REAKCIA na článok Mariána Šima zverejnený v médiách SOV v decembri 2018

Slovenský olympijský výbor (ďalej len “SOV”) na svojom 55. valnom zhromaždení konanom dňa 7. decembra 2018 v Šamoríne, v historický deň schválenia transformácie SOV na “strechu” slovenského športu, ktorá nesie názov “Slovenský olympijský a športový výbor” (ďalej len "SOŠV"), odovzdal účastníkom valného zhromaždenia SOV najnovšie číslo svojho časopisu “Slovenská olympijská revue”, jeseň/zima 2018.^[4]

Na stranách 17 až 21 tohto časopisu je uverejnený článok športového redaktora Mariána Šima^[5] s názvom “Veľký zákon a malé pomery”, v ktorom autor hodnotí nekorektne a znevažujúco proces prípravy návrhu zákona o športe, ktorý bol schválený naprieč celým politickým spektrom 132 hlasmi poslancov Národnej rady SR dňa 29. novembra 2015, vrátane spochybňovania vzorca na rozdeľovanie príspevku uznanému športu národným športovým zväzom, ako aj odborníkov, ktorí boli jeho tvorcami.

Článok Mariána Šima, ktorý bol 10. decembra 2018 publikovaný aj na webovej stránke SOV,^[6] kde bol dokonca uvedený ako „ANALÝZA GENÉZY VZŤAHU MEDZI SLOVENSKÝM ŠPORTOM A ŠTÁTOM”, pôsobí znevažujúco nielen vo vzťahu k odborníkom, ktorí boli tvorcami samotného textu návrhu zákona o športe alebo ich konzultantmi (na procese prípravy návrhu zákona o športe pracovalo počas dvoch rokov takmer 100 popredných odborníkov v oblasti športového práva a súvisiacich právnych, ako aj mimoprávnych vedách/oblastiach), ale aj voči osobnostiam verejného života, významným športovým funkcionárom a športovcom, ktorý návrh zákona spoločnou, vecnou diskusiou formovali a presadzovali v slovenskej spoločnosti, športovej obci i legislatívnom procese.

Výsledná podoba schváleného znenia zákona je odrazom úrovne vecného poznania i empirickej skúsenosti všetkých, ktorí sme sa do procesu prípravy návrhu zákona o športe aktívne zapojili, našej schopnosti či neschopnosti počúvať, analyzovať, komunikovať a dohodnúť sa v rámci športovej obce alebo aj v rámci slovenskej spoločnosti všeobecne politikov nevynímajúc na dlhodobo udržateľných konceptoch, ale aj detailoch právnej úpravy, ktoré nakoniec v legislatívnom procese neprešli alebo prešli v značne pozmenenej podobe. To isté platí o nasledujúcich novelách zákona o športe a bude platiť aj o tých budúcich pripravovaných.

Článok Mariána Šima bol publikovaný v oficiálnom časopise SOV, ktorý SOV vydáva na polročnej báze. Nie je blogom alebo subjektívnym názorom autora, článkom v názorovej rubrike, či osobným komentárom autora, a ani článkom v bulvárnom časopise. Na webovej stránke SOV mal podtitul “ANALÝZA ...”.

Článok je koncipovaný jednostranne bez vyjadrenia/stanoviska článkom dotknutých osôb či inštitúcií, ktoré by čitateľovi zrejme ponúkli viaceré spresňujúce informácie, fakty, argumenty i odborné materiály “z prvej ruky”, ktoré by priniesli podstatne vyváženejší pohľad na veľmi vážne tvrdenia autora článku, ktorých motiváciu a cieľ autor neuviedol.

Každý čitateľ nech si po dôkladnom prečítaní článku Mariána Šima i tejto reakcie naň vytvorí svoj vlastný názor a zodpovie si postupne otázky položené v tomto článku, a možno mu vyvstanú aj ďalšie. Prípadne sa môže spýtať na doplňujúce informácie. Radi mu ich poskytneme osobne alebo po zaslaní otázky emailom na sport.ucps@gmail.com, aj s podpornými materiálmi a argumentmi.

Vieme, že mnohí čitatelia zrejme nebudú svoj drahocenný čas jediného života tráviť “vyšetrovaním” (ne)pravdivosti či pochybnosti jednotlivých tvrdení Mariána Šima a iní nebudú mať dostatok informácií na to, aby si vyskladali logickú mozaiku a hľadali pravdu alebo sa k nej aspoň priblížili. Dnes je okolo nás veľmi veľa všelijakých informácií či poloprávd, medzi nimi je veľa účelovo podsúvaných informácií.

Ľudia na Slovensku, ktorí trochu sledujú správu vecí verejných sú znechutení z negativizmu v slovenskej spoločnosti a doslova sa boja uveriť niekomu alebo niečomu, aby sa znovu nesklamali. Potrebujeme úplne novú alternatívu správy vecí verejných, založenú na ideách a princípoch, autentických vierohodných a overiteľných osobnostiach, ktoré sú ich nositeľmi, na znalostnom prístupe, otvorenosti, komunikácii, slušnosti a najmä na skutkoch, nie na sľuboch.

Ak sa chceme pokúsiť o priblíženie k pravde o príprave zákona o športe, o vzorci na výpočet príspevku uznanému športu, prečítajme si nielen článok Mariána Šima, ale i túto reakciu naň (prípadne aj všetky iné dostupné publikované materiály), zamyslime sa spoločne nad tým všetkým a nenechajme spochybniť, rozložiť, ani zastaviť pravdu.

