logologo_small

Odporúčanie Rec (2000)19 Výboru ministrov Rady Európy o postavení prokuratúry v systéme trestného súdnictva

nedeľa, 15.04.2018|Posledná aktualizácia 27.3.2022 23:37
Autor: Peter Sepeši, Spracoval: UčPS tím

Slovenský text Odporúčania Rec (2000)19 Výboru ministrov Rady Európy o postavení prokuratúry v systéme trestného súdnictva s dôvodovou správou.

RADA EURÓPY

POSTAVENIE PROKURATÚRY V SYSTÉME TRESTNÉHO SÚDNICTVA

Odporúčanie Rec(2000)19

Prijaté Výborom ministrov Rady Európy dňa 6. októbra 2000 

a dôvodová správa

  1. Odporúčanie Rec(2000)19 prijaté Výborom ministrov Rady Európy dňa 6. októbra 2000 vypracoval v rámci Rady Európy Výbor expertov pre otázky postavenia prokuratúry v systéme trestného súdnictva (PC-PR) pod vedením Európskeho výboru pre trestné problémy (CDPC).

  2. Tento dokument obsahuje text Odporúčania Rec(2000)19 a dôvodovú správu.


RADA EURÓPY

VÝBOR MINISTROV

Odporúčanie Rec(2000)19

Výboru ministrov členským štátom o postavení prokuratúry v systéme trestného súdnictva
(prijaté Výborom ministrov dňa 6.10.2000 na 724. zasadnutí zástupcov ministrov) 

Výbor ministrov, podľa čl. 15.b stanov Rady Európy,

pripomínajúc,
že cieľom Rady Európy je užšie zjednocovať svojich členov;

majúc na zreteli, 
že Rada Európy má najmä za cieľ podporovať prednostné postavenie práva, ktoré je základom každej ozajstnej demokracie;

s ohľadom na to, 
že systém trestného súdnictva hrá dôležitú úlohu v zachovaní právneho štátu;

s vedomím 
potreby spoločnej všetkým štátom účinnejšie bojovať proti kriminalite tak na národnej úrovni, ako aj na úrovni medzinárodnej;

majúc na zreteli, 
že na tento cieľ je potrebné zvýšiť účinnosť národných systémov trestného súdnictva a medzinárodnej spolupráce v trestnej oblasti za súčasného rešpektovania zásad definovaných v Dohovore o ľudských právach a základných slobodách;

s vedomím, 
že prokuratúra hrá určujúcu úlohu v systéme trestného súdnictva, ako aj v medzinárodnej trestnej spolupráci;

s presvedčením, 
že na tento cieľ treba podporovať definovanie spoločných princípov, ktorými sa majú riadiť prokuratúry členských krajín;

berúc do úvahy 
súbor princípov a noriem, ktoré vyplývajú z textov prijatých v trestnej oblasti,

odporúča vládam členských štátov, aby sa pri tvorbe vlastných legislatívnych predpisov a v praxi inšpirovali, pokiaľ ide o otázky postavenia prokuratúry v systéme trestného súdnictva, nasledujúcimi princípmi: 

POSTAVENIE PROKURATÚRY

  1. Pod prokuratúrou sa myslí orgán poverený aplikáciou trestného zákona, v mene spoločnosti a vo všeobecnom záujme, berúc do úvahy na jednej strane práva jednotlivcov a na druhej strane účinnosť systému trestného súdnictva.
  2. Vo všetkých systémoch trestného súdnictva prokuratúra: 
    - rozhoduje, či sa má začať trestné stíhanie alebo pokračovať v trestnom stíhaní, 
    - vykonáva trestné stíhanie pred súdmi, 
    - podáva opravné prostriedky proti rozhodnutiam súdov.
  3. V určitých systémoch trestného súdnictva prokuratúra: 
    - uplatňuje štátnu trestnú politiku a prispôsobuje ju miestnym či regionálnym pomerom, 
    - vedie, riadi alebo dozerá na vyšetrovanie, 
    - dozerá na to, aby poškodení dostali účinnú pomoc, 
    - rozhoduje o alternatívnych opatreniach k trestnému stíhaniu, 
    - dozerá na výkon súdnych rozhodnutí, 
    - a pod.

ZÁRUKY PRIZNANÉPROKURATÚRE PRI VÝKONE ČINNOSTI

  1. Štáty by mali urobiť opatrenia potrebné na to, aby prokurátori mohli vykonávať svoje povinnosti a profesionálne funkcie vo vyhovujúcich podmienkach, pokiaľ ide o štatút a organizáciu, a s primeranými, najmä rozpočtovými, prostriedkami. Tieto podmienky treba určiť v úzkej spolupráci so zástupcami prokuratúry.
  2. Štáty by sa mali postarať o to, aby:
    a) nábor, postup apreloženie prokurátorov boli riadené nestrannými právnymi predpismiumožňujúcimi zabrániť zásahu jednotlivca či skupiny a vylučujúcimi akúkoľvekdiskrimináciu z dôvodu pohlavia, rasy, farby pokožky, jazyka, náboženstva,politických alebo iných názorov, národného alebo spoločenského pôvodu,príslušnosti k národnostnej menšine, majetku, narodenia alebo akýchkoľvek inýchdôvodov,
    b) postup v kariére apohyb prokurátorov boli založené na objektívnych a známych kritériách, ako súznalosti a skúsenosti,
    c) mobilnosť prokurátorov bola založená napotrebách inštitúcie,
    d) zákon zaručilprokurátorom na výkon ich funkcií primerané podmienky, najmä postavenie, odmeňovaniea dôchodok v súlade s dôležitosťou vykonávaných  funkcií, ako aj primeraný vek odchodu dodôchodku,
    e) sa zákonne upravilodisciplinárne konanie pre prokurátorov a zaručilo sa im objektívne posúdenie arozsudok, ktorý podlieha nezávislej a nestrannej kontrole,
    f) prokurátori maliprístup k vyhovujúcemu opravnému prostriedku, vrátane práva predložiť vec súdu,len čo je napadnutý ich právny štatút,
    g) prokurátori a členoviaich rodín boli fyzicky chránení, ak je ich osobná bezpečnosť ohrozená z dôvoduvýkonu ich funkcie.
  1. Štáty by mali zabezpečiť, aby prokurátori mali priznané právo slobodného prejavu, viery, spolčovania a zhromažďovania. Zvlášť majú mať právo zúčastňovať sa na verejných diskusiách o otázkach týkajúcich sa práva, spravovania justície, podporovania a ochraňovania ľudských práv, aby sa mohli stať členmi alebo sami založiť akúkoľvek miestnu, národnú alebo medzinárodnú organizáciu a zúčastňovať sa na jej zasadnutiach bez toho, aby to nejako ovplyvnilo ich postup v kariére z dôvodu príslušnosti k organizácii uznanej zákonom alebo z dôvodu činnosti vzťahujúcej sa k danej organizácii. Obmedzenia by mohli zasiahnuť tieto práva len do tej miery, ako sú stanovené zákonom a nevyhnutné na zabezpečenie štatutárneho postavenia prokurátora. V prípade porušenia uvedených práv, musí byť umožnený opravný prostriedok.
  2. Vzdelávanie je zároveň povinnosťou i právom prokurátorov, rovnako ako pred prevzatím funkcie, aj v priebehu jej vykonávania. V dôsledku toho by štáty mali urobiť opatrenia, aby zabezpečili prokurátorom možnosť vzdelávania pred výkonom funkcie a v jeho priebehu. Je dôležité hlavne, aby boli informovaní:
    a) o etických zásadách a požiadavkách, ktoré patria k ich funkcii,
    b) oochrane zaručenej ústavou a zákonom podozrivým, poškodeným a svedkom,
    c) o ľudských právach a slobodách, ako sú definované vEurópskom dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd, najmä právachstanovených v čl. 5 a 6 tohto dohovoru,
    d) o teórii a praxi organizácie práce, o spravovaní aľudských zdrojoch v súdnictve,
    e) o mechanizmoch, ktoré môžu prispieť k zabezpečeniukoherencie ich činnosti.

    Okrem toho, štáty by mali urobiť opatrenia, ktorézabezpečia ďalšie vzdelávanie prokurátorov v otázkach alebo špecifickýchoblastiach podľa aktuálnych potrieb, berúc do úvahy druh a vývoj trestnej činnosti,ako aj v oblasti medzinárodnej spoluprácev trestných veciach.
  1. Keďže sa rozvíjajú nové druhy kriminality, najmä organizované, prioritou by mala byť špecializácia, pokiaľ ide o organizáciu prokuratúry alebo vzdelávanie či postupovanie v kariére. Malo by sa rozvíjať aj tvorenie skupín špecialistov, vrátane pluridisciplinárnych, ktoré by mohli pomáhať prokurátorom pri plnení ich úloh.
  2. Čo sa týka organizácie a interného fungovania prokuratúry, najmä rozdelenia a evokácie prípadov, malo by sa postupovať nestranne a nezávisle a rozdeľovanie by sa malo výhradne riadiť záujmom riadneho fungovania systému trestného súdnictva, do úvahy by sa mal brať najmä stupeň právnej kvalifikácie a špecializácie.
  3. Každý prokurátor by mal mať právo požiadať, aby mu boli príkazy podávané v písomnej forme. Ak by sa mu zdalo, že príkaz je v rozpore so zákonom alebo s jeho svedomím, vhodným vnútorným opatrením by sa malo umožniť jeho prípadné presunutie na iný prípad. 

VZŤAHY MEDZI PROKURATÚROU A VÝKONNOU A ZÁKONODARNOU MOCOU

  1. Štáty by mali zabezpečiť, aby prokurátori mohli vykonávať svoju funkciu bez neoprávneného zasahovania a bez rizika, že im hrozí občianske, trestné alebo iné stíhanie. Predsa však, aby sa umožnila kontrola príslušnými orgánmi, prokuratúra musí pravidelne a verejne podávať správy o svojej činnosti, zvlášť o uplatňovaní svojich priorít.
  2. Prokuratúra nesmie neoprávnene zasahovať do príslušnosti zákonodarnej a výkonnej moci.
  3. V krajinách, kde je prokuratúra závislá alebo podriadená vláde, štát urobí potrebné opatrenia, aby: 
    a) bola povaha a rozsah vládnych právomocí voči prokuratúre stanovená zákonom, 
    b) vláda vykonávala svoje právomoci transparentne a podľa medzinárodných zmlúv, podľa vnútorného právneho poriadku a všeobecných právnych zásad, 
    c) každý príkaz pochádzajúci z rozhodnutia vlády by mal mať písomnú formu a mal by byť za daných podmienok uverejnený, 
    d) ak je vláda oprávnená dávať príkazy týkajúce sa špecifického prípadu, mala by sa podrobiť týmto podmienkam:
     - vopred požiadať o názor príslušnú prokuratúru alebo jej zastupujúci orgán, 
     - odôvodniť svoje príkazy, zvlášť ak sú v nesúlade s týmto názorom, 
     - dať príkazy i stanoviská do spisu a podrobiť ich kontradiktórnym diskusiám, 
    e) prokuratúra by mala mať právo predložiť súdu akýkoľvek právny argument, aj v prípade, ak je nútená konať v súlade s príkazmi, ktoré dostala,
    f) príkazy na nestíhanie by mali byť zákonom zakázané. Ak to tak nie je, bolo by vhodné, aby také inštrukcie, hoci výnimočné, podliehali nielen pravidlám stanoveným v odseku d. a e., ale aj špecifickej kontrole s cieľom zaručiť transparentnosť.
  1. V krajinách, kde je prokuratúra nezávislá od vlády, štát by mal urobiť opatrenia, aby bola povaha a rozsah nezávislosti prokuratúry spresnená zákonom.
  2. Aby sa zabezpečila spravodlivosť a účinnosť trestnej politiky, prokuratúra musí spolupracovať s orgánmi a inštitúciami štátu v rozsahu, ako stanovuje zákon.
  3. Prokuratúra by mala mať v každom prípade možnosť bez prekážok trestne stíhať štátnych činiteľov za trestné činy, ktoré spáchali, najmä trestný čin korupcie, zneužívania právomoci, porušovania ľudských práv a iné trestné činy uznané medzinárodným právom.
VZŤAHY MEDZI PROKURÁTORMI A SUDCAMI
  1.  Štáty urobia opatrenia, aby mali prokurátori zákonom určený štatút, kompetencie a postavenie v trestnom konaní, takým spôsobom, aby nevznikla nijaká možnosť spochybňovať nezávislosť a nestrannosť sudcov. Štáty by mali zaručiť, že nikto nesmie vykonávať funkciu sudcu a prokurátora zároveň.
  2.  Ak to dovoľuje právny režim, štáty by mali urobiť opatrenia, aby tá istá osoba mohla vykonávať najprv funkciu prokurátora a potom sudcu, alebo naopak. Tieto zmeny vo funkciách by sa mali povoliť na výslovnú žiadosť príslušnej osoby a v súlade so zárukami.
  3. Prokurátori by mali striktne rešpektovať nezávislosť a nestrannosť sudcov. Hlavne by nemali spochybňovať súdne rozhodnutia, alebo klásť prekážky v ich vykonávaní, s výnimkou uplatnenia opravných prostriedkov alebo podobných postupov.
  4. Prokurátori by mali počas trestného konania vykonávať svoje funkcie objektívne a nestranne. Zvlášť by mali dozerať, aby súdy mali k dispozícii všetky právne alebo faktické informácie a dôkazy potrebné na riadne vykonanie spravodlivosti.

VZŤAHY MEDZI PROKURATÚROU A POLÍCIOU

  1. Vo všeobecnosti prokuratúra dozerá na zákonnosť policajného vyšetrovania, prinajmenšom ak ide o rozhodnutie o začatí alebo pokračovaní trestného stíhania. Dozerá aj na spôsob, akým polícia dodržiava ľudské práva.
  2. V krajinách, kde je polícia riadená prokuratúrou alebo kde je policajné vyšetrovanie vedené alebo kontrolované prokuratúrou, štát urobí opatrenia, aby prokuratúra mohla:
    a) dávať príkazy, ktoré polícia potrebuje na efektívne plnenie priorít trestnej politiky, to sa týka najmä vyjasnenia trestných činov, spôsobu vyhľadávania dôkazov, využitia personálu, dĺžky vyšetrovania, podávania informácií prokuratúre atď.
    b) v prípade existencie viacerých policajných úradov poveriť určitým vyšetrovaním vybrané vhodné policajné oddelenie,
    c) hodnotiť a kontrolovať to, čo považuje za potrebné pri dodržiavaní svojich príkazov,
    d) trestať alebo dať trestať prípadné porušenie príkazov.
  3. V krajinách, kde je polícia nezávislá od prokuratúry, štát urobí opatrenia, aby prokuratúra a polícia mohli efektívne a primerane spolupracovať.

POVINNOSTI A ZODPOVEDNOSŤ PROKURATÚRY VOČI OBČANOM

  1. Pri výkone svojho poslania by mala prokuratúra:
    a) postupovať spravodlivo, nestranne a objektívne,
    b) dodržiavať a chrániť ľudské práva, ako sú stanovené v Európskom dohovore o ľudských právach a základných slobodách,
    c) dozerať, aby systém trestného súdnictva fungoval čo najefektívnejšie a najrýchlejšie.
  1. Prokuratúra upustí od akejkoľvek diskriminácie z akéhokoľvek dôvodu, ako je pohlavie, rasa, farba pokožky, jazyk, náboženstvo, politické názory, národný alebo spoločenský pôvod, príslušnosť k národnostnej menšine, majetkové pomery, narodenie, zdravotný stav, postihnutie alebo iný dôvod.
  2. Prokuratúra dozerá na rovnosť každého občana pred zákonom, berie do úvahy situáciu podozrivého a všetky okolnosti prípadu, či už v prospech, či na škodu podozrivého.
  3. Prokuratúra nezačne trestné stíhanie alebo nebude pokračovať v trestnom stíhaní, ak nestranné vyšetrovanie ukáže, že obvinenie nebolo podložené.
  4. Prokuratúra by nemala použiť proti podozrivým dôkazy, o ktorých možno predpokladať, že boli získané nezákonnými metódami. V prípade pochybností by mala požiadať súd o rozhodnutie o ich prijateľnosti.
  5. Prokuratúra dozerá na dodržiavanie princípu rovnosti zbraní, najmä pri odovzdávaní - s výnimkou ustanovenia zákona - svojich informácií, ktoré by mohli narušiť nestranný priebeh procesu, iným stranám.
  6. Prokuratúra získané informácie považuje za dôverné, najmä ak by mohol byť napadnutý predpoklad neviny, ibaže by bolo v záujme spravodlivosti zverejniť isté informácie, alebo by si to vyžadoval sám zákon.
  7. Ak je prokuratúra oprávnená prijať opatrenia, ktoré porušujú práva a základné slobody podozrivého, tieto opatrenia musia byť predmetom súdnej kontroly.
  8. Prokuratúra musí brať do úvahy záujmy svedkov, zvlášť má rozhodovať o opatreniach potrebných na ich fyzickú ochranu a ochranu ich osobného života alebo zabezpečiť, aby sa také opatrenia vykonali.
  9. Prokuratúra má brať do úvahy názory a záujmy poškodených, ak boli porušené ich osobné záujmy a dozerať na to, aby boli poškodení informovaní o svojich právach a o vývoji trestného konania, prípadne umožniť, aby mohli byť informovaní.
  10. Strany zainteresované na prípade, ak boli ako strany uznané, zvlášť poškodení, musia mať možnosť vzniesť námietky proti rozhodnutiu, ktoré vydala prokuratúra o nezačatí trestného stíhania. Také námietky sa môžu posúdiť v rámci hierarchickej kontroly, buď v rámci súdnej kontroly alebo oprávnením strán, aby samy začali trestné stíhanie.
  11. Štáty by mali dbať na to, aby bol výkon funkcie prokurátora riadený istým kódexom správania. Každé porušenie pravidiel by malo viesť k primeraným sankciám v súlade s bodom 5. Spôsob, akým prokurátori vykonávajú svoju funkciu, by mal byť predmetom pravidelnej vnútornej kontroly.
  12. (a) Aby sa zabezpečila rovnosť občanov pred súdom ako podmienka účinnosti trestného súdnictva, štáty musia dosiahnuť, že:
    - sa uprednostní hierarchická organizácia bez toho, aby takáto štruktúra obsahovala byrokratické, neúčinné alebo paralyzujúce orgány,
    - sa určia všeobecné riadiace princípy o uplatňovaní trestnej politiky,
    - sa stanovia všeobecné zásady, o ktoré sa bude možné oprieť pri rozhodovaní v jednotlivých prípadoch a ktoré zamedzia akejkoľvek ľubovôli v procese rozhodovania.
    (b) Organizácia, riadiace princípy a zásady sú stanovené parlamentom, vládou, alebo, ak domáci právny poriadok zaručuje prokuratúre nezávislosť, zástupcami prokuratúry.
    (c) Verejnosť má byť o tejto organizácii, riadiacich princípoch a zásadách informovaná, pričom na žiadosť jednotlivcov im majú byť také informácie poskytnuté.

MEDZINÁRODNÁ SPOLUPRÁCA

  1. Nezávisle od úlohy, ktorú majú iné orgány vo veci medzinárodnej súdnej spolupráce, treba podporiť priame kontakty medzi prokuratúrami rozličných krajín v rámci platných medzinárodných zmlúv alebo na základe praktických dohôd.
  2. Na úrovni rozličných orgánov treba vyvinúť úsilie, aby sa umožnili priame kontakty medzi prokuratúrami v rámci medzinárodnej spolupráce v trestných veciach, a najmä: 
    a) publikovať informácie a dokumenty,
    b) vypracovať zoznam kontaktných orgánov a adries s určením kompetentných osôb v rozličných prokuratúrach, ich špecializáciu, oblasť pôsobnosti a pod. 
    c) zabezpečiť osobné a pravidelné kontakty medzi členmi prokuratúr v rozličných krajinách, zvlášť konanie pravidelných stretnutí generálnych prokurátorov,
    d) organizovať školenia a vzdelávacie programy,
    e) vytvoriť a rozvíjať inštitúciu styčného prokurátora v zahraničí,
    f) organizovať výučbu cudzích jazykov,
    g) rozvíjať korešpondenciu a prenos informácií elektronickou cestou,
    h) organizovať pracovné semináre s kolegami v susedných krajinách, tak o otázkach vzájomnej pomoci v trestných veciach, ako aj o spoločných problémoch v oblasti kriminality.
  1. S cieľom racionálneho riešenia a koordinácie v postupoch poskytovania si vzájomnej právnej pomoci, treba rozvinúť úsilie:
    a) aby sa posilňovalo u prokurátorov vedomie dôležitosti právnej pomoci a ich aktívnej účasti v medzinárodnej spolupráci,
    b) aby sa podporovala špecializovanosť niektorých prokurátorov na oblasť právnej pomoci.

    S týmto cieľom by mali štáty zabezpečiť, aby prokuratúra dožadujúceho štátu, ktorá je poverená medzinárodnou spoluprácou, mohla zasielať žiadosti o právnu pomoc priamo kompetentnému orgánu dožiadaného štátu a dožiadaný štát mohol zaslať zozbieraný dôkazový materiál priamo dožadujúcemu štátu. 


Dôvodová správa 

Úvod

Pod vedením Európskeho výboru pretrestné problémy (CDPC) bol Výbor expertov pre otázky postavenia prokuratúry vsystéme trestného súdnictva (PC-PR) poverený preskúmať postavenie prokuratúry ajej úlohu v systéme trestného súdnictva s cieľom vypracovať odporúčania. 

Výbor PC-PR sa stretol sedem ráz vobdobí medzi októbrom 1996 a novembrom 1999. 
Výbor vypracoval dotazník, ktorý dostalivšetky členské štáty. Odpovede naň boli základom pre prácu výboru. Syntézatýchto odpovedí je pripojená k dôvodovej správe. 
Pri poslednom stretnutí schválil výbornávrh odporúčania a návrh dôvodovej správy. Na 48. plenárnom zasadnutí (jún2000) preštudoval tieto texty výbor CDPC. Schválil návrh odporúčania apredložil ho Výboru ministrov. Okrem toho schválil dôvodovú správu. 
Na 724. zasadnutí delegovaných zástupcovministrov v októbri 2000, Výbor ministrov prijal text odporúčania a povolilpublikovanie dôvodovej správy,

Všeobecné poznámky:

Od svojho založenia vyvíja Rada Európyveľkú snahu v oblasti harmonizovania zákonov, štruktúr a praxe v jednotlivýchčlenských štátoch v záujme boja proti trestnej činnosti. 
Predovšetkým preto, lebo boj protizločinu je oblasťou, kde sa priamo uplatňujú v praxi princípy, na ktorých bolavybudovaná Rada Európy a ktoré má za cieľ obhajovať, t.j. dominantné postaveniepráva, demokraciu a ľudské práva.

Potom aj preto, lebo "účinnosťodpovedí na trestnú činnosť výrazne závisí od ich harmonizácie v rámcijednotnej a zladenej európskej politiky". (cit. z Preambuly Odporúčania R(96) 8 Výboru ministrov členským štátom o trestnej politike v transformujúcejsa Európe).

Táto požiadavka je dnes o tonaliehavejšia, že existujú také formy kriminality, ako je organizovaný zločin akorupcia, ktorých medzinárodný rozsah sa stále zväčšuje a voči ktorým súnástroje jednotlivých štátov nedostatočné (Pozri najmä Rezolúciu (97)24 odvadsiatich riadiacich princípoch v boji proti korupcii). Táto situácia sivyžaduje, okrem znovudefinovania spolupráce v trestnej oblasti, viaczharmonizované, dokonca spoločné zásady a spôsoby zasahovania.

Hoci je justícia v Európe stálerozdelená na dve kultúry - či už ide o organizáciu trestného konania (akuzačnéa inkvizičné) alebo o spôsob trestného stíhania (zákonný či podľa vlastnéhouváženia) - toto historické rozdelenie má tendenciu zmierňovať sa vplyvomnormatívnych zmien, ktoré jednotlivé členské štáty vykonali v záujme spoločnýchvšeobecných európskych princípov, zvlášť tých, ktoré sú stanovené Európskymdohovorom o ľudských právach.

Pokiaľide o boj proti trestnej činnosti, prípadne o orgán poverený trestným stíhanímúdajných páchateľov, úsilie o harmonizáciu sa prejavilo trošku neskôr,pravdepodobne preto, lebo táto otázka sa dotýkala priamo inštitúcií aorganizácie verejnej moci každého štátu. 

Viaceré texty Rady Európy už definovalihlavné zamerania v oblastiach spojených s týmto Odporúčaním, sú to texty, ktorévýbor najviac bral do úvahy:

- Odporúčanie R (80) 11 o predbežnej väzbe,
- Odporúčanie R (83) 7 o účasti verejnosti na trestnej politike,
- Odporúčanie R (85) 11 o postavení poškodeného v trestnom práve a v trestnom konaní, 
- Odporúčanie R (87) 21 o pomoci obetiam a prevencii viktimizácie,
- Odporúčanie R (92) 17 o koherencii pri vyslovení trestu,
- Odporúčanie R (94) 12 o nezávislosti, účinnosti a postavení sudcov,
- Odporúčanie R (95) 12 o správe trestného súdnictva,
- Odporúčanie R (97) 13 o zastrašovaní svedkov a právach obhajoby,
- Odporúčanie R (87) 18 o zjednodušovaní trestného súdnictva, najmä pokiaľ ideo možnosť vlastného uváženia pri trestnomstíhaní, 
- Odporúčanie R (99) 19 o mediácii v trestnej oblasti.

Treba však konštatovať, že doteraz nebolopostavenie, úloha a spôsob zasahovania orgánov trestného stíhania predmetomhlbšieho skúmania s cieľom ich zjednotenia v rámci Európy.

Politické prevraty, ktoré sa udiali vstrednej a východnej Európe, ako aj hlboké reformy iných krajín (Taliansko,Holandsko, Francúzsko...) boli pre Radu Európy príležitosťou, aby tieto otázkyzaradila k svojim súčasným prioritám. Počet krajín (25), ktoré určili svojichzástupcov, ktorí sú členmi užšieho výboru expertov povereného riešením tejtootázky, ukazuje aj záujem aj aktuálnu potrebu rozvinúť harmonizačné úsilie vtejto oblasti.

Bol by však nepravdivý predpoklad, že jetaká harmonizácia jednoduchá, a to z viacerých dôvodov.

1. Samotný pojem orgánu povereného stíhaním údajných páchateľov je v Európe chápaný 
dvojakým spôsobom, keďžehistoricky čerpá z dvoch rozličných systémov:
- francúzsky model "štátnehozastupiteľstva" zveruje monopol stíhania verejným činiteľom v rámci inkvizičného systému,
- agnglosaský model je taký, v ktorom jestíhanie tradične začaté z podnetu buď  poškodeného, buď polície v rámci akuzačnéhosystému.

Dnes majú všetky členské štátykvalifikovaný verejný orgán trestného stíhania, označovaný ako "štátnezastupiteľstvo", "prokuratúra" alebo "prokurátor" (poslednépomenovania sa najviac používajú v texte Odporúčania), ktorý má kľúčovépostavenie v systémoch trestného súdnictva, ale s odlišnosťami podľa toho, čiide o staršiu či novšiu inštitúciu. Postavenie a úloha prokuratúry podliehastále vývoju, ak berieme do úvahy rozsah reforiem, ktoré sa uskutočnili zaposledných desať rokov v mnohých členských krajinách.

2. Miesto prokuratúry v systéme inštitúcií jerozličné v rozličných krajinách, na jednej strane pokiaľ ide o vzťahy kvýkonnej moci, ktoré idú od subordinácie po úplnú nezávislosť, na druhej stranevzťahy voči súdnej moci, pričom v niektorých systémoch je prokuratúra a súdy vjednom celku, v iných je prokuratúra nezávislá.

Výbor uvážil, že jeho úlohou nie jezovšeobecniť tieto systémy a prípadne definovať akúsi tretiu cestu čihypotetický nadnárodný model. Rovnako ani nechcel obmedziť svoje práce nahľadanie akéhosi spoločného menovateľa. Uprednostnil naopak dynamickúperspektívu, s úsilím odhaliť spoločné vedúce princípy, ktoré by mohli viesťprokuratúry do 3. tisícročia s odporúčaniami konkrétnych cieľov, ktoré trebadosiahnuť, ak sa má dôjsť k inštitučnej rovnováhe, od ktorej závisí demokraciaa prednostné postavenie práva v Európe.

Text Odporúčania nemá právne donucujúci charakter, akákoľvek formulácia, ktoráby mohla vyzerať ako uloženie nejakej povinnosti štátom, nie je v skutočnostiničím iným, než odporúčaním, aby štát uplatnil príslušný princíp.


KOMENTÁR KU KAŽDÉMU BODU ODPORÚČANIA

POSTAVENIE PROKURATÚRY

1. Pod prokuratúrou sa myslí orgán poverený aplikáciou trestného zákona, vmene spoločnosti a vo všeobecnom záujme, berúc do úvahy na jednej strane právajednotlivcov a na druhej strane účinnosť systému trestného súdnictva. 
V súlade s poslaním výboru expertov zaoberása toto odporúčanie výhradne postavením prokuratúry v systéme trestnéhosúdnictva. Prokuratúre však môžu byť zverené aj iné dôležité úlohy, napr. vobchodnej či civilnej oblasti.

Výraz "aplikáciou trestnéhozákona" sa myslí aplikácia trestného práva v širokom význame. Nie je tutermín "trestné právo", pretože si ho mnohí ľudia spájajú výhradne spresným normatívnym prameňom (s "trestným zákonom"), hoci dnes jestále rastúcou a heterogénnejšou časť legislatívy, ktorá sa označuje"trestnou" nie preto, že sa vyskytuje v právnom texte, ktoréhotrestný charakter sa všeobecne uznáva, ale skôr preto, lebo za porušenieustanovení, ktoré obsahuje, sa systematicky ukladajú sankcie.
Podobne ako sudcovia, aj prokurátorimajú úlohu uplatňovať a prikázať uplatňovať zákon: sudcovia reaktívne vprípadoch, ktoré sú im predložené, prokurátori proaktívne,"dozerajúc" na aplikáciu zákona. Sudcovia zasadajú a rozhodujú,prokurátori sledujú, konajú a predkladajú vec sudcovi.
Nekonajúc ani v mene politickej čiekonomickej moci, ani vo vlastnom mene, prokurátor koná v mene spoločnosti apri výkone svojej pôsobnosti sa musí nechať viesť všeobecným záujmom. Jehopráca musí dodržiavať dva imperatívy rovnakého významu: jeden sa týka individuálnychpráv človeka, druhý sa týka nevyhnutnej účinnosti, ktorá sa očakáva od systémutrestného súdnictva a ktorej je prokuratúra, v istom zmysle, zárukou. Výborzdôrazňuje tento pojem účinnosti, keďže je úlohou sudcov, nie prokurátorov,vyslovovať sa v jednotlivých prípadoch týkajúcich sa všeobecne slobôd či zvlášťpráv na obranu, pričom sú to najmä prokurátori, nie sudcovia, ktorí majúzodpovednosť dozerať na účinnosť celého trestného súdnictva, s odvolaním sa napojem všeobecného záujmu.

V celom tomto Odporúčaní sa termín"zákon" používa v najširšom zmysle slova, označujúcom súbor právnychnoriem založených na rozličných prameňoch, písaných či nepísaných. 

2. Vo všetkých systémoch trestného súdnictva prokuratúra:
- rozhoduje, či sa má začať trestné stíhanie alebo pokračovať v trestnomstíhaní,
- vykonáva trestné stíhanie pred súdmi,
- podáva opravné prostriedky proti rozhodnutiam súdov.

Ak skúmame úlohy, ktoré plnia prokuratúryjednotlivých členských štátov, skonštatujeme, že vytvárajú koncentrické kruhy.Prvý kruh obsahuje úlohy, ktoré plnia všetky systémy trestného súdnictva - jeto v istom zmysle "tvrdé jadro", na ktoré zameral svoju pozornosťtento výbor.

V prvom rade hrá prokuratúra rozhodujúcuúlohu pri začatí trestného stíhania a pri pokračovaní v trestnom stíhaní, hocitáto úloha je iná pri aplikovaní zákonného princípu a iná pri aplikovaníprincípu rozhodovania podľa vlastného uváženia.

V druhom rade sú dôležitými úlohamiprokuratúry formálne vykonanie trestného stíhania a žaloba pred súdom.

Nakoniec, právo podávať opravnéprostriedky proti rozhodnutiam súdov je súčasťou všeobecného poslaniaprokuratúry, lebo je prostriedkom na dozeranie uplatňovania zákona a zvyšovanieúčinnosti systému, najmä koherencie v súdnictve, a teda v trestnom práve. Ztohto pohľadu si výbor želal, aby sa prokuratúre dali široké možnosti opravnýchprostriedkov, čo sa ešte nestalo skutočnosťou vo všetkých krajinách strednej avýchodnej Európy. Tento návrh nemožno oddeliť od ustanovení odporúčania, ktorésa týkajú vzťahov medzi prokurátormi a sudcami.

3. V určitých systémoch trestného súdnictva prokuratúra: 

- uplatňuje štátnu trestnú politiku a prispôsobuje ju miestnym či regionálnympomerom,
- vedie, riadi alebo dozerá na vyšetrovanie,
- dozerá na to, aby poškodení dostali účinnú pomoc,
- rozhoduje o alternatívnych opatreniach k trestnému stíhaniu,
- dozerá na výkon súdnych rozhodnutí,
- a pod.

Tu sú zhromaždené, hoci nievyčerpávajúco, kompetencie prokuratúry v rámci druhého kruhu, ktoré sanenachádzajú vo všetkých právnych systémoch z dôvodov inštitucionálnych,dôvodov, ktoré sú prekážkou, aby sa rozšírili na všetky systémy. Vo viacerých veľkých európskych systémoch sú tieto úlohy veľmi dôležité.

Uplatňovanie trestnej politikystanovenej legislatívnou a (alebo) výkonnou mocou je jednou z hlavných úlohviacerých prokuratúr. Prispôsobovanie štátnej politiky miestnym pomeromneznamená, že prokuratúra sa svojvoľne vzdiali od priorít, ktoré sú určenécentrálne a naruší tak koherenciu. Naopak, adaptácia na územné podmienky jejednou z podmienok dobrého uplatňovania týchto priorít.
Pokiaľ ide o úlohu prokuratúry v oblastivyšetrovania, pohybuje sa medzi dvoma extrémami, na jednej strane je úplnáabsencia iniciatívy, na druhej uznanie celkovej právomoci pri vyšetrovaní. Vniektorých krajinách koná prokuratúra až vtedy, keď jej pozornosť upútaobyčajne policajný orgán, ktorý je poverený vyšetrovaním, a to v situáciách,keď sa zdá, že bol porušený trestný zákon. V iných systémoch môže prebraťiniciatívu prokuratúra a hrať aktívnu úlohu vo vyhľadávaní porušovania zákona aviesť prácu vyšetrujúcich orgánov. Odporúčanie sa však neobmedzuje nakonštatovanie rozdielností, ale hľadá v tomto bode možnosti rozvoja (porov. bod21 a ďalšie).
Pomoc poškodeným sa zvlášť upravuje vbodoch 33 a 34 Odporúčania.

Pokiaľ ide o úlohu prokuratúry privýbere alternatív k trestnému stíhaniu, ktorý sa vykonáva stále výraznejšie vovšetkých systémoch, vrátane tých, kde platí zásada zákonnosti, táto úlohanebola zvlášť riešená, pretože výbor sa rozhodol odvolať sa na Odporúčanie (87)18 o zjednodušení trestného súdnictva, ktoré presne opisuje ciele, ktoré trebadosiahnuť a podmienky, ktoré treba rešpektovať.
Pokiaľ ide o kontrolu výkonu súdnychrozhodnutí, úloha prokuratúry je zvlášť dôležitá pri trestoch odňatia slobody.

Vo viacerých členských štátoch má prokuratúra aj iné úlohy, ako napr.
- návrh v súvislosti s trestom, ktorý by mohol súd vysloviť,
- spoluprácu v trestnej oblasti na medzinárodnej úrovni, ktorej význampotvrdzujú odporúčania 37, 38 a 39.

ZÁRUKY PRIZNANÉPROKURATÚRE PRI VÝKONE JEJ ČINNOSTI 

4. Štáty by mali urobiť opatrenia potrebné na to, aby prokurátori mohlivykonávať svoje povinnosti a profesionálne funkcie vo vyhovujúcich podmienkach,pokiaľ ide o štatút a organizáciu, a s primeranými, najmä rozpočtovými,prostriedkami. Tieto podmienky treba určiť v úzkej spolupráci so zástupcamiprokuratúry.
Rovnako ako pre sudcov, aj preprokurátorov je možnosť plne vykonávať povinnosti a profesionálne funkciepriamo úmerná ich postaveniu, organizácii a prideleným prostriedkom, či už ideo personál, miestnosti, dopravné prostriedky, finančné prostriedky...Stanovenie týchto podmienok v spolupráci so zástupcami prokuratúry je zárukoupoznania existujúcich potrieb. 

5. Štáty by sa mali postarať o to, aby: 

a. nábor, postup a preloženie prokurátorov bol riadený nestrannými právnymipredpismi umožňujúcimi zabrániť zásahu jednotlivca či skupiny a vylučujúcimiakúkoľvek diskrimináciu z dôvodu pohlavia, rasy, farby pokožky, jazyka,náboženstva, politických alebo iných názorov, národného alebo spoločenskéhopôvodu, príslušnosti k národnostnej menšine, majetku, narodenia alebo akýchkoľvekiných dôvodov, 

b. postup v kariére a pohyb prokurátorov boli založené na objektívnych aznámych kritériách, ako sú znalosti a skúsenosti,

c. mobilnosť prokurátorov bola založená na potrebách inštitúcie,

d. zákon zaručil prokurátorom na výkon ich funkcií primerané podmienky, najmäpostavenie, odmeňovanie a dôchodok v súlade s dôležitosťou vykonávanýchfunkcií, ako aj primeraný vek odchodu do dôchodku,

e. sa zákonne upravilo disciplinárne konanie pre prokurátorov a zaručilo sa imobjektívne posúdenie a rozsudok, ktorý podlieha nezávislej a nestrannejkontrole,

f. prokurátori mali prístup k vyhovujúcemu opravnému prostriedku, vrátane právapredložiť vec súdu, len čo je napadnutý ich právny štatút,

g. prokurátori a členovia ich rodín boli fyzicky chránení, ak je ich osobnábezpečnosť ohrozená z dôvodu výkonu ich funkcie.

Tu sú vymenované hlavné záruky, ktoré súpotrebné na riadne fungovanie prokuratúry, ktorými by sa mal inšpirovať každýčlenský štát, pretože zodpovedajú jednotnému úsiliu, ktoré nie je motivovanéstavovskými dôvodmi, ale snahou zabrániť niektorým neoprávneným praktikám,najmä zo strany politických orgánov.

Prvé záruky (a, b, c) sa dotýkajúnevyhnutnej nestrannosti, ktorá má viesť, v rozličných podobách, nábor ikariéru prokurátorov. Organizovanie prijímacích pohovorov do funkcií, ako ajzaloženie Najvyššej rady prokurátorov prispieva k hľadaniu takejtonestrannosti. Predsa však, prokurátori nemusia byť na rozdiel od sudcovnepreložiteľní, ale ich preloženie musí byť založené, okrem schopností askúseností, na potrebách úradu a nie na ľubovôli orgánov.

Mobilnosť prokurátorov však nemá viesť kdočasným menovaniam alebo prijatiam do funkcie, čo by mohlo mať nepriaznivénásledky.

Pokiaľ ide o štatút, odmeňovanie adôchodok (d), mali by byť stanovené s ohľadom na potrebu zabezpečiť istúrovnováhu medzi sudcami a prokurátormi, ktorí napriek rozličnej povahe svojichúloh spoločne tvoria systém trestného súdnictva. Okrem toho, materiálnepodmienky pri výkone funkcií musia odrážať vážnosť a dôstojnosť postavenia, akoaj rešpekt, ktorý sa k nemu viaže. Nakoniec, zlepšenie podmienok prokurátorovniektorých členských štátov by malo mať takú povahu, ktorou by sa dalo zabrániťodchodu prokurátorov do súkromnej sféry, čo pozorujeme v strednej a východnejEurópe.

Pokiaľ ide o disciplinárne rozhodnutia(e), tie by mali podliehať záverečnej kontrole nezávislého a nestrannéhoorgánu, čo nebráni, aby nepredchádzala kontrola v rámci úradu či hierarchickéhousporiadania.

V odseku f sa termín súd používa vzmysle čl. 6 Európskeho dohovoru o ľudských právach.

Požiadavka ochrany prokurátorov (g) saodvoláva na obsah Odporúčania (94) 12.

6. Štáty by mali zabezpečiť, aby prokurátori mali priznané právo slobodnéhoprejavu, viery, spolčovania a zhromažďovania. Zvlášť majú mať právo zúčastňovaťsa na verejných diskusiách o otázkach týkajúcich sa práva, spravovaniajustície, podporovania a ochraňovania ľudských práv, aby sa mohli stať členmialebo sami založiť akúkoľvek miestnu, národnú alebo medzinárodnú organizáciu azúčastňovať sa na jej zasadnutiach bez toho, aby to nejako ovplyvnilo ichpostup v kariére z dôvodu príslušnosti k zákonom uznanej organizácii alebo zdôvodu činnosti vzťahujúcej sa k danej organizácii. Obmedzenia by mohlizasiahnuť tieto práva len do tej miery, ako sú stanovené zákonom a nevyhnutnéna zabezpečenie štatutárneho postavenia prokurátora. V prípade porušeniauvedených práv, musí byť umožnený opravný prostriedok.
Toto odporúčanie vyplýva najmä z čl. 10Európskeho dohovoru o ľudských právach. Treba ho chápať vo svetle povinnostívyhradených pre prokurátora. V niektorých krajinách nemajú prokurátori právobyť členmi politických strán, ani byť aktívni v politike.

7. Vzdelávanie je zároveň povinnosťou i právom prokurátorov, rovnako akopred prevzatím funkcie, aj v priebehu jej vykonávania. V dôsledku toho by štátymali urobiť opatrenia, aby zabezpečili prokurátorom možnosť vzdelávania predvýkonom funkcie a v jeho priebehu. Bolo by potrebné, aby boli informovaní:
a. o etických zásadách a požiadavkách, ktoré patria k ich funkcii,
b. o ochrane zaručenej ústavou a zákonom podozrivým, poškodeným a svedkom,
c. o ľudských právach a slobodách, ako sú definované v Európskom dohovore oochrane ľudských práv a základných slobôd, najmä právach stanovených v čl. 5 a6 tohto dohovoru, 
d. o teórii a praxi organizácie práce, o spravovaní a ľudských zdrojoch vsúdnictve,
e. o mechanizmoch, ktoré môžu prispieť k zabezpečeniu koherencie ich činnosti.

Okrem toho, štáty by mali urobiťopatrenia, ktoré zabezpečia ďalšie vzdelávanie prokurátorov v otázkach alebošpecifických oblastiach podľa aktuálnych potrieb, berúc do úvahy druh a rozvojtrestnej činnosti, ako aj v oblasti medzinárodnej spolupráce v trestnýchveciach.

Výbor vychádza z princípu, že vovšetkých európskych štátoch je vzdelávanie prokurátorov základným prvkom ichštruktúry, ale bolo by ho potrebné ešte posilniť, tak v kvalite, ako aj vkvantite, pred prevzatím funkcie a aj priebežne, pričom by sa postavilovzdelávanie na úroveň ozajstného práva. Paralelne musí byť každý prokurátorpresvedčený, že vzdelávanie je aj povinnosťou, najmä voči tým, ktorí siuplatňujú práva pred súdmi.
Prokurátori si musia zvlášť lepšie uvedomiť:
- etické ideály a povinnostivyplývajúce z ich funkcií,
- ústavnú a právnu ochranu práv podozrivého apoškodeného,
- ľudské práva a slobody ako súdefinované v Európskom dohovore o ľudských právach a základných slobodách,najmä tých, ktoré sú uvedené v čl. 5 a 6 tohto dohovoru, vo svetle súdnej praxeSúdneho dvora v Štrasburgu.

Treba brať do úvahy úlohu zverenúnajvyššiemu prokurátorovi v oblasti správy, vedenia a riadeniapluridisciplinárnych tímov (d). Výraz "v súdnictve" pripomína početnésúdne systémy, v ktorých prokurátori a sudcovia pracujú spolu v rámci rovnakýchoperačných štruktúr alebo štruktúr rozdielnych, ale veľmi blízkych arozvíjajúcich mnohé vzájomné vzťahy. Okrem toho, správa a vedenie v súdnictvemajú isté špecifiká vo vzťahu ku klasickej administratívnej štruktúre, čo tiežtreba vziať do úvahy.

Zlepšenie rovnakého prístupu k riešeniuprípadov ide ruka v ruke s väčšou koherentnosťou práce rozličných článkovprokuratúry na miestnej, krajskej či národnej úrovni, a nie len s individuálnymrozhodovaním (porov. 8. kolokvium Rady Európy (1987) o rozdielnostiach vovyslovených trestoch). Vzdelávanie by mohlo byť zamerané na rozličnémechanizmy, ktoré by mohli podporiť túto koherenciu (e), pričom pojem osvetľujebod 36 a.

Dve posledné odporúčania vychádzajú zcieľov Odporúčania (95) 12 o "spravovaní trestného súdnictva" aspresňujú ich. Odporúčanie znie:

"Zásady, stratégia a technikaspravovania môžu veľkou mierou prispieť k účinnému a riadnemu fungovaniutrestného súdnictva. Vzhľadom na tento cieľ by mali dotknuté úrady stanoviťciele v oblasti správy pracovných úloh, financií, infraštruktúr, ľudskýchzdrojov a komunikácie.
Účinnejšie fungovanie trestného súdnictva môže byť uľahčené, ak sa cielejednotlivých úradov zjednotia a zaradia do širšieho kontextu politiky v oblastitrestného súdnictva a boja proti kriminalite."

S ohľadom na najnovší vývoj kriminalityz praktického hľadiska sa zdá želateľné rozvíjať ďalšie vzdelávanie v týchtošpecifických oblastiach:

- cezhraničná kriminalita a inéformy kriminality medzinárodného dosahu,
- organizovaný zločin,
- počítačová kriminalita,
- medzinárodné obchodovanie s psychotropnými látkami,
- trestné činy v oblasti komplikovaných finančných transakcií, ako je praniešpinavých peňazí a veľké podvody,
- medzinárodná spolupráca v trestných veciach,
- porovnávanie systémov trestného súdnictva a porovnávacie právo,
- stratégia trestného stíhania,
- zraniteľní svedkovia a poškodení,
- prispenie trestného práva k ochrane životného prostredia, zvlášť texty RadyEurópy v tejto oblasti, čiže Rezolúcia (77) 28 a Dohovor o ochrane životnéhoprostredia prostredníctvom trestného práva (STE 172)
- postupy vedeckého dokazovania, rozvoj nových technológií, napr. na zisťovaniegenetických odtlačkov.

8. Keďže sa rozvíjajú novédruhy kriminality, najmä organizovanej, prioritou by mala byť špecializácia ajpokiaľ ide o organizáciu prokuratúry alebo vzdelávanie či postup v kariére.Malo by sa rozvíjať aj tvorenie skupín špecialistov, vrátanepluridisciplinárnych, ktoré by mohli pomáhať prokurátorom pri plnení ich úloh.

Všetci prokurátori musia mať dobréznalosti vo väčšine právnických odborov. V tomto zmysle musia mať viacvšeobecných informácií, než špecializovaných. Avšak z dôvodov účinnosti jenevyhnutná špecializácia vo vysoko odborných oblastiach (napr. hospodárskej afinančnej kriminalite), ako aj v oblasti vysoko organizovaného zločinu.

Odporúčajú sa dva typy špecializácií:
- prvý typ je klasický, spočíva vovytvorení tímov prokurátorov špecializovaných v konkrétnych odboroch vo vnútriprokuratúry (na úrovni krajov a na národnej úrovni). V tomto zmysle by mohlorozlíšenie hodnosti a funkcie prispieť k posilneniu špecializácie, ako to uvádzaOdporúčanie (95) 12 v bode 13 v tomto znení: 
"Bude potrebné aktívne plánovať priebeh kariéry, najmä cestoušpecializácie, dosiahnutej v prípade potreby rozlíšením hodnosti a funkcie,alebo umožnením prokurátorovi dosahovať nové teoretické a praktické znalosti./.../"
- druhý typ, ktorý treba podporovať, spočíva vo vytváraní pluridisciplinárnychtímov zložených z osôb rozdielnych profesií (napr. pri boji proti finančnejkriminalite a praniu peňazí: z účtovníkov, colníkov, bankových špecialistov...)pod vedením špecializovaných prokurátorov. Zoskupenie kompetencií v jednomcelku môže byť jednou z podmienok účinnosti systému.

9. Čo sa týka organizácie a interného fungovania prokuratúry, najmärozdeľovania a evokácie prípadov, malo by sa postupovať nestranne a nezávisle arozdeľovanie by sa malo výhradne riadiť záujmom riadneho fungovania systémutrestného súdnictva, do úvahy by sa mal brať najmä stupeň právnej kvalifikáciea špecializácie.
Riadne fungovanie prokuratúrypredpokladá, s ohľadom na zverené úlohy, hierarchickú štruktúru. Je dôležité,aby vzťahy medzi jednotlivými hierarchickými úrovňami zodpovedali presným atransparentným pravidlám, aby sa zabránilo nepodloženému osobnému rozhodovaniu.Taký je zmysel odporúčaní 9 a 10, ktoré dopĺňa ešte bod 36a.
Prvé z týchto odporúčaní (9) kladieprincíp požiadavky nestrannosti, ktorá má byť na prvom mieste statusuprokurátora, a musí byť prítomná v organizačnej štruktúre a internom fungovaníkaždej prokuratúry.

10. Každý prokurátor by mal mať právo požiadať, aby mu boli príkazy podávanév písomnej forme. Ak by sa mu zdalo, že príkaz je v rozpore so zákonom alebo sjeho svedomím, vhodným vnútorným opatrením by sa malo umožniť jeho prípadnépresunutie na iný prípad.
Pokiaľ ide o hierarchické odovzdávaniepríkazov - otázku zvlášť citlivú, ak právny systém uzná právomoc hierarchickyprideľovať príkazy v jednotlivých prípadoch alebo vo veci uplatňovania trestnejpolitiky - treba sa vyhnúť dvom extrémom.
Ak sa na jednej strane uzná všeobecnevšetkým prokurátorom "právo na neposlušnosť", viedlo by to kextrémom, ktoré by nemohli byť uspokojivo riešené odvolacími orgánmi. Navyše,vytváranie takýchto orgánov by viedlo k vytváraniu hierarchických vzťahovnarúšajúcich riadne fungovanie systému.
Na druhej strane nie je ľudskyprijateľné a bez ohrozenia verejných slobôd prinútiť prokurátora vykonaťpríkaz, ktorý sa prieči zákonu alebo jeho svedomiu.

Vzhľadom na to sa odporúčastanoviť dva druhy záruk: 
- prvou je tá, ktorú už má každýobčan, teda možnosť požiadavky, aby dostal príkaz v písomnej podobe, abyzodpovednosť jasne vyplývala z hierarchických vzťahov. Keďže hierarchickýchpríkazov je veľké množstvo a sú rozličné - od bežného rozhodovania poprincipiálne rozhodnutia - nezdá sa vhodné, ani možné, aby sa všetkysystematicky vydávali písomne, pretože prokuratúra by sa tak zmenila nabyrokratickú mašinériu (porov. odporúčanie 13c a d o nariadeniach výkonnejmoci, ktoré sa v tomto bode líši). 
- druhá spočíva vo vypracovaní interných postupov vo vnútri prokuratúry, čím saumožní prípadné presunutie veci na iného pracovníka, ak o to príslušnýpracovník požiada z dôvodu sporného príkazu.
Tieto záruky treba chápať ako opatreniav záujme prokurátorov a spoločnosti všeobecne. Mali by sa uplatňovať lenvýnimočne, nie nadbytočne, aby sa nenarušilo riadne fungovanie systému. Je ajzrejmé, že hierarchická štruktúra musí ponechať široký priestor spolupráci atímovej práci.
Ak však prokurátor využije tieto práva vodôvodnenej situácii, nesmie to mať negatívny dosah na priebeh jeho kariéry.

VZŤAHY MEDZI PROKURATÚROU A VÝKONNOU A ZÁKONODARNOU MOCOU 

Európa je v tejto kľúčovej otázkerozdelená na právne systémy, ktoré zastávajú myšlienku absolútnej nezávislostiprokuratúry voči legislatívnej a exekutívnej moci a systémy, v ktorých zostávaprokuratúra podriadená jednej či druhej z týchto mocí, v rámci ktorých má viacalebo menej nezávislosti.

Keďže je táto otázka inštitucionálnejpovahy - týka sa základného rozdelenia mocí v štáte - pričom dnes je v centremnohých vnútorných reforiem spôsobených buď vývojom historického kontextu, buďťažkosťami vyplývajúcimi zo vzťahov medzi justíciou a politikou, sama myšlienkaeurópskej harmonizácie v tejto veci sa zdá príliš predčasná. 

Výbor sa snažil, analyzujúc dva typysúčasných systémov, definovať podmienky vyváženosti, aby sa zabránilo extrémomna jednej i druhej strane. Okrem stanovenia spoločných pravidiel platných prevšetky prokuratúry (porov. odporúčania č. 11 a 12), výbor chcel stanoviť akésihranice, ktoré by sa dotýkali na jednej strane systémov, kde vládnepodriadenosť (odporúčanie 13 a 16), na druhej strane nezávislých systémov(odporúčanie 14 a 15).

11. Štáty by mali zabezpečiť, aby prokurátori mohli vykonávať svoju funkciubez neoprávneného zasahovania a bez vystavenia sa riziku, že im hrozíobčianske, trestné alebo iné stíhanie. Predsa však, prokuratúra musí pravidelnea verejne podávať správy o svojej činnosti, zvlášť o uplatňovaní svojichpriorít.
Riadne fungovanie každej prokuratúryvyžaduje splnenie dvoch podmienok: 

- na jednej strane, prokurátori musia mať možnosť konať bez ohľadu na akékoľvekzáujmy, "bez neoprávneného zasahovania" (čiže v iných prípadoch, nežstanovených zákonom) inej moci, exekutívnej či legislatívnej - a to sa týkahlavne systémov, ktoré majú subordinačný režim - ale aj hospodárskej čipolitickej moci. Táto ochrana je obyčajne zabezpečená samotným zákonom, zaneoprávnené zasahovanie sa niekedy stanovuje trest. Ale zasahovanie sa môžediať v zákernejších podobách a spôsobiť, napríklad nedostatočným financovanímprokuratúry, väčšiu závislosť prokuratúry od neštátnych zdrojov financovania. 
- na druhej strane, ak prokurátori, s ohľadom na dôležité právomoci, ktoré súim zverené a na dôsledky, ktoré výkon právomocí môže mať na osobnú slobodu,musia vedieť, že nesú zodpovednosť v prípade osobnej chyby, v disciplinárnej,administratívnej, občianskej či trestnej oblasti, táto možnosť má zostať vrozumných hraniciach, aby sa nenarušilo riadne fungovanie systému. Využitiehierarchie alebo komisií ad-hoc a disciplinárne konanie by malo byť vyhradenéprokurátorom rovnako ako ostatným občanom za spáchané činy. Je však zrejmé, žezodpovednosť je tým väčšia, ak je prokurátor v nezávislom postavení. 

Tieto podmienky idú ruka v ruke spožiadavkou transparentnosti. Okrem individuálnych rozhodnutí, ktoré súpredmetom zvláštnych odporúčaní, každá prokuratúra, keďže koná v menespoločnosti musí informovať o svojej činnosti na úrovni miestnej, krajskej činárodnej, ak je štruktúrovaná na tejto úrovni. Tieto pravidelné správy majú byťurčené verejnosti ako celku - buď priamo prostredníctvom médií alebopublikáciou, alebo pred volenými poslancami. Môže mať podobu správy, štatistikyvysvetľujúcej vykonanú činnosť, dosiahnuté výsledky, prípadne spôsob, akým sauplatňovala trestná politika, využitie verejných finančných prostriedkov a malaby naznačiť budúce priority. V systémoch, kde je prokuratúra nezávislá, sa užtáto povinnosť podávať správy uplatňuje, ale má svoje výhody aj v inýchsystémoch, pretože umožňuje lepšiu čitateľnosť práce prokuratúry.

12. Prokuratúra nesmie neoprávnene zasahovať do príslušnosti zákonodarnej avýkonnej moci.
Podobne ako v predchádzajúcomodporúčaní, aj tu ide o známy princíp oddelenia mocí. Ak zákon nestanoví inak, definitívnyvýklad zákonov a iných legislatívnych aktov, ako aj rozhodnutie o ichústavnosti, nie je v právomoci prokuratúry, ale súdu. Hoci prokuratúra môže odporúčaťlegislatívne zmeny, ako aj vyjadrovať - za istých okolností - názory na ichvýklad, nemá právomoc vydať oficiálny výklad.

13. V krajinách, kde je prokuratúra závislá alebo podriadená vláde, štáturobí potrebné opatrenia, aby:

a) bola povaha a rozsah právomocí vlády voči prokuratúre stanovená zákonom, 
b) vláda vykonávala svojeprávomoci transparentne a podľa medzinárodných zmlúv, podľa vnútorného právnehoporiadku a všeobecných právnych zásad,
c) každý príkaz pochádzajúci zrozhodnutia vlády by mal mať písomnú formu a mal by byť vhodnou formoupublikovaný,
d) ak je vláda oprávnená dávať príkazy týkajúce sa špecifického prípadu, malaby sa podrobiť týmto podmienkam:
- vopred požiadať o názor príslušnú prokuratúru alebo jej zastupujúci orgán 
- odôvodniť svoje písomné príkazy, zvlášť ak sú v nesúlade s týmto názorom, 
- dať príkazy i stanoviská do spisu a podrobiť ich kontradiktórnym diskusiám
e) prokuratúra by mala mať právo predložiť súdu akýkoľvek právny argument, aj vprípade, ak je nútená konať v súlade s príkazmi, ktoré dostala.
f) príkazy na nestíhanie by mali byť zákonom zakázané. Ak to tak nie je podľavnútorného právneho poriadku prijatého pred týmto odporúčaním, bolo by vhodné,aby také inštrukcie, hoci výnimočné, podliehali nielen pravidlám stanoveným vodseku d), ale aj špecifickej kontrole s cieľom zaručiť transparentnosť.

Toto odporúčanie sa dotýka zvlášť týchsystémov, kde je prokuratúra podriadená výkonnej moci. Spresňuje spôsob, akomajú tieto dva orgány spolupracovať, nie na inštitucionálnej úrovni, ale vpraktickom živote, aby sa aj pri podriadenosti rešpektovala určitá nezávislosť,ktorá sa považuje za absolútne nevyhnutnú pre fungovanie každej prokuratúry,najmä pri riešení jednotlivých prípadov.
Ak majú byť príkazy všeobecnéhocharakteru - napríklad v oblasti uplatňovania trestnej politiky - písomné apublikované (c), viac na informovanie verejnosti, než ako záruka preprokurátorov, príkazy individuálneho charakteru spôsobujú veľké ťažkosti, najmäv systémoch, kde platí princíp oportunity. V týchto systémoch niekoľkýchčlenských štátov vznikla v posledných rokoch otázka rizika, že výkonná moc môžeuprednostniť zaujaté riešenia. 
Výbor uvážil, že právomoc dávať príkazyindividuálneho charakteru nie je nerozlučne spätá so subordinačným systémom:niektoré prokuratúry, hoci viazané na výkonnú či legislatívnu moc, môžudostávať len príkazy všeobecného charakteru. Ak sú takéto príkazy možné, ichprincíp má vyplývať z výslovného zákonného ustanovenia (a, d). 
Po dlhom uvažovaní výbor stanovil, žepríkazy v jednotlivých prípadoch by mali byť obmedzené len na príkazy nastíhanie, pričom sa odporúča, aby sa príkazy na nestíhanie zakázali (e),vzhľadom na riziká, aké hrozia princípu rovnosti občanov pred súdom, ak nebudezaručená súdna kontrola. Ide teda o to, aby sa vyhradila možnosť nestíhania lenprokuratúre. V systémoch, ktoré využívajú túto možnosť, sa odporúča čonajväčšie posilnenie jestvujúcich záruk a vytvorenie špecifickej kontroly,ktorá by dané príkazy posudzovala a zabezpečovala transparentnosť.
Pokiaľ ide o príkazy na stíhanie, aj tieby mali byť zvlášť zabezpečené (d): vopred posúdené prokuratúrou, odôvodnené,uložené do spisu, a prokurátor by mal mať slobodu prejavu pri súdnom procese.

14. V krajinách, kde je prokuratúra nezávislá od vlády, štát by mal urobiťopatrenia, aby bola povaha a rozsah nezávislosti prokuratúry určená zákonom.
Ak je prokuratúra nezávislá od výkonnejmoci, zákon musí určiť povahu a rozsah tejto nezávislosti, aby sa zabránilopostupom, ktoré by mohli túto zásadu zneužiť. 

15. Aby sa zabezpečila spravodlivosť a účinnosť trestnej politiky,prokuratúra musí spolupracovať s orgánmi a inštitúciami štátu do tej miery, akoje to stanovené zákonom.
Nezávislosť prokuratúry predstavujeriziko rozštiepenia vo vnútri štátneho aparátu vo vzťahu k úradom, ktoré satiež zúčastňujú na uplatňovaní trestnej politiky. Kladie sa teda požiadavkadobrej spolupráce medzi prokuratúrou a rozličnými úradmi, ktoré sú obyčajnezávislé od výkonnej moci, pričom princíp a postupy spolupráce musí určiť zákon.
Spolupráca s úradmi predpokladá, abyprokuratúra mala prísnu vnútornú organizáciu a svojich zástupcov oprávnenýchkonať. Také vnútorné mechanizmy sú nevyhnutné na zabezpečenie celkovejsúdržnosti postupov prokuratúry, ktorej nezávislosť by inak spôsobovala rizikoheterogénnej trestnej politiky vedenej princípom oportunity.

16. Prokuratúra by mala mať v každom prípade možnosť bez prekážok trestnestíhať štátnych činiteľov za trestné činy, ktoré spáchali, najmä trestný činkorupcie, zneužívania právomoci, zrejmého porušovania ľudských práv a inétrestné činy uznané medzinárodným právom.
Napriek svojmu všeobecnému dosahu, totoodporúčanie sa dotýka najmä systémov, kde je prokuratúra podriadená výkonnejmoci, ktorá by nemala robiť prekážky pri stíhaní štátnych činiteľov - aniširšie pri stíhaní poslancov či členov politických aparátov - ktorí páchajútrestné činy, najmä v prípade korupcie. 
Pod prekážkami sa rozumejú nielenprekážky pri stíhaní, ale aj represálie, ktoré by mohli prokurátora postihnúť.

VZŤAHY MEDZI PROKURÁTORMI A SUDCAMI

Výbor sa snažil jasne stanoviť, ženapriek spoločnej príslušnosti k súdnemu systému a blízkosti postavenia aniektorých úloh, prokurátori majú odlišné funkcie a nemožno dopustiť nijakýnátlak jedných na druhých. Naopak, vzťahy medzi nimi, ktoré sú nevyhnutnečasté, by mali byť poznačené vzájomným rešpektom, objektívnosťou a mali by byťurčené vnútorným poriadkom. 

17. Štáty urobia opatrenia, aby mali prokurátori zákonom určený štatút,kompetencie a postavenie v trestnom konaní, aby nevznikla nijaká možnosťspochybňovať nezávislosť a nestrannosť sudcov. Štáty by mali zaručiť, že niktonesmie vykonávať funkciu sudcu a prokurátora zároveň.
V prvom rade sa odporúča odstrániťakúkoľvek dvojznačnosť, pokiaľ ide o postavenie a úlohu buď prokurátorov alebosudcov, aby jedni i druhí boli jasne odlíšiteľní verejnosťou a aby si ichobčania neplietli. Z tohto pohľadu sa zdá prvoradé stanoviť jasné procedurálnepravidlá, ako má prokuratúra postupovať.
V druhom rade sa zdôrazňuje, že sa nesmúkumulovať funkcie prokurátora a sudcu zároveň. To neodporuje odporúčaniu č. 18,ktoré má vytvoriť možnosť prechodu medzi funkciami, aby sa v priebehu kariérymohol stať prokurátor sudcom a naopak. Rovnako ani fakt, že niektoríprokurátori môžu byť na začiatku kariéry pridelení ako dočasní sudcovia, aby saposúdila ich kvalifikácia, neodporuje stanovenému princípu.

18. Ak to dovoľuje právny režim, štáty by mali urobiť opatrenia, aby tá istáosoba mohla vykonávať najprv funkciu prokurátora a potom sudcu, alebo naopak.Tieto zmeny vo funkciách by sa mali povoliť na výslovnú žiadosť príslušnejosoby a v súlade so zárukami.
Možnosť prechodu medzi funkciami jezaložená na komplementarite úloh jedných i druhých, ale aj na podobnosti záruk,ktoré majú mať v otázkach kvalifikácie, kompetencie a štatútu. Táto možnosťpredstavuje tiež záruku.

19. Prokurátori by mali striktne rešpektovať nezávislosť a nestrannosťsudcov. Hlavne by nemali spochybňovať súdne rozhodnutia, alebo klásť prekážky vich vykonávaní, s výnimkou uplatnenia opravných prostriedkov alebo podobnýchpostupov.
Blízkosť prokurátorov a sudcov nesmienarušiť nestrannosť sudcov. Prokurátori majú povinnosť dbať nato, lebo oni súzárukou uplatňovania zákona a majú rešpektovať súdne rozhodnutia, ktoréčastokrát vykonávajú, okrem možnosti využívania opravných prostriedkov. 
Výbor nepovažoval za potrebnépripomínať, že platí podmienka aj z druhej strany, sudcovia musia rešpektovaťzástupcov spoločnosti, ktorými sú prokurátori.
Termín ,,podobné postupy" zahŕňakaždý postup, ktorý má rovnaké účinky ako opravný prostriedok, hoci technickyním nemusí byť.

20. Prokurátori by mali počas súdneho konania vykonávať svoje funkcieobjektívne a nestranne. Zvlášť by mali poskytovať súdu všetky informácie, ktorésa týkajú danej veci alebo zákona a sú potrebné na riadne vykonaniespravodlivosti.
Tretie odporúčanie v tejto kapitole satýka nevyhnutnej objektívnosti prokuratúry a transparentnosti, ktorú majú vočisudcom preukazovať, aby mohol súd dobre rozhodovať. Transparentnosť by malaprioritne riadiť poskytovanie informácií v procese. Mimo jednotlivých prípadovby mali byť sudcovia informovaní o prioritách prokuratúry a princípoch jejčinnosti.

VZŤAHY MEDZI PROKURATÚROU A POLÍCIOU

Inštitucionálne väzby medzi prokuratúroua políciou sú ďalšou zložkou v úsilí o európske zjednotenie. Sú štáty, vktorých je polícia nezávislá od prokuratúry a má široké kompetencie nielen privedení vyšetrovania, ale aj pri rozhodovaní o trestnom stíhaní, a sú aj také,ktoré podriaďujú policajnú činnosť kontrole, či vedeniu prokuratúry. Tu bolipožiadavky dodržiavania ľudských práv a osobných slobôd príčinou zmien -vychádzajúc z princípu, že samokontrola polície je nedostatočná vzhľadom kznačným právomociam, ktoré má a k škodlivým následkom, ktoré by spôsobilo jejnezákonné konanie - v smere istej konvergencie. Táto konvergencia inšpirovalavýbor, aby stanovil všeobecný spoločný princíp pre všetky systémy predtým, nežvydá odporúčania pre každý zvlášť.

21. Prokuratúra dozerá vo všeobecnosti na zákonnosť policajného šetrenia,ktoré môže viesť k trestnému stíhaniu. Dozerá aj na spôsob, akým políciadodržiava ľudské práva.
Každá prokuratúra musí mať minimálne dveúlohy, pokiaľ ide o činnosť polície: overovať zákonnosť šetrenia ešte predrozhodnutím o začatí trestného stíhania, a potom kontrolovať, pri tejto istejpríležitosti, či sa dodržiavajú ľudské práva.

22. V krajinách, kde je polícia riadená prokuratúrou alebo kde je policajnévyšetrovanie vedené alebo kontrolované prokuratúrou, štát urobí opatrenia, abyprokuratúra mohla:
a) dávať príkazy, ktoré polícia potrebuje na efektívne plnenie prioríttrestnej politiky, to sa týka najmä objasnenia trestných činov, spôsobuvyhľadávania dôkazov, využitia personálu, dĺžky vyšetrovania, podávaniainformácií prokuratúre atď.

b) v prípade existencie viacerých policajných úradov poveriť určitýmvyšetrovaním vybrané vhodné policajné oddelenie,

c) posudzovať a kontrolovať to, čo považuje za potrebné pri dodržiavaní svojichpríkazov,

d) trestať alebo dať potrestať prípadné porušenie príkazov.

Toto odporúčanie sa týka výlučnesystémov, ktoré uznávajú právo kontroly činnosti polície prokuratúrou. Z tohtohľadiska, ak výbor nechcel riešiť otázku podriadenosti polície vočiprokuratúre, bolo