený ako zdroj financovania "prevenčný fond", prípadne by vznik, pravidlá riadenia a prerozdelovania fondu boli upravené samostatným zákonom.
Povinnosť vytvárať prevenčný fond/fondy je potrebné ustanoviť v príslušnom zákone, či už v zákone č. 8/2008 Z. z. o poisťovníctve, prípadne v zákone č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení, zákone č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