Osoby a inštitúcie je možné v dnešnej dobe všemocných médií a sociálnych sietí pomerne jednoducho a efektívne nespravodlivo beztrestne pošpiniť šikovným zasievaním podozrení a pochybností ľuďom, ktorí nemajú a ani nemôžu disponovať dostatočnými zdrojmi informácií a najmä podloženými faktami k danej téme.

Veríme, vieme, že aj v SOŠV sú mnohí zanietení ľudia, ktorí zasvätili svoj život slovenskému športu, každý deň pracujú na športových projektoch a rozmýšľajú o tom, ako zlepšiť postavenie športu v slovenskej spoločnosti, ktorí sa budú pýtať, že ako/čím mal článok Mariána Šima, respektíve niektoré jeho časti, pomôcť slovenskému športu a najmä vzťahom v ňom ? 

Keď sme si článok viacerí pozorne prečítali a nechali si odležať jeho obsah cez sviatky v hlave, zvažovali sme, čo s tým, či vôbec a ako reagovať a čo pozitívne prípadná reakcia môže priniesť.

Na jednej strane sme zvažovali či bude správne, ak by sme úplne ignorovali článok, ktorý slovenskému športu, slovenskej spoločnosti, prináša len málo pozitívneho, skôr naopak, pričom jeho analýza a diskusia o ňom bude mnohých odborníkov, mnohé osobnosti slovenského športu len unavovať a zdržiavať od ich dôležitejšej tvorivej činnosti. Apatia voči článku, absencia vecnej reakcie by sa mohla javiť tak, že sme sa zmierili s tým, že predmetný článok verejne vypovedal svoj vlastný odkaz a následne sa možno postupne stratí v informačnom pretlaku a smogu iných príspevkov a bulváru, ktorý sa na občana valí z každej strany.

Lenže zároveň sme vnímali ako veľmi dôležité to, že článok Mariána Šima bol zverejnený na stránkach prestížneho športového časopisu vydaného inštitúciou, ktorá má vo svojich stanovách uvedené, že si ctí a uplatňuje princípy fair play. Článok bol publikovaný v oficiálnom periodiku SOV, ktorý sa stal strešnou organizáciou športovej obce na Slovensku, čo je bezpochyby garanciou, že predmetný obsah príspevku bol zo strany SOV aj akceptovaný a stotožnil sa s jeho obsahom. Predovšetkým, ak ho SOV prezentovalo vo svojom oficiálnom periodiku, ktorým má snahu oslovovať nielen športovú - ale aj širokú laickú, či odbornú obec.

Líderstvo sa nedá presadiť silou a prispôsobovaním si faktov, líderstvo sa preukazuje každodennými skutkami, ktoré vykonávame - tak malými, ako aj tými väčšími, uvedomovaním si i prijatím zodpovednosti za ne. Aj sloboda prejavu nie je bezbrehá, ale skrýva v sebe sekundárnu zodpovednosť každého jedinca ale aj inštitúcie za to, kedy, čo, ako a kde navonok prejaví, koho práv sa svojim slobodným prejavom dotkne.

Cieľom tejto reakcie je to, aby sme jednak poskytli športovej verejnosti fakty o dlhodobej činnosti a prístupe komunity, ktorej členovia sa podieľali na príprave návrhu zákona o športe a už štvrtý rok - mnohokrát vo svojom voľnom čase a bez nároku na odmenu (výnimkou sú niektoré projekty, na ktoré boli ochotní aj finančne prispieť partneri komunity) - pomáhajú s jeho implementáciou do praxe. A tiež aby v budúcnosti ktokoľvek, kto sa bude chcieť tejto téme venovať (hoci aj kriticky), mal dostatok informácií a nemohol sa len tak odvolať na “článok” Mariána Šima, ako na niečo, čo bolo publikované na oficiálnej úrovni SOV/SOŠV bez reakcie a teda fakticky by sa tým ako keby nepriamo legitimizovali publikované tvrdenia a hodnotiace úsudky, čomu touto reakciou chceme zabrániť.

Taktiež sme vnímali ako morálnu povinnosť zastať sa aj ďalších uvedomelých kolegov, spolupracovníkov, ale aj ostatných osôb či zástupcov inštitúcií (vrcholoví športovci, športoví funkcionári, pedagógovia pôsobiaci v športe, štátni úradníci, politici širokého spektra, zástupcovia klubu 500, miest, ZMoS-u, či združenia samosprávnych krajov), ktorí sa aktívne zúčastnili na unikátnom projekte prípravy návrhu zákona o športe smerujúceho “zdola” (od adresáta právnej normy k zákonodarcovi) mnohými považovaný za vzor aj pre ďalšie legislatívne projekty. Cítili sme potrebu zareagovať na nezodpovedné a zavádzajúce tvrdenia a hodnotiace úsudky uvedené v predmetnom článku, ktoré v podstate znevažujú a spochybňujú aj ich všetkých, ich dobré úmysly, ich vieru v dobré úmysly projektu zákona o športe i v dobré úmysly tých, ktorí ho dlhodobo realizovali a aj dnes každodenne pomáhajú s implementáciou zákona o športe do praxe. Aj keď sa vraví, že cesta do pekla býva vydláždená dobrými úmyslami, v tomto prípade by cestou do pekla bolo zachovanie stavu právnej neistoty a netransparentného financovania “našich ľudí”, čiže tých, ktorí majú lepšie kontakty na ministerských úradníkov.

