logologo_small

Písomné zdôvodnenie každej výhrady z desatora s možným riešením

sobota, 27.07.2019|Posledná aktualizácia 19.10.2019 15:25
Autor: Marián Šimo, Ing. Simoneta Sepešiová

Prinášame našim čitateľom REAKCIU Mariána Šima na REAKCIU odbornej komunity, ktorá sa podieľala na príprave návrhu zákona o športe i na jeho následnej implementácii do praxe, na článok Mariána Šima s názvom "Veľký zákon a malé pomery"zverejnený v decembri 2018 v tom čase ešte v médiách SOV (dnes už Slovenský olympijský a športový výbor / SOŠV).

Písomné zdôvodnenie každej výhrady z desatora s možným riešením

Aplikácia Zákona o športe v praxi Máme za sebou viac než tri roky účinnosti Zákona o športe. Prax ukázala, že viacero ustanovení zákona treba zmeniť. Slovenský olympijský a športový výbor naformuloval základné problémy a naznačuje aj ich riešenia. Podľa výsledkov ankety, ktorú SOŠV realizoval medzi svojimi členmi a osobnosťami športového hnutia, až 68 percent respondentov vyjadrilo svoju nespokojnosť s dopadmi zákona na ich činnosť v športovom hnutí. Ide o viac ako znepokojujúci výsledok.

  1. Nové prekážky brániace v rozvoji športu
    Zákon zaviedol komplikovanú a nezmyselnú reguláciu celého športového hnutia, ktoré svojou činnosťou tvoria v prevažnej väčšine dobrovoľníci. Vo svojich paragrafoch sa tento predpis snaží striktne riešiť všetky oblasti športu. Častokrát sa to deje neprehľadne, nezrozumiteľne, rozsiahlo a pripúšťajúc rôzne výklady, pričom sa vôbec nezohľadňujú špecifiká jednotlivých športov. To aktivity športových organizácií len komplikuje. Zákon navyše nariaďuje viaceré nové administratívne povinnosti, čo absolútne narúša subsidiárny princíp mimovládnych organizácií. Miestne kluby tanca, pilatesu, aerobiku, masáže a iných foriem cvičenia (spolu niekoľko tisíc občianskych združení) sa stali povinnými osobami voči Zákonu o športe. Všetky osoby, ktoré organizujú takéto aktivity, musia byť odborne spôsobilé a registrované v Informačnom systéme (IS) športu. Získanie takejto odbornej spôsobilosti zákon o športe nezmyselne reguluje a komplikuje. Zákon vo viacerých ustanoveniach nesprávne predpokladá, že všetky športy sa dajú hodnotiť podľa rovnakých parametrov. Napríklad: podmienka na uznanie národného športového zväzu (NŠZ) je organizovanie súťaže zväzom – pritom nie každý uznaný šport je súťažný (prípad aikida); podmienka na uznanie NŠZ je minimálne 5 klubov – pritom nie všetky športy sú organizované v kluboch, niekde sú členmi zväzu priamo športovci; hranica definovania športového talentu je pre všetky športy 23 rokov, čo je nezmysel popierajúci podstatu jednotlivých športov – v gymnastike či v krasokorčuľovaní v tomto veku športovkyňa neraz končí, v motorových športoch ešte športovec len začína; pre všetky športy má rovnaký typ podujatia rovnakú hodnotu (OH sú vždy lepšie hodnotené ako MS, MS sú viac ako ME, atď.) – pritom v niektorých športoch výsledok v celkovom poradí SP alebo na MS má vzhľadom na početnosť účasti absolútnej špičky vyššiu športovú hodnotu ako na OH, alebo niekde profesionálna súťaž (napr. X-Games) znamená viac ako MS.

