SUPPORT OF SPORT THROUGH OTHER THAN PUBLIC RESOURCES
MGR. ZUZANA ZAJÍČKOVÁ
ADVOKÁT
E-MAIL: ADVOKAT@ZAJICKOVA.SK
KĽÚČOVÉ SLOVÁ:
šport, podpora, financovanie, zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, sponzorská zmluva, asignácia dane, dobrovoľníci, zamestnanci, SZČO, športový fond
KEY WORDS:
sport, support, funding, act no. 595/2003 Coll, on income tax, sponsorship contract, tax assignation, volunteers, employees, sole trader, sport fund
ABSTRAKT:
Predkladaný príspevok prináša zhrnutie prezentácie Mgr. Zuzany Zajíčkovej o financovaní, resp. podpore športu z iných ako verejných zdrojov na konferencii „Šport a právo“, konajúcej sa v Poprade v októbri 2014.
ABSTRACT/SUMMARY:
The presented article presents the summary of the presentation of Zuzana Zajíčková about funding, respectively support of sport through other than public resources which was presented during the conference „Sport and the Law“ in Poprad in October 2014.
S prebiehajúcou prípravou nového zákona o športe súvisí aj úprava financovania a podpory športu nie len z verejných, ale aj iných zdrojov. V nasledujúcom príspevku bude pozornosť zameraná práve na tieto ďalšie zdroje podpory športu, odprezentované v rámci príspevku na konferencii „Šport a právo 2014“, ktoré majú jednak finančný a jednak nefinančný charakter.
Medzi iné ako verejné zdroje podpory športu, ktoré by mali byť v ustanoveniach nového zákona o športe upravené a na ktoré sa článok zameriava možno zaradiť nasledovné oblasti:
- sponzorstvo
- asignácia dane
- dobrovoľníci
- dohodári a zamestnanci
- SZČO
- športový fond
- ďalšie formy podpory športu
SPONZORSTVO
Existujúcimi modelmi financovania zo súkromných zdrojov sú v podmienkach Slovenskej republiky dar a reklama.
Pokiaľ ide o inštitút darovania, darovaciu zmluvu upravuje v ustanovení § 628 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník. Tento typ zmluvy je vyhovujúci pre prijímateľa daru, tzn. napr. pre športové kluby, nakoľko podľa ust. § 3 ods. 2 písm. a) a ust. § 12 ods. 7 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov nie je príjem získaný darovaním predmetom dane. Takýto spôsob financovania ale nie je motivujúci pre darcu, napr. podnikateľa, pretože všetko čo daruje, dáva zo zisku.
Reklama je podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov daňovým výdavkom, ktorý však možno uplatniť len v rozsahu a za podmienok ustanovených v zákone, pokiaľ ide o výdavky na reklamu vynaložené na účel prezentácie podnikateľskej činnosti daňovníka, tovaru, služieb, nehnuteľností, obchodného mena, ochrannej známky, obchodného označenia výrobkov a iných práv a záväzkov súvisiacich s činnosťou daňovníka so zámerom dosiahnutia, zabezpečenia, udržania alebo zvýšenia príjmov daňovníka. Zmluva o reklame ako druhý možný model financovania je teda síce relatívne výhodná pre podnikateľa, avšak len za predpokladu, že daňovému úradu preukáže, že cieľom reklamy bolo „uplatnenie jeho produktu na trhu“. Pre klub je príjem z reklamy predmetom dane, pričom na vykonávanie reklamnej činnosti je potrebná živnosť. Problémom pri reklame je tiež subjektívne posudzovanie, zakotvené v ust. § 21 ods. 1 písm. e) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, podľa ktorého daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady) vynaložené v rozpore o.i. so zákonom o reklame.