Tu nejde o obhajobu autorov návrhu zákona o športe, a už vôbec nie UčPS, jej členov a spolupracovníkov, či o obhajobu procesu prípravy návrhu zákona o športe, a ani o obhajobu vlastného textu zákona o športe tak, ako bol prijatý a v akom legislatívnom stave sa nachádza dnes. Pracovná skupina uvedené v konečnom dôsledku ani nevedela ovplyvniť, zákony prijímajú poslanci. Ide o snahu komunity úprimne a korektne zmýšľajúcich osôb, ktoré sa pokúšajú - hoci aj malými krokmi - nastavovať akúsi pomyselnú latku slušného správania sa medzi nami navzájom. Kvôli všetkým nám, kvôli tým, ktorí nás sledujú, kvôli ďalším generáciám, ktorým by sme sa mali pokúsiť byť vzormi správania sa, vo všetkých krokoch, ktoré sprevádzajú naše životy, vrátane tejto reakcie na článok Mariána Šima.

Keď sme sa zaoberali tým, do akej miery sme oprávnení namietať obsah článku športového redaktora Mariána Šima, vnímali sme obsah článku jednak ako súčasť jeho slobody prejavu, na druhej strane však ide aj o dielo žurnalistu, ktorý by sa mal riadiť Etickým kódexom novinára.

V tej súvislosti sme si pozreli aj Etický kódex novinára,^[7] v ktorom je okrem iného uvedené:
„II. ZÁKLADNÉ HODNOTY

1. Pre prácu novinára sú prvoradé hodnoty osobnej slobody, spravodlivosti a slušnosti. Vo svojej práci sa snaží o presadenie týchto hodnôt v spoločnosti.
2. Hlavnými zásadami, ktorými sa novinár riadi vo svojej práci, sú nestrannosť, vyváženosť, objektivita, poctivosť, čestnosť, pravdivosť, zodpovednosť a dôsledné overovanie faktov.”.

Neprináleží nám verejne publikovať závery o tom, či boli tézy etického kódexu novinára naplnené alebo sa dali naplniť podstatne lepšie, to nech posúdi autor článku i každý čitateľ sám.

Po prečítaní článku v časopise SOV sa vnímavému čitateľovi prirodzene núkajú viaceré otázky, ako sú aj tieto:

Prečo v článku Mariána Šima úplne absentujú vyjadrenia dotknutých osôb ?

Zaoberal sa vôbec autor článku niekedy dôkladnejšie zákonom o športe, jeho konceptmi a úpravami? Absolvoval rozhovor s niekým z pracovnej skupiny ? Kedy, ako a od koho si získal či osvojil publikované vážne negatívne názory na zákon o športe (v článku sú niektoré výroky známe od emeritných športových funkcionárov) ?

Môže byť nejako pre slovenský šport prínosom znevažovanie/spochybňovanie procesu prípravy zákona o športe schváleného 132 hlasmi poslancov naprieč politickým spektrom, či znevažovanie zväzov, funkcionárov a športovcov, ktorí sa za zákon postavili ?

Môže byť nejako pre slovenský šport prínosom znevažovanie/spochybňovanie osôb, ktoré sa dva roky zaoberali prípravou návrhu zákona o športe, vstávali a zaspávali s myšlienkami, ako získať čo najviac poznatkov a upraviť vzťahy v športe čo najrozumnejšie ?

Aký majú zmysel a prínos jednostranné invektívy uvedené v článku na adresu štátu ? Nemalo byť aj k nim umožnené vyjadriť sa zástupcom štátu ?

Ak chcel byť článok kritický, prečo neuvádza ako došlo k vyčleneniu futbalu a hokeja zo vzorca, ktoré v rozpore s pôvodne deklarovaným zámerom zobralo ostatným zväzom cca 1 až 2 mil eur ročne (s podporou mimoriadneho zasadnutia KŠZ, ktoré to odsúhlasilo) ?

Aký bol cieľ, či motív spochybňovania až zosmiešňovania vzorca ?

Aká je alternatíva autora alebo aj iných osôb, od ktorých autor čerpal informácie, ku súčasnej právnej úprave prerozdeľovania štátnych prostriedkov podľa vzorca, a nie podľa “niekoho vplyvného” ?

Je možné považovať žurnalistický prístup Mariána Šima spracúvajúci odbornú tému dotýkajúcu sa desiatok športových odborníkov, športových funkcionárov a športových osobností v slovenskom športe, ich dlhodobej činnosti v športe a ich integrity za korektný a predovšetkým profesionálny ?

Čo je vlastne možné, primerané a legitímne očakávať či vyžadovať od mladších žurnalistov a redaktorov v slovenskej spoločnosti (nielen v oblasti športu), keď skúsený športový redaktor so žurnalistickým vzdelaním, držiteľ čestného uznania Klubu fair play z roku 1996 a ďalších ocenení, svojimi tvrdeniami a hodnotiacimi úsudkami“strieľa od pása” na štát, na športových odborníkov, športových funkcionárov, športovcov, spochybňuje ich prístup, prácu a dokonca i integritu (poctivé úmysly), bez potreby predchádzajúcej diskusie s dotknutými osobami, či získania a spracovania dôležitých informácií, faktov, argumentov a pohľadu o spracovanej téme aj z tej “druhej” strany, ktorej sa kritické úvahy, či tvrdenia negatívne dotknú, čo bolo možné predpokladať ?