    Riešenie: Odstrániť komplikovanú reguláciu v športe. Ak chce mať Slovensko modernú právnu formu, najsprávnejšia je definícia športu podľa Európskej charty o športe. Do športu patria všetky voľnočasové pohybové aktivity vrátane jogy, tanca, turistiky a ďalších. Avšak regulovať tieto aktivity nie je opodstatnené. Naopak – prekáža to v ich rozvoji a v lepšom prípade to vedie k celoplošnému tichému obchádzaniu zákona celým športovým segmentom, ako aj orgánmi, ktoré majú ustanovenia zákona vymáhať. Je nutné presne definovať v zákone „šport“ a prínos jeho rôznych foriem pre obyvateľov Slovenska. Naviazať právne povinnosti treba iba na také činnosti a na takých prijímateľov, ktorí prijímajú verejné prostriedky v oblasti športu, alebo ktorí získali zo zákona právo rozhodovať o právach iných občanov.

  2. Neúmerné administratívne zaťaženie športových organizácií
    Športové organizácie musia mať viacero bankových účtov – jeden na príspevok uznanému športu, jeden na príspevok pre Top tím a dotáciu a jeden na vlastné príjmy. Ďalej musia mať odborného a otestovaného kontrolóra. Okrem toho musia viesť viaceré registratúry – zdrojovú evidenciu osôb s jej príslušnosťou, zoznam talentovaných športovcov, zoznam športových reprezentantov, atď. Výdavky na povinné overenie účtovnej závierky a výročnej správy subjekty neúmerne zaťažujú. Ďalej musia pravidelne zverejňovať zmluvy, výročné správy, účtovníctvo, zápisnice zo zasadnutí orgánov, nahrávať náležitosti na webové sídlo športovej organizácie, byť členom medzinárodnej športovej organizácie s celosvetovou pôsobnosťou pre príslušný šport. Okrem toho NŠZ musia mať najmenej päť súťažiacich športových klubov registrovaných v registri právnických osôb v športe a najmenej 100 aktívnych športovcov registrovaných za športový klub v registri fyzických osôb v športe, organizovať celoštátnu súťaž dospelých a celoštátnu súťaž mládeže najmenej dva po sebe nasledujúce roky, zabezpečovať výber a prípravu športovcov do športovej reprezentácie a ich účasť na medzinárodných súťažiach, aj zabezpečovať starostlivosť o talentovaných športovcov. Po splnení všetkých týchto zákonom stanovených povinností však musí športová organizácia plniť najmä ďalšie bežné úlohy športových zväzov, ako sú napríklad účasť na kongrese svetovej federácie príslušného športu, prostredníctvom zodpovednej osoby zabezpečiť administratívu, komunikovať s členmi, starať sa o svojich členov a kluby, atď.

    Riešenie: Pripraviť novelu zákona, ktorá administratívne zjednoduší život športovým zväzom a klubom, ako aj upraviť tie ustanovenia zákona, ktoré odporujú realite a bežnému fungovaniu. Aby sa tieto organizácie mohli primárne venovať úlohe a cieľom, pre ktoré vznikli, a to športovej činnosti, rozvoju športu a pohybových aktivít detí a mládeže. Znížiť byrokratickú záťaž obzvlášť pre NŠZ s nižšou finančnou podporou.

  3. Zákon nezaviedol poriadok do financovania športu
    Napriek tomu, že zákon mal zaviesť systémový poriadok do financovania športu, nie úplne sa mu to podarilo. V súčasnosti je šport financovaný z viacerých zdrojov. Všetky tieto prostriedky idú z rovnakého zdroja (štátny rozpočet/centrálny verejný príjem) do rovnakého segmentu (šport), ale o každom z nich rozhoduje úplne iný orgán bez vzájomnej koordinácie. Zákon o športe sa nepochopiteľne venuje iba jedinému zdroju, nemá ambíciu logicky a synergicky na seba naviazať jednotlivé zdroje.
    Riešenie: Zriadiť Fond na podporu športu, ktorý ako komplexný nástroj na centralizáciu zdrojov a kontrolu financovania športu na centrálnej úrovni postupne zjednotí financie rezortných stredisk, národné športové projekty vlády/ministerstva školstva, dotácie ministerstiev/vlády určené na športovú činnosť, príspevky na športový poukaz, stredné športové školy, odvody z lotérií a podobne. Ďalej upraviť financovanie tak, aby sa maximalizoval spoločenský prínos financovaných činností (priamo úmerne k veľkosti prínosu) a aby toky smerovali tam, kde skutočne pridaná hodnota športu vzniká – a nie iným subjektom, ktoré sa iba „priživujú“ na športovom úspechu, ktorý nevytvorili.