V rámci daných zmluvných typov sa ako problémy javia, či už preukazovanie zdaniteľného plnenia /napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 3 Sžf 88/2009 zo dňa 13.05.2010, alebo rozsudok Najvyššieho súdu ČR, sp.zn. 9 Afs 27/2010 zo dňa 30.09.2010/, preukazovanie priamej súvislosti s ekonomickou činnosťou spoločnosti /pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Sžf/7/2012 zo dňa 04.12.2012/, či nutnosť existencie priamej väzby medzi dodávkou zdaniteľného plnenia a platbou za toto dodanie /k tomu pozri napr. rozhodnutie Súdneho dvora EÚ, C-33/93 Empire Stores Ltd. v. Commisioners of Cystome and Excese zo dňa 02.07.1994/.
Uvedené možnosti teda z pohľadu jednej či druhej zmluvnej strany prinášajú nevýhody, ktoré by mohlo odstrániť zavedenie nového zmluvného typu do Občianskeho zákonníka – sponzorskej zmluvy. V súčasnosti v právnom poriadku neexistuje úprava sponzorstva ako modelu financovania zo súkromných zdrojov. Zmluvou o sponzorstve by sa sponzor zaviazal poskytnúť priamu alebo nepriamu materiálnu alebo finančnú podporu (sponzorské) subjektu vykonávajúcemu športovú aktivitu vykonávanú alebo zabezpečovanú sponzorovaným, a sponzorovaný by sa zaviazal využiť sponzorské na v zmluve dohodnutý športový účel a pritom verejne propagovať sponzora, jeho názov, logo, činnosť, produkty alebo služby v zákonom ustanovenom rozsahu.
U sponzora by poskytnuté sponzorské bolo nákladovou položkou, pričom každá platba na základe sponzorskej zmluvy uplatnená ako náklad by bola priebežne verejne zúčtovavaná v IS športu. Ako prvok pre posúdenie významu sponzorského pre šport by mohlo sponzorské ísť cez príslušný národný športový zväz, ktorý by zmluvu aproboval a tak zabránil špekulatívnym aktivitám, ktorých podstatou nie je podpora a rozvoj športu, ale zníženie daňového základu.
Zavedenie takéhoto modelu financovania by mohlo prispieť k sprehľadneniu financovania športu, transparentnosti, zníženiu korupcie i zvýšeniu motivácie súkromného sektora podporiť šport.
ASIGNÁCIA DANE
Ďalšou možnosťou financovania športu z iných ako verejných zdrojov by mohla byť zvýšená asignácia dane. Súčasná právna úprava podľa ust. § 50 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov umožňuje daňovníkovi, ktorý je fyzickou osobou, poukázať ním určenej právnickej osobe – prijímateľovi podľa § 50 ods. 4 zákona o dani z príjmov /t. j. občianske združenie, nadácia, neinvestičný fond, nezisková organizácia poskytujúca všeobecne prospešné služby, účelové zariadenie cirkvi a náboženskej spoločnosti, organizácia s medzinárodným prvkom, Slovenský Červený kríž, subjekty výskumu a vývoja, alebo Fond rozvoja odborného vzdelávania a prípravy/ podiel zaplatenej dane do výšky 2% alebo do výšky 3%, ak ide o daňovníka, ktorý vykonával dobrovoľnícku činnosť. Daňovníkovi, ktorý je právnickou osobou, umožňuje poukázať ním určeným prijímateľom podľa ods. 4 zákona o dani z príjmov podiel zaplatenej dane do výšky 2%, ak daroval finančné prostriedky najmenej vo výške zodpovedajúcej 0,5% zaplatenej dane ním určeným daňovníkom, ktorí nie sú založení alebo zriadení na podnikanie, na účely vymedzené v § 50 ods. 5[1] zákona o dani z príjmov. Ak daňovník neposkytol tieto finančné prostriedky ako dar najmenej vo výške 0,5% zaplatenej dane, je oprávnený vyhlásiť v daňovom priznaní, že podiel zaplatenej dane sa má poukázať ním určeným prijímateľom podľa § 50 ods. 4 zákona len do výšky 1,5% zaplatenej dane.