Je prístup zvolený zo strany autora článku, ale i SOŠV ako “strechy” slovenského športu, ktorá vo svojom oficiálnom časopise takýto článok odpublikovala v historický deň slovenského športu, korektný a v súlade so zásadami olympizmu a fair play ?

Faktom je, že zákon o športe prešiel v podstatne oklieštenej podobe oproti návrhu predloženému do pripomienkového konania i oproti verejným prísľubom politikov. Avšak to, čo v ňom ostalo zachované, je potrebné akceptovať ako výsledok dohody slovenskej spoločnosti pretavenej do záväznej podoby zákona. Každý - osoba či inštitúcia, kto sa nejako zúčastnil na projekte prípravy návrhu zákona o športe, či na legislatívnom procese, si môže položiť otázku, čo mohol urobiť viac a/alebo lepšie pre to, aby zákon prešiel v prijateľnejšej podobe pre šport. Niektoré inštitúcie boli v roku 2015 pasívne a niektoré významné vtedajšie “strešné” športové inštitúcie (Konfederácia športových zväzov) a ich vrcholní predstavitelia sa verejne vyjadrili proti prijatiu zákona o športe v navrhovanej podobe.

Či by však tieto športové inštitúcie a ich zástupcovia dosiahli viac ako zdvojnásobenie štátnych prostriedkov rozpočtovej kapitoly Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR (ďalej tiež “MŠVVaŠ SR”) určených na šport v programe 026 - Národný program rozvoja športu v SR, je veľmi otázne, najmä keď sa im to nepodarilo počas viac ako dvoch desiatok rokov predtým.

Na zákon o športe, ako na každý iný zákon, sa môžeme pozerať kriticky až negativisticky cez prizmu toho, čo bolo v pôvodnom návrhu či politikmi prisľúbené, ale v zákone nakoniec neprešlo.

Opačný pohľad je pohľad pozitívny, ktorý sa sústredí na významné prínosy, a nielen tie finančné, ktoré zákon o športe priniesol, no zároveň akceptuje výsledok, že pre viaceré navrhované riešenia sa v danom čase nepodarilo získať potrebnú dôveru či podporu politikov, ministerstva financií alebo aj iných rezortov (a to napriek enormnej snahe tvorcov a v danom čase jednofarebnej vláde), pričom na presadení týchto riešení je potrebné ďalej dlhodobo pracovať, viesť o nich odbornú diskusiu, vysvetľovať ich prínos pre spoločnosť a pripravovať ich presadenie v budúcnosti.

Tu by bolo vhodné, aby športová obec bola čo najviac otvorená spoločnosti a synergicky sa snažila presadiť zmeny prospešné pre šport.

Zákon o športe priniesol niekoľko veľmi pozitívnych kľúčových zmien v oblasti riadenia a správy športu. Priniesol nielen viac prostriedkov do športu na centrálnej úrovni, ale aj demokratické štandardy vo fungovaní národných športových zväzov a zvýšenie nárokov na transparentnosť a znalostný manažment v športových organizáciách, ktoré hospodária so štátnymi prostriedkami. Tieto zmeny, ktoré sú prínosom v podobe zákonného vymedzenia práv a ochrany postavenia tých, ktorí v skutočnosti vykonávajú šport, a ktoré sú súčasne limitáciou konania tých, ktorí v ich mene spravujú športové organizácie od športových klubov až po národné športové zväzy a národné športové organizácie sú často úplne prehliadané alebo bagatelizované.

Je potrebné tiež uviesť, že viaceré úpravy zákona o športe popierajúce osobitosti jednotlivých športov, ktoré sú oprávnene kritizované zo strany národných športových zväzov, priniesli až následné novely zákona o športe prijaté v rokoch 2016 a 2017 (napr. povinné percentuálne limity použitia príspevku uznanému športu a definícia oprávnených nákladov).