  4. Nesystémová zmena statusu športovca v kolektívnych športoch na zamestnancov športových klubov bez možnosti dodatočných príjmov pre kluby
    Zákon na jednej strane kopíruje európsku legislatívu, ktorá smeruje k tomu, aby športovci v kolektívnych športoch boli v pozícii zamestnanca, pretože športová činnosť za finančnú odplatu napĺňa znaky závislej práce. Na druhej strane však neprináša športovým klubom žiadnu novú možnosť, ako získať dodatočné príjmy na pokrytie daňových a odvodových povinností. Fakt tiež je, že nie všetkým športovcom vyhovuje vzťah zamestnanca, ale naopak – viac im vyhovuje športovanie „na zmluvu“. Napríklad ako výkon slobodného povolania – v chápaní vytvárania „umeleckého diela“, ktoré je síce podľa pokynov zamestnávateľa, ale v prípade športu ide podľa nás viac o umelecké dielo ako o vykonávanie istej mechanickej činnosti. Tiež je potrebné si uvedomiť, že forma závislého pracovnoprávneho vzťahu podstatne predražuje „cenu práce“.

    Riešenie: Utvoriť pre športové kluby príležitosti na získanie dodatočného príjmu, napr. formou zatraktívnenia sponzorstva, či cez športové poukazy. Druhá možnosť je, aby zostala zachovaná možnosť športovcov zvoliť si formu výkonu športovej činnosti, podobne ako je to v Českej republike.

  5. Zákon nastavil nevyžiadanú reguláciu v športovom povolaní
    Zákon ustanovil, že za športového odborníka možno považovať aj opravára bicyklov, alebo výrobcu lyží, či dokonca šoféra motorového člna, veliteľa dobrovoľných hasičov, alebo inštruktora v autoškole. Športoví odborníci musia splniť viac podmienok – mať doklad o vzdelaní, zapísať sa do IS športu, aj požiadať ministerstvo o zápis ich podnikania do IS športu. Podnikanie športového odborníka prešlo zo živnosti na osobitnú špecifickú úroveň. Navyše agendu súvisiacu s podnikaním športových odborníkov rieši ministerstvo školstva, ktoré ju nemá šancu zvládnuť, ani keby sa počet pracovníkov (a pracovísk) zväčšil niekoľkonásobne.

    Riešenie: Športovým odborníkom by mala byť iba taká osoba, ktorej potreba sa začína a končí v športe. Všeobecné profesie využívané v športe sa nemajú zapisovať do registra. Zákon by mal regulovať iba pôsobenie trénerov a inštruktorov, a to tak, že nebude skúmať spôsob nadobudnutia ich zručností, ale otestuje ich spôsobilosť (podobne, ako sa robí test na vodičský preukaz). Samoživiteľstvo športových odborníkov je potrebné vrátiť na živnosť aj s celou agendou prostredníctvom dobre fungujúcich jednotných kontaktných miest.

  6. Chýba motivácia podnikateľských subjektov podporovať šport
    Sľubované sponzorstvo formou superodpočtu sa v Zákone o športe nenaplnilo. Rovnako tak ani iná forma motivovania podnikateľov na podporu športu.