Podľa § 52i zákona o dani z príjmov sa tento podiel zaplatenej dane u daňovníka, ktorý je právnickou osobou, v podaných daňových priznaniach za zdaňovacie obdobia končiace najneskôr 31. decembra 2015 až 31. decembra 2017, znižuje na 1,5% a zároveň sa suma darovaných finančných prostriedkov zvyšuje na 1%. Za zdaňovacie obdobia končiace najneskôr 31. decembra 2018 až 31. decembra 2020 sa tento podiel zaplatenej dane ďalej znižuje na 1% a zároveň suma darovaných finančných prostriedkov sa zvyšuje 1,5%. Počnúc zdaňovacím obdobím končiacim najskôr 31. decembra 2021 bude podiel zaplatenej dane len do výšky 0,5%. Toto postupné znižovanie podielu zaplatenej dane nie je zo strany štátu žiadnym spôsobom kompenzované inými mechanizmami, akými by mohla byť napr. práve spomínaná sponzorská zmluva a zvýšená asignácia dane pre oblasť športu.
Podľa ust. § 50 ods. 5 písm. b) zákona o dani z príjmov je povoleným účelom asignácie „podpora a rozvoj telesnej kultúry“. Je však potrebné ujasniť a ujednotiť si, čo je cieľom tejto asignácie dane. Podľa ust. § 2 ods. 2 zákona č. 288/1997 Z. z. o telesnej kultúre je telesná kultúra vymedzená ako organizovaná alebo neorganizovaná, individuálna alebo skupinová činnosť súvisiaca s telovýchovnou, turistickou, športovou a pohybovo-rekreačnou aktivitou. Súčasťou telesnej kultúry je aj príprava odborníkov pôsobiacich na úseku telesnej kultúry, vedecko-výskumná činnosť a zabezpečovanie zdravotných, materiálno-technických a iných podmienok na jej rozvoj. Existuje množstvo združení založených na to, aby odčerpávali 2% a financovali rôzne aktivity vrátane rekreačného športu majiteľov, ich rodinných príslušníkov a priateľov ziskových firiem, do ktorých ide zrejme v rozpore s pôvodne sledovaným účelom asignácie významný obnos peňazí, ktoré by mohli byť investované do športu detí a mládeže.
Jednou z možností financovania športu z iných ako verejných zdrojov by mohla byť zvýšená asignácia dane z príjmu právnických osôb. Namiesto súčasných 2% by bolo možné asignovať 3% za predpokladu, že 2% by boli poukázané národnému športovému zväzu, prípadne inému prijímateľovi prostredníctvom národného športového zväzu, pod jeho kontrolou a s jeho súhlasom (napr. športový klub). O zostávajúcom 1% podielu zaplatenej dane by rozhodol platiteľ dane podľa vlastného uváženia, teda spôsobom akým prebiehala asignácia dane doposiaľ.
DOBROVOĽNÍCI
V súčasnosti sa výdavky/náklady súvisiace s výkonom dobrovoľníckej činnosti uhrádzajú podľa zákona č. 406/2011 Z. z. o dobrovoľníctve. Podľa ustanovenia § 5 ods. 3 uvedeného zákona prijímateľ dobrovoľníckej činnosti je povinný zabezpečiť plnenie povinností a opatrení podľa osobitného predpisu (§ 2 ods. 2 písm. c) zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov) v rozsahu nevyhnutnom na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia dobrovoľníka pri výkone dobrovoľníckej činnosti tak, aby dobrovoľnícku činnosť dobrovoľník vykonával v podmienkach neohrozujúcich jeho život a zdravie, vzhľadom na druh a povahu dobrovoľníckej činnosti. Ak je na vykonávanie dobrovoľníckej činnosti potrebné podľa osobitných predpisov (napr. § 6 ods. 3 zákona č. 124/2006 Z. z.) osobitné vybavenie alebo oblečenie, najmä pracovný odev a iné osobné ochranné pracovné prostriedky a pracovné pomôcky, prijímateľ dobrovoľníckej činnosti je povinný ich zabezpečiť dobrovoľníkovi pred začatím vykonávania dobrovoľníckej činnosti, ak ich nezabezpečila vysielajúca organizácia.[2] Materiálnym zabezpečením v zmysle ustanovení § 6 ods. 2 písm. d) zákona o dobrovoľníctve je najmä spôsob stravovania a ubytovania dobrovoľníka, spôsob dopravy alebo úhrada cestovných náhrad spojených s cestou na miesto výkonu dobrovoľníckej činnosti, príspevok na úhradu nevyhnutných výdavkov na miesto vykonávania dobrovoľníckej činnosti, alebo poskytnutie jednotného oblečenia alebo iného osobného vybavenia.