V duchu tejto filozofie zákon o športe ustanovil pravidlá, podľa ktorých

1. sa až 92,5 % štátnych prostriedkov MŠVVaŠ SR určených na šport v programe 026^[8] poskytuje oprávneným prijímateľom automatickým spôsobom, t. j. bez rozdeľovania na základe subjektívneho posudzovania, rozhodnutia či vplyvu politikov, úradníkov, členov komisií či tých, ktorí ich nominovali.
2. národné športové zväzy uznaných športov, športovci top tímu, Slovenský olympijský výbor a Slovenský paralympijský výbor majú automaticky zákonom garantovaný podiel na štátnych prostriedkoch určených na šport, z toho je:
1. 80 % na príspevok uznanému športu pre národné športové zväzy uznaných športov (v roku 2019 cca 52,6 mil eur - oproti 23,2 mil eur v roku 2015),
2. 7% pre športovcov top tímu (v roku 2019 cca 4,6 mil eur) 
3. 2% pre Slovenský olympijský výbor (v roku 2019 cca 1,32 mil eur oproti 596 tis eur v roku 2015^[9] - bez príspevku na účasť na olympiádach),
4. 3,5 % na šport zdravotne postihnutých športovcov prostredníctvom Slovenského paralympijského výboru (v roku 2019 cca 2,3 mil eur oproti 870 tis eur v roku 2015^[10] - bez príspevku na účasť na paralympiáde).
3. sa počas 4 rokov postupne významne zvýšil objem štátnych prostriedkov MŠVVaŠ SR určených na šport v programe 026 z 38,5 mil eur v roku 2015 na 92,8 mil eur v roku 2019,^[11] v dôsledku čoho sa aj príjmy národných športových zväzov uznaných športov podstatne zvýšili z 23,2 mil eur v roku 2015 na 52,6 mil eur v roku 2019, u niektorých zväzov (napr. florbal) je nárast viac ako 4-násobný oproti roku 2015.^[12]
4. garantuje stabilitu a predvídateľnosť prostriedkov štátneho rozpočtu MŠVVaŠ SR určených na šport v programe 026 podľa predchádzajúceho rozpočtového roka^[13] pre národné športové zväzy uznaných športov, športovcov top tímu, Slovenský olympijský výbor, šport zdravotne postihnutých športovcov.
5. štát (MŠVVaŠ SR) je k 31.10. povinný zverejniť na základe parametrov jednotlivých uznaných športov zistených k 30.9. percentuálne podiely uznaných športov na výpočet príspevku pre národné športové zväzy.^[14] Zväzy si tak môžu pripraviť svoje rozpočty, plány prípravy a súťaží športovcov podľa vypočítanej sumy ešte pred začiatkom nasledujúceho rozpočtového roka.
6. VZOREC ako základný nástroj na rozdeľovanie podstatnej časti štátnych prostriedkov určených pre šport bez možnosti subjektívneho vplyvu na strane poskytovateľa štátnych prostriedkov je upravený zákonom a teda, kým nedôjde k celospoločenskej diskusii a dohode o jeho nahradení adekvátnou alternatívou spĺňajúcou základnú požiadavku - vylúčenie subjektívnych vplyvov/zásahov do rozdeľovania prostriedkov na šport, predstavuje účinný nástroj prevencie klientelizmu a korupcie a ochrany autonómie riadenia a správy športu športovými organizáciami.
7. vytvorenie pozície hlavného kontrolóra športu a kontrolórov v športových organizáciách primárne ako odborných konzultantov pre športové organizácie, v ktorých je znalostný manažment dlhodobo poddimenzovaný. Viac prostriedkov do športu znamená viac projektov, viac procesov, viac ekonomických, právnych vzťahov, ale aj možných pochybení či sporov = viac nárokov na znalostný manažment. To prirodzene so sebou prináša vyššiu náročnosť na znalostný manažment športových organizácií i športových odborníkov vrátane riadneho vykazovania účelovo viazaných výdavkov zo štátnych prostriedkov.

Nefungujúci, respektíve oproti zákonom ustanovenej podobe značne obmedzene fungujúci, informačný systém športu (ISŠ) je veľkou brzdou implementácie zákona o športe a aj kontroly údajov vstupujúcich do výpočtu príspevku uznanému športu. Štát si v tomto smere už štvrtý rok neplní svoj pozitívny záväzok, na ktorý sa prijatím samotného zákona sám zaviazal.

Pôvodným zámerom pracovnej skupiny bolo, že ISŠ bude sprevádzať športové organizácie pri reformných procesoch a zmenách, ktoré vyplývajú zo zákona o športe. Postup pri vývoji ISŠ sa veľmi skomplikoval, spomalil až zastavil na dlhé obdobia, takže zákonom predpokladaný nástroj na implementáciu zákona o športe a podporu znalostného manažmentu a kontrolu vykazovania verejných prostriedkov je aj po vyše troch rokov účinnosti zákona veľmi ďaleko od podoby ustanovenej zákonom, ale povinnosti pre športové organizácie ostali zachované a naviac v časti museli plniť povinnosti aj za štát (na základe prechodných ustanovení zákona, ktoré mali pomôcť preklenúť niekoľko mesiacov do postupného spustenia jednotlivých funkcionalít ISŠ, a nie na niekoľko rokov zaťažiť športové organizácie), čo opäť malo vplyv na potrebu technického, finančného, personálneho a administratívneho zabezpečenia a sekundárne na vnímanie zákona o športe.^[15]

Štát týmto spôsobom prenáša svoju zodpovednosť na iné subjekty, ktoré navyše môže postihovať, čo je dôvodom väčšiny výhrad voči zákonu o športe.

Kým ISŠ nebude spustený v zákonom predpokladanom rozsahu, odladený a so zapísanými správnymi údajmi, nemôžeme očakávať iný výpočet podielov uznaných športov podľa vzorca na účely stanovenia príspevku uznanému športu ako aktuálny tabuľkový výpočet so vstupnými údajmi získanými od zväzov na základe odovzdaných formulárov. Navyše bez možnosti kontroly vstupných údajov "zdola", čo by prinieslo zvýšený tlak na ich správnosť a úplnosť. Pomohlo by to aj odstrániť prípadné chyby v jednotlivých parametroch, ktoré by kedykoľvek „z domu” mohlo skontrolovať oveľa viac ľudí, ak by boli riadne zapracované a zverejnené v rámci ISŠ.

Sprevádzkovanie a naplnenie ISŠ verejne kontrolovateľnými dátami, ktoré je stále v značnom časovom sklze, napomôže k presnejšiemu získaniu niektorých údajov, ktoré je v súčasnosti veľmi ťažké overiť. Jednou z týchto vecí je napr. aj počet aktívnych športovcov do 23 rokov s 3 účasťami v súťaži, ktorý bol doteraz (aj pre rok 2019) získaný na základe registrov (tabuliek), ktoré zasielali jednotlivé športové zväzy ministerstvu školstva. Iba niektoré zväzy majú svoje vlastné informačné systémy, na základe ktorých je možné tieto údaje na 100% overiť.

Na presné získanie tohto údaja je ale nutná zmena zákona. Novelou zákona došlo v roku 2016 k zmene definície aktívneho športovca (navýšenie z 1 na 3 účasti v súťaži), ale táto zmena nebola premietnutá aj do rozsahu údajov, ktoré sú zapisované do ISŠ podľa § 80 ods. 2 písm. r) zákona (momentálne zákon vyžaduje iba zápis dátum poslednej účasti v súťaži).

Ak niekto prezentuje vzorec ako nástroj financovania nevhodný pre individuálne športy, je korektné do týchto úvah zahrnúť aj kompenzačný nástroj určený na financovanie vrcholových športovcov individuálnych športov - príspevok športovcom top tímu (7% z rozpočtu na šport, čo v roku 2019 predstavuje sumu cca 4,6 mil eur). Inak by si podpora týchto top športovcov cez príslušné národné športové zväzy vyžadovala veľkú časť prostriedkov z príspevku uznanému športu pre tento šport.

Pri prehľade financovania jednotlivých športov je nutné zohľadniť aj ďalší nástroj - financovanie športovcov cez tri rezortné športové strediská, ktoré tvoria významnú časť financovania najmä v “medailových” individuálnych športoch s úspechmi na olympijských hrách, MS a ME. V tejto súvislosti je však potrebné uviesť, že Národné športové centrum zastrešuje len športovcov do 23 rokov veku.

Jedným z najvýraznejších koncepčných prvkov zákona o športe z roku 2015, za ktorým by mala stáť a brániť ho každá športová organizácia a predovšetkým športové zväzy, je uzákonenie rozdeľovania 92,5 % štátnych prostriedkov Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR určených na šport automatickým spôsobom, bez rozdeľovania na základe subjektívneho rozhodnutia alebo vplyvu politikov, úradníkov, členov komisií či tých, ktorí ich nominovali.

Akákoľvek racionálna diskusia zo strany zainteresovaných na tému vzorca, úpravy filozofie výpočtu, resp. nastavenia jeho parametrov, posunie znalosť o tejto problematike vpred a rozšíri informácie o tejto oblasti tým, ktorí s ňou prichádzajú do styku. Takáto diskusia a porozumenie princípu vzorca prinesie aj väčšiu dôveru voči výpočtu.

Súčasné nastavenie filozofie a parametrov je len jednou z možných verzií výpočtu príspevku uznanému športu. Je ale nutné, aby každý výpočet prerozdelenia financií na zväzy prebiehal na základe merateľných, jasných a predovšetkým verifikovateľných výsledkov a parametrov, automaticky, bez dodatočných subjektívnych zásahov a posudzovania zainteresovaných strán (ministerstvo, Fond, strešná organizácia, komisie, zväzy), podľa vopred známych a odsúhlasených pravidiel prijatých po štandardnom legislatívnom procese a v neposlednom rade v súlade s definovaným verejným záujmom v športe.

Každý nový variantný systém výpočtu s inými vstupnými údajmi bude znova závisieť na ich kvalite a počiatočných detských chorobách, s ktorými úspešne zápasí aj aktuálne používaný vzorec.

Je treba vopred konštatovať, že rozdelenie príspevku uznanému športu, ktoré zmení výpočet z parametrov získaných nezávisle od vplyvu hodnoteného subjektu na subjektívne „ukazovatele a parametre“, je neprijateľné. Je nutné zachovať v čo možno najvyššej miere transparentné rozdeľovanie podľa záväzných pravidiel a merateľných kritérií automatom tak, aby sa minimalizoval možný subjektívny vplyv pri poskytovaní finančných prostriedkov a ich prideľovaní jednotlivým zväzom.

Len presné, overiteľné a štátom skontrolované dáta vzbudia väčšiu dôveru vo fungovanie vzorca. Môžeme však konštatovať, že súčasný vzorec je dodnes najtransparentnejší a najlepší, nie však na 100% dokonalý spôsob prerozdelenia finančných prostriedkov na šport (určité rezervy vidíme napríklad v spôsobe určovania váh kategórií a športových odvetví zväzmi a kontrole primeranosti ich určenia).

Nikto doposiaľ neprišiel s konkrétnou písomne spracovanou alternatívou, ktorá by spĺňala požadovaný parameter čo najobjektívnejšieho transparentného prerozdelenia, pričom niektorí kritickí oponenti sa snažia často túto tému zovšeobecňovať tým, že povedia “vzorec je celý zle”, ale reálne uskutočniteľnú a popísanú alternatívu s vecne pripraveným návrhom riešenia výpočtu a ďalších súvislostí nikto z týchto kritikov nikdy nepredstavil.

Pritom vieme, že mnohé problematické veci vo vzorci a jeho výpočtoch už boli v priebehu rokov vyriešené a zlepšené, niektoré však sú ešte v procese a vyžiadajú si ešte svoj čas. Časť nepriazne voči vzorcu je postavená na jeho zložitosti, ale jeho princíp dokáže pochopiť každý.

Ako bolo už vyššie spomenuté, ponuku vecnej alternatívy s dôkladne premyslenými súvislosťami a dopadmi, je od oponentov vzorca alebo aj iných riešení a schém upravených v zákone o športe vidieť len veľmi sporadicky. Kritika je veľmi prospešná, keď je konštruktívna a slušná, keď rešpektuje partnera vo vecnej diskusii a najmä keď ponúka alternatívu bez demagógie či účelových politických cieľov a vyhlásení.

Ten kto spochybňuje vzorec a žiada o jeho zrušenie bez adekvátnej náhrady vylučujúcej subjektívny vplyv pri rozdeľovaní štátnych prostriedkov národným športovým zväzom si možno ani neuvedomuje, že tým, vzhľadom na pochybnosť existencie skutočného právneho štátu na Slovensku, ohrozuje autonómiu športu v spoločnosti, autonómiu voči štátu alebo aj iným inštitúciám.

Podstatou autonómie športu je, že štát rešpektuje riadenie a správu športu jednotlivými národnými športovými zväzmi a národnými športovými organizáciami, ktoré majú najlepšiu znalosť tej časti športu, ktorú na Slovensku celé desaťročia zastrešujú a zastupujú Slovensko v medzinárodných športových federáciách. Ak by existoval systém financovania športu zo štátnych prostriedkov, ktorý by bol postavený na subjektívnom posudzovaní a rozhodnutí politika/ministra alebo ním vymenovanej komisie, národné športové zväzy/organizácie by boli závislé od subjektívneho vzťahu konkrétnych osôb, od dobrých vzťahov so zástupcami vládnej moci. Výška príspevku od štátu pre národný športový zväz nie je závislá od sympatií či antipatií športových a štátnych funkcionárov.

V tomto smere by mohlo byť nevhodné až rizikové aj financovanie, ktoré by záviselo na “demokratickom” delení financií na pôde “strešnej organizácie športu”, keďže tí istí zástupcovia športových zväzov aj volia vedenie “strešnej organizácie športu” a sú aj členmi volených orgánov, pričom váha ich hlasu neodzrkadľuje ani veľkosť členskej základne zväzu, ani výsledky, ani iné objektívne merateľné kritériá.

Základným východiskom pri voľbe spôsobu našej reakcie je naše životné poznanie a skúsenosť, že pre vnímanie a posudzovanie akýchkoľvek tvrdení či informácií je rozhodujúca viera, dôležité sú naše idey, naše skutky, naše projekty, náš prístup, náš spôsob komunikácie, naše dobro, ktoré odovzdávame športovej komunite, dôležité je to, čo vnímajú a vedia posúdiť bežní ľudia.

V záujme pozitívneho ladenia našej reakcie poukážeme na projekty, ktoré pracovná skupina, ktorá pripravovala návrh zákona o športe v rámci komunity UčPS uskutočnila, na fundamentálne idey a princípy, ktoré nás spájajú bez ohľadu na členstvo v UčPS ako komunitu, ktorá je slobodná, nezávislá, názorovo pluralitná, uvedomelá a hrdá na to, čo v slovenskej spoločnosti dokázala vytvoriť - na alternatívu, ktorú predstavuje.

Ak by ste sa detailnejšie prehrýzli článkami a materiálmi nalinkovanými v pripojenej "Databáze histórie tvorby návrhu a implementácie zákona o športe", našli by ste v nich aj viaceré odpovede na pochybnosti, ktoré vytvára svojimi tvrdeniami a hodnotiacimi úsudkami Marián Šimo vo svojom článku. Už len z množstva, rozsahu a odbornej kvality týchto materiálov je vidieť, že projekt prípravy návrhu zákona o športe i následný projekt jeho implementácie do praxe je iný ako legislatívne projekty v iných oblastiach slovenskej spoločnosti.

Ak by sa Marián Šimo oboznámil len s časťou týchto článkov, dokumentov a iných informačných zdrojov, ak by sa stretol a porozprával s koordinátormi projektu alebo s členmi pracovnej skupiny, jeho článok by bol, sme presvedčení, podstatne korektnejší/férovejší.

Čo sa nestalo, môže sa raz stať ...

Na záver chceme uviesť, že komunita UčPS je pripravená viesť odborný dialóg o vecných témach slovenského športu so Slovenským olympijským a športovým výborom tak ako aj s ostatnými relevantnými subjektmi v športe.

KONFERENCIE a SEMINÁRE:
V období roka 2019 plánujeme spoločne s našimi partnermi zorganizovať dve dvojdňové konferencie a niekoľko jednodňových seminárov s on-line prenosom a záznamom k témam:

1. Konferencia ŠPORT a MÉDIÁ (I. ročník)
2. Konferencia ŠPORT a PRÁVO (VIII. ročník)
3. SÉRIA SEMINÁROV s názvom: ZMLUVNÉ VZŤAHY, DANE, ODVODY a ÚČTOVNÍCTVO v ŠPORTE alebo ZÍSKAVANIE, POUŽITIE a VYKAZOVANIE PROSTRIEDKOV v KLUBOVOM ŠPORTE (III. ročník série seminárov)

OKRÚHLE STOLY:
V období roka 2019 plánujeme zorganizovať okrúhle stoly s odborníkmi s on-line prenosom a záznamom, aby sa informácie dostali k čo najväčšiemu počtu osôb, aj k týmto témam:

1. VZOREC na VÝPOČET PRÍSPEVKU UZNANÉMU ŠPORTU
2. ŠPORTOVÉ POUKAZY a FOND NA PODPORU ŠPORTU 
3. INFORMAČNÝ SYSTÉM ŠPORTU
4. STREDNÉ ŠPORTOVÉ ŠKOLY
5. PODPORA ŠPORTU NA ÚROVNI SAMOSPRÁVY - PROJEKT UčPS (10 ROKOV UčPS)
6. FINANCOVANIE ŠPORTOVEJ INFRAŠTRUKTÚRY
7. FINANCOVANIE ŠPORTU ZDRAVOTNE ZNEVÝHODNENÝCH
8. LEGISLATÍVA V ŠPORTE (TVORBA, LOBING, POZMEŇOVACIE NÁVRHY)

Pre spoluprácu na ideovej platforme UčPS nie je podstatné formalizovanie vzťahu k UčPS členstvom v občianskom združení. Aj pre nečlenov platia rovnaké pravidlá spolupráce ako pre členov UčPS.

Ak ste s nami prežili proces prípravy návrhu zákona o športe alebo jeho časť, absolvovali ste s nami diskusie, konzultácie, pripomienkovanie návrhov, verejné dišputy, anketu o vnímaní stavu a problémov športu, konferencie, semináre, čítate naše bezplatne publikované odborné výstupy pre slovenský šport, využívate naše vzorové zmluvy, predpisy, manuály a veríte tomu, čo robíme, ako to robíme, ak veríte nášmu prístupu a chcete, aby sme v tom naďalej pokračovali, podporte aktívne našu filozofiu, našu misiu v slovenskom športe.

Budujte okolo seba uvedomelé športové komunity, prijmite cestu transparentnosti a znalostného manažmentu, zdieľajte svoje i naše znalosti s inými, vymieňajte si skúsenosti, aktívne sa zúčastňujte na odborných podujatiach našich i iných alebo ich sledujte on-line či zo záznamu.

Zapojte sa do odbornej diskusie k športovým témam, prinášajte problémy, otázky a návrhy riešení do odbornej diskusie, pričom najväčšou hodnotou, ktorá prinesie pohodu do športu bude, ak základným východiskom myslenia, konania ľudí vo vašej komunite bude nižšie uvedená základná IDEA a v odbornej komunikácii bude určujúcim nižšie uvedený základný PRINCÍP.

Základná IDEA, ktorá dlhodobo spája odbornú komunitu UčPS bez ohľadu na ich vierovyznanie či politické sympatie/antipatie a dáva im víziu, vieru a nádej v lepšie spravované Slovensko znie:

Základný PRINCÍP (nielen) odbornej komunikácie v rámci komunity UčPS je formulovaný takto:
“Rozhoduje znalosť,
každý, kto má znalosť (poznatky alebo skúsenosti), bez ohľadu na to, či je členom alebo priateľom UčPS a má záujem zapojiť sa do odbornej diskusie alebo ju sám otvoriť, má vytvorenú reálnu možnosť diskutovať, ponúknuť svoju alternatívu/riešenie a presvedčiť ostatných o svojich názoroch, záveroch a odborných argumentoch.

V diskusii nech rozhodne prevažujúci názor formulovaný na základe dôkladného vyhodnotenia všetkých zhromaždených informácií, názorov, faktov, vecných argumentov a po starostlivom holistickom uvážení širších vecných súvislostí skúmanej problematiky.

Platforma UčPS je pripravená poskytnúť odbornú súčinnosť a byť odborným partnerom akémukoľvek subjektu, ktorý sa snaží získať znalosť na jej využitie pri zlepšení správy verejných vecí v slovenskej spoločnosti rozumným usporiadaním veci.”.

Základným PRÍSTUPOM odbornej komunity UčPS je dlhodobým získavaním, zdieľaním a rozvíjaním znalosti a skúsenosti (nielen) v oblasti športu ponúkať alternatívu slovenskej spoločnosti, slovenskej športovej obci. Ponúkame ju a budeme ju ponúkať aj naďalej. Sme otvorení diskusii a konštruktívnym návrhom na zlepšenie stavu (nielen) športu na Slovensku.

MANDÁTOM odbornej komunity UčPS pre to, aby ponúkala alternatívy riešení pre lepší znalostný manažment v športe je jej znalosť o fungovaní slovenského športu a skúsenosť jednak s legislatívnymi projektmi, ako aj z implementácie zákona o športe do praxe a v neposlednom rade aj jej integrita. Nechceme si to, čo vieme o slovenskom športe „vziať do dôchodku” či „do hrobu”. Znalosť a skúsenosti členov odbornej komunity UčPS majú slúžiť slovenskej spoločnosti.

ZÁKLADNÉ INFORMÁCIE o platforme UčPS:
● http://www.ucps.sk/Ucena_pravnicka_spolocnost_a_jej_spolupracovnici_alternativa_pre_slovensku_spolocnost

PREZENTÁCIA o činnosti UčPS (2009 až 2019):
● https://docs.google.com/presentation/d/1gWS1cUAjTSRJwZUOemrNriOtSytKmq1_Hn3vPWHUGjk/edit?usp=sharing