    Riešenie: Umožniť firmám a podnikateľským subjektom realizovať tzv. superodpočet v prípade, ak poskytnú finančnú podporu do oblasti športu.

  7. Zbytočné preinformatizovanie športového odvetvia
    Množstvo povinne zbieraných informácií pôsobí neprehľadne a kontraproduktívne, pretože náročnosť udržania Informačného systému v tak rozsiahlo definovanom rozsahu informácií je nadmerná a v dobrovoľníckom segmente sa nedá dodržať. Ani po 10 rokoch vývoja IS ten nie je pripravený na zvládnutie agendy ani z technického či legislatívneho hľadiska, ani z hľadiska ľudských zdrojov. Definícia registrov je navyše v rozpore so Zákonom o ochrane osobných údajov a s GDPR, pretože sa zbierajú aj osobné údaje, ktoré štát vôbec nepotrebuje bezprostredne na výkon verejnej moci. Centrálna štátna správa jednoducho ešte nie je dostatočne pripravená na stupeň informatizácie, ktorý sa vyžaduje Zákonom o športe.

    Riešenie: Obmedziť množinu povinných subjektov iba na športové zväzy a kluby (teda na subjekty, ktorým zo zákona vyplývajú výhody finančné alebo rozhodujú o právach občanov). Ďalej obmedziť množinu spracovávaných údajov na tie, ktoré sú nevyhnutné pre verejnú kontrolu. Spustiť prehľadné a jasné moduly IS.

  8. Nedostatočne riešené mechanizmy dotačného systému
    Dotačný mechanizmus sa obchádza a deformuje, pričom umožňuje niektorým osobám vstupovať do pravidiel – bez toho, aby tieto osoby museli za to niesť osobnú zodpovednosť. Ďalšie negatívne javy sú právna neistota, netransparentné, neefektívne a navzájom si odporujúce rozhodnutia vo financovaní športu z verejných prostriedkov na centrálnej úrovni. Napríklad v krátkom čase boli v minulosti vydané dve rozdielne rozhodnutia ohľadom pridelenia financií v rámci dotačných výziev. Problém je tiež minimálna právna istota zväzov, organizujúcich významné medzinárodné športové podujatie, že financie im v danom roku budú pridelené. Taktiež zbieranie neúmerného množstva rôznych potvrdení na možnosť zapojiť sa do dotačnej výzvy. Žiadna právna istota nie je zaručená pre neuznané športy: viď tohtoročný príklad hokejbalu, ktorému sa dotácia na fungovanie nezmyselným limitom znížila o polovicu.

    Riešenie: Upraviť financovanie zo všetkých verejných centrálnych príjmov tak, aby sa maximalizoval spoločenský prínos financovaných činností (priamo úmerne k veľkosti prínosu) a aby toky smerovali tam, kde tento prínos vzniká – a nie iným subjektom, ktoré sa iba „priživujú“ na športovom úspechu, ktorý nevytvorili. Ďalej aby o dotačných výzvach rozhodovali odborne zdatné autority na základe vopred známych kritérií.

  9. Nesprávny vzorec na rozdeľovanie peňazí
    Zákon zaviedol univerzálny vzorec platný pre všetky športy. Toto chápanie športového hnutia je úplne scestné, pretože šport je taká mnohotvárna a diferencovaná činnosť s toľkými špecifikami, že univerzálny vzorec preň nie je možné vytvoriť. Okrem toho zákon vôbec nezohľadňuje celkový význam tzv. základných športov, nevyhnutných pre všetky ostatné športy – t.j. atletiky, plávania, gymnastiky a lyžovania, ktoré by z tohto titulu mali na svoj rozvoj dostávať extra financie. Takisto nezohľadňuje ani fakt, že zabezpečenie prípravy aj súťaženia v zimných športoch je výrazne drahšie ako v letných. Pochybné sú navyše aj viaceré do vzorca vstupujúce data, ako napríklad často spomínaný parameter popularity a spôsoby jeho merania.