Príjmy (vecné/finančné) dobrovoľníka podľa zákona o dobrovoľníctve v zmysle § 9 ods. 2 písm. x) zákona o dani z príjmu sú oslobodené od dane z príjmov. Vyššie uvedené fakultatívne vymedzenie materiálneho zabezpečenia dobrovoľníka ponúka pomerne široký priestor pre „fantáziu“ prijímateľov dobrovoľníckej činnosti, ktorá však môže zažiť nepríjemný „šok“, keď daňový úrad neuzná sporné/hraničné benefity poskytnuté dobrovoľníkovi a neuzná ich ako výdavok prijímateľovi dobrovoľníckej činnosti a dobrovoľníkovi ich dodaní (napr. za používanie vozidla pri odvoze detí na športovisko, používanie telefónu, internetovej služby alebo inej pomôcky, nástroja, prístroja a pod., ktorých náklady znáša dobrovoľník). V záujme právnej i daňovo-odvodovej istoty by riešením mohlo byť zavedenie paušálnej čiastky poskytovanej prijímateľom dobrovoľníkovi ako materiálne zabezpečenie dobrovoľníka, pričom čiastka bude administratívne evidovaná a verejne kontrolovaná cez informačný systém športu, kde na karte dobrovoľníka bude vedený druh a rozsah dobrovoľníckej činnosti vo vzťahu k prijímateľovi a podujatiu, s ktorým výkon súvisí, čím sa stane výkon dobrovoľníckej činnosti kontrolovateľný ostatnými účastníkmi príslušného podujatia, verejnosťou i orgánmi kontroly.
Zavedením osobitnej paušálnej náhrady za stratu času do ust. § 8 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov, ktorý sa týka príjmov z príležitostných činností, by sa odstránili pochybnosti o tom či výkon dobrovoľníckej činnosti je príležitostná činnosť. Rozšírením § 8 ods. 1 písm. a) o túto paušálnu náhradu za stratu času by sa už dobrovoľnícka činnosť neviazala na nevyhnutnosť toho, aby šlo o príjem z príležitostnej činnosti. Pokiaľ by takýto príjem dosahoval výšku do 500 eur ročne, tak by bol, podobne ako iné príležitostné príjmy, oslobodený od dane podľa § 9 ods. 1 písm. g) zákona o dani z príjmov. Tento spôsob by bol riešením najmä pre malé kluby na dedinách, pri prihlasovaní a odhlasovaní pomocných funkcionárov pri športových stretnutiach (hlásatelia, zapisovatelia, usporiadatelia), kde ide o malé sumy a zbytočne veľkú administratívnu náročnosť.
