Pozrime sa na to cez športovú autonómiu a taktiež cez prizmu súkromnoprávneho priestoru, v ktorom sa uskutočňuje športová činnosť.
Základom pre fungovanie spolkov t.j. občianských združení v športe je okrem zákonnej úpravy najmä súkromnoprávna zmluva uzatvorená medzi členmi združenia za účelom spoločného dosahovania cieľov. Táto zmluva má názov Stanovy.
Každá osoba, ktorá pristupuje do združenia ako nový člen, tak pristupuje k tejto zmluve, ktorej sa v plnej miere musí podriadiť.
Ak sa členovia združenia vo svojom spolku a vo svojej zmluve nedohodli na tom, že v orgánoch môže byť iba plnoletá osoba a ak boli ochotní a schopní zvoliť do orgánov združenia neplnoletú osobu, tak je to podľa nášho názoru v poriadku.
V rovine súkromného práva je dovolené všetko, čo nie je zákonom zakázané.
V podstate aj členovia združenia, ktorí volili maloletého, materiálne zhodnotili to, či je táto osoba spôsobilá napriek svojmu veku zastávať pozíciu, do ktorej bola zvolená.
Tým fakticky vykonali aj test podľa občianskeho zákonníka, kde je pri neplnoletých osobách upravené pravidlo, že môžu robiť len také právne úkony, ktoré zodpovedajú ich rozumovej vyspelosti.
Voliči zvolenému vyslovili názor, že na vykonávanie tejto funkcie je spôsobilý.
Ak zákon o športe alebo iný zákon výslovne nevylučuje, aby v súkromnoprávnom spolku bol v jeho orgánoch neplnoletý člen, tak v tom rozpor so zákonom nevidime a nebolo ani nutné na obdobie do nadobudnutia plnoletosti určiť na jeho funkciu náhradníka.
Ibaže by mali pochybnosť tí, ktorí ho zvolili, že to do nadobudnutia plnoletosti nezvládne.