    Riešenie: Filozofiu počítania príspevku podľa vzorca zachovať. Vzorec/vzorce na výpočet príspevku je však nutné prepracovať tak, aby naozaj vyjadrovali pridanú hodnotu športového produktu pre spoločnosť (20. miesto zväzu nie je pre občanov žiadnym prínosom, ani nie je zaujímavé z pohľadu propagácie Slovenska). Metodiku prieskumov prispôsobiť tak, aby výsledok bol vyjadrením toho, čo sa skúma (teraz to tak nie je). Zaviesť kontinuálne meranie záujmu verejnosti o konkrétne športové výsledky (nielen po OH). Kritérium popularity by sa malo odborne vyhodnotiť. Na výpočet popularity by sa nemali používať televízne píplmetre, kliky na sociálnych sieťach, ani prieskumy verejnej mienky, ale exaktné parametre: počet krajín, ktoré sa danému športu venujú vo svete, počet registrovaných športovcov, klubov a počet organizovaných súťaží, atď. Zásadne je potrebné zmeniť aj výpočet postavenia slovenského športového zväzu v rámci svetovej federácie. Dnes sa používa rebríček vyrátaný svetovými federáciami (vychádza len z pozitívnych výsledkov), ale aj výpočet podľa vzorcov MŠVVŠ SR (pre športy bez svetových rebríčkov), ktorý zohľadňuje aj negatívne výsledky, resp. neúčasť reprezentanta SR v niektorej disciplíne. Zväzy týchto športov sú vo výpočtoch znevýhodnené. Je jasné, že na rozdelenie rozpočtovanej sumy pre šport treba mať verejne kontrolovateľné kritériá. Nie je však vzhľadom na špecifiká jednotlivých športov možné postupovať jednotvárne a zakrývať si oči pred výraznými odlišnosťami dotknutých športov (olympijské a neolympijské športy, individuálne a kolektívne, letné a zimné atď).

  10. Zákon nepomáha rozvíjať športovú infraštruktúru
    Zákon žiadnym spôsobom nemotivuje firmy a podnikateľské subjekty, aby podporili vznik športovej infraštruktúry a napomohli tak väčšiemu športovaniu detí a mládeže. Štát nezaväzuje veľké koncerny, aby časť zisku investovali do verejnoprospešných oblastí, kam patrí aj šport (tento model funguje vo viacerých krajinách v zahraničí).

    Riešenie:
    Športovú infraštruktúru zákonom definovať ako „infraštruktúru verejného dobra“, ktorá by mala byť celoplošne oslobodená od dane z nehnuteľností, plus o prostriedky vložené do športovej infraštruktúry znížiť daňový základ podnikateľských subjektov, najviac o 5% daňového základu. Pomôcť by mohol aj bezplatný nájom pozemkov pre športové kluby od miest a obcí, či väčšia finančná pomoc s výstavbou, údržbou a prevádzkou športových zariadení zo strany štátu a súkromného sektora.

    Odkiaľ plynú centrálne zdroje do športu Centrálne verejné prostriedky plynú do športu z množstva zdrojov a prostredníctvom množstva kanálov: Ministerstvo školstva, vedy, výskumu o športu: sekcia športu: dotácie + Národné športové centrum + Antidopingová agentúra SR, sekcia regionálneho školstva: zvýšený normatív športových tried + zvýšený normatív športových škôl + školské telovýchovné jednoty a kluby + havárie telocviční + vyučovanie telesnej výchovy a športu + centrá voľného času + poukazy, sekcia vysokých škôl: vzdelávanie učiteľov TŠV + vzdelávanie trénerov a iných odborníkov + vysokoškolské telovýchovné jednoty a kluby Ministerstvo vnútra SR: okresné úrady + Športové centrum polície + dotácie + cena za udržiavanie verejného poriadku pri masových športových podujatiach Ministerstvo obrany SR: Vojenské športové centrum Dukla Úrad vlády SR: dotácie Ministerstvo financií SR: dotácie Ministerstvo kultúry SR: RTVS koncesionárske poplatky: RTVS štátne podniky: podiel na zisku Ministerstvo zdravotníctva SR a verejné zdravotné poisťovne: preventívne kampane, podiel na zisku.
Marián Šimo, Ing. Simoneta Sepešiová
Mohlo by vás zaujímať

Vláda schválila nariadenie o metodike na výpočet podielu uznaného športu na rok 2020

19.10.2019 | ING. IVAN GREGUŠKA , ING. SIMONETA SEPEŠIOVÁ

Dobrá správa pre slovenský šport - dodatočne príde do športu takmer 5 mil. eur za rok 2019 pre vyšší skutočný výber odvodov z lotériových hier

19.10.2019 | UČPS TÍM, ING. SIMONETA SEPEŠIOVÁ

REAKCIA na článok Mariána Šima zverejnený v médiách SOV v decembri 2018

23.10.2019 | JUDR. PETER SEPEŠI A KOLEKTÍV

INTRO k publikovaniu REAKCIE na článok Mariána Šima v médiách UčPS

19.10.2019 | JUDR. PETER SEPEŠI A UČPS TÍM

Príspevok uznanému športu - možné riešenie problému pri zlúčení športových odvetví pod jeden národný športový zväz

23.10.2019 | JUDR. PETER SEPEŠI, ING. SIMONETA SEPEŠIOVÁ

Vláda schválila nariadenie o metodike na výpočet podielu uznaného športu na rok 2019 alebo ďalšie vylepšenie vzorca

23.10.2019 | UČPS TÍM, ING. SIMONETA SEPEŠIOVÁ

Zásadná pripomienka UčPS k Návrhu na uvoľnenie finančných prostriedkov na rozvoj regionálnej športovej infraštruktúry v Slovenskej republike

19.10.2019 | UČPS TÍM

Financovanie SOŠV zo zdrojov MŠVVaŠ v rokoch 2011 až 2019 - Zákon o športe priniesol SOŠV až 400% navýšenie príjmov a garanciu ich stability.

19.10.2019 | UČPS TÍM

VZOREC NA VÝPOČET PRÍSPEVKU UZNANÉMU ŠPORTU: Náhrada subjektívneho rozhodovania politikov a priestor na neustále zlepšovanie výpočtu

23.10.2019 | ING. IVAN GREGUŠKA, ING. SIMONETA SEPEŠIOVÁ

Okrúhly stôl na tému: "VZOREC - nástroj odolný voči korupcii a klientelizmu pri financovaní športu"

19.10.2019 | ING. IVAN GREGUŠKA, ING. SIMONETA SEPEŠIOVÁ

VZOREC NA VÝPOČET PRÍSPEVKU UZNANÉMU ŠPORTU: NÁHRADA SUBJEKTÍVNEHO ROZHODOVANIA POLITIKOV A PRIESTOR NA NEUSTÁLE ZLEPŠOVANIE VÝPOČTU

19.10.2019 | ING. IVAN GREGUŠKA, VERONIKA VICOVÁ

Zásadné pripomienky UčPS uplatnené k návrhu zákona o športe

12.4.2020 | UČPS TÍM, ING. SIMONETA SEPEŠIOVÁ

Porovnanie výšky príspevku uznanému športu pre futbal a ľadový hokej

23.10.2019 | ING. IVAN GREGUŠKA

Porovnanie parametrov vstupujúcich do vzorca na výpočet príspevku uznanému športu - pomôcka pre národné športové zväzy

23.10.2019 | ING. IVAN GREGUŠKA

ROZHOVOR hráčskej asociácie hokeja s Petrom Sepešim (úplné znenie)

4.1.2020 | JUDR. PETER SEPEŠI, ING. SIMONETA SEPEŠIOVÁ