ŠPORTOVCI AKO ZAMESTNANCI
V prípade, že športovci a športoví odborníci kolektívnych športov prejdú do postavenia zamestnancov, k čomu v súčasnosti vývoj právnej úpravy smeruje, treba si uvedomiť, že kolektívnym športom, teda zväzom, resp. klubom, ktoré budú v budúcnosti v postavení zamestnávateľov sa náklady navýšia zhuba o 35% oproti súčasnosti. Na rozdiel od individuálnych športov, ktorým takáto odvodová záťaž nevznikne. Takýto stav by mal byť nejakým spôsobom kompenzovaný, aby sa financovanie vyrovnalo úrovni financovania pred zavedením zmeny a vyvážilo sa postavenie kolektívnych a individuálnych športov, ktoré nárast nákladov nebudú mať. Navrhovaná úprava spočíva v kompenzácii vynaložených prostriedkov na odvody príspevkom pre platiteľov odvodov, kde by prostriedky napr. z verejných zdrojov boli prerozdeľované jednotlivým športom s prihliadnutím na existenciu, resp. neexistenciu odvodovej povinnosti. Možnosť podpory by mohla spočívať napr. v platení odvodov len z minimálnej mzdy so súčasným záväzkom použiť ostávajúcu časť sumy odvodov z reálne poskytovanej mzdy na dotáciu mládežníckych kategórií športovcov, ktorej podpora je súčasťou štátnej politiky, pričom by išlo o adresnú podporu tých mladých športovcov, ktorí sú z pohľadu najúspešnejších klubov považovaní za najtalentovanejších, nie iba o všeobecnú paušálnu podporu športu detí a mládeže cez zväzy alebo iné športové organizácie.
SZČO
Na účely transparentnosti financovania športovcov a športových odborníkov, na účely odviazania viazaných živností, ale aj na účely zvýhodneného režimu dane z príjmov, napr. v prípade oslobodenia cestovných náhrad by bolo vhodné do § 6 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov zaviesť nové písmeno e), ktorým by sa medzi príjmy z inej samostatnej zárobkovej činnosti zaradila osobitne aj činnosť športovcov a športových odborníkov.
ŠPORTOVÝ FOND
Jedným zo spôsobov podpory športu je aj idea štátneho fondu, či už ako fondu účelového neštátneho alebo štátneho. Účelom fondu je predovšetkým snaha o to, aby peniaze nadobudnuté, resp. vygenerované v rámci športu neplynuli do inej oblasti, ale ostali a preinvestovali sa znovu do športu. Do tohto fondu by mohli plynúť príjmy napr. zo zavedeného príspevku na šport vo výške 1-2% pripočítaných ku každej platbe konečného spotrebiteľa maloobchodnému predajcovi za športový tovar a služby. Toto opatrenie vychádza z princípu „kto športuje, ten prispieva na šport“, teda ide o solidaritu športujúcej verejnosti, založenej na podobnom mechanizme ako je to napr. pri diaľniciach, alebo v prípade literárneho, hudobného fondu, či fondu výtvarných umení. Ďalšie príjmy fondu by mohli tvoriť pokuty uhradené športovými klubmi a športovými zväzmi za porušovanie napríklad ustanovení zákona o športe. Možno tiež uvažovať o časti odvodov zo stávkovania alebo aj o odvodoch právnických osôb s účasťou štátu, nakoľko podobný spôsob v súčasnosti existuje ako osobitný odvod štátnych podnikov do štátneho rozpočtu zo zisku po zdanení v zmysle zákona č. 473/2013 Z. z. o štátnom rozpočte na rok 2014. Ak takýto mechanizmus funguje pre štátne podniky v rámci pôsobnosti ministerstva pôdohospodárstva, mohol by fungovať tiež v pôsobnosti ministerstva školstva.
INÉ FORMY PODPORY ŠPORTU
Medzi iné spôsoby podpory športu možno zaradiť napr. zrušenie dane z nehnuteľností v prípade pozemkov, na ktorých stoja športoviská. Podľa súčasného právneho stavu, zakotveného v § 17 zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady, sú od dane oslobodené pozemky, stavby, byty a nebytové priestory vo vlastníctve obce, pozemky a stavby vo vlastníctve iného štátu, pozemky a stavby alebo ich časti vo vlastníctve cirkví a náboženských spoločností, pozemky a stavby alebo ich časti vo vlastníctve verejných vysokých škôl, pozemky a stavby alebo ich časti vo vlastníctve štátu v správe Slovenskej akadémie vied, pozemky a stavby alebo ich časti vo vlastníctve štátu alebo samosprávnych krajov slúžiace školám, pozemky verejne prístupných parkov vo vlastníctve zdravotníckych zariadení, pozemky, stavby a nebytové priestory vo vlastníctve Slovenského Červeného kríža. Na rozdiel od niektorých vlastníkov oslobodených od dane z nehnuteľnosti, ktorými sú štát, mestá či školy, súkromní majitelia nehnuteľnosti od dane oslobodení nie sú. Výber dane z nehnuteľnosti z plochy, na ktorej sa nachádza športovisko je neprimerané, oslobodenie športovísk od dane z nehnuteľnosti je dnes súčasťou právnych úprav aj iných štátov EÚ. Súkromný štadión totiž nevie konkurovať obecnému z titulu vysokej dane, čo vedie k nerovnováhe hospodárskej súťaže prenajímateľov športovísk a diskriminácii. Rozšírením oslobodenia od dane z nehnuteľnosti aj na pozemky slúžiace ako športoviská bez ohľadu na vlastníka by sa dosiahlo zrovnoprávnenie súkromných a verejných vlastníkov športovísk a odstránil by sa neželaný stav diskriminácie a nerovnováhy.
V rámci oblasti sociálneho zabezpečenia je jednou z možností ako podporiť šport, resp. športovcov a športových odborníkov zavedenie úrazovej renty pre tieto osoby. Ide najmä o športovcov individuálnych športov alebo osoby v postavení živnostníkov, ktorí vykonávajú športové odborné činnosti, ako napr. rozhodcovia, či tréneri. Ak sa totiž tieto osoby pri výkone svojej činnosti zrania, alebo utrpia úraz, podľa v súčasnosti platného stavu sa na nich úrazová renta nevzťahuje a na jej vyplácanie nemajú nárok.
Do sociálnej oblasti spadá tiež podpora vo forme zavedenia doplnkového výsluhového dôchodku pre športovcov. Podmienky pre vyplácanie doplnkových výsluhových dôchodkov upravuje zákona č. 650/2004 o doplnkovom dôchodkovom sporení v § 17 ods.1., ktorý ustanovuje, že: „Účastníkovi, ktorý požiada doplnkovú dôchodkovú spoločnosť o vyplácanie doplnkového výsluhového dôchodku, sa tento dôchodok vypláca, ak obdobie, za ktoré zamestnávateľ platil príspevky za tohto zamestnanca z dôvodu výkonu práce podľa § 2 ods. 2 písm. b), trvalo najmenej 10 rokov a účastník dovŕšil 55 rokov veku.“ Za takto nastavených podmienok teda v súčasnosti športovci, či športoví odborníci, ktorí nie sú zamestnancami, ale sú napr. v postavení SZČO, nemajú nárok na poberanie doplnkového výsluhového dôchodku a tento režim sa na nich nevzťahuje (súčasné znenie zákona sa vzťahuje pri doplnkovom dôchodkovom príjme pri skončení výkonu práce v zmysle § 2 ods. 2 písm. b) na zamestnanca, ktorý je umelcom vykonávajúcim profesiu tanečníka bez ohľadu na štýl a techniku v divadlách a súboroch, alebo zamestnanca, ktorý je hudobným umelcom vykonávajúcim profesiu hráča na dychový nástroj).
Ďalšími možnosťami a formami podpory by mohlo byť napr. zavedenie povinného členského v kluboch v národnom športovom zväze ako podmienka príspevku zo štátneho rozpočtu; povinné vytvorenie Fondu prevencie v tých poisťovniach, ktoré poisťujú zdravie a život a použitie prostriedkov fondu na financovanie športových poukazov (šport pre zdravie/pre všetkých), prípadne ich rozdelenie medzi všetky obce na základe demografického pomeru na spolufinancovanie projektov na podporu športu pre zdravie/pre všetkých; zvýšenie príjmov zo stávkovania; alebo zavedenie športových poukazov s pomerným príspevkom štátu a rodiča, ktoré by sa mohli využiť aj v športových kluboch.
ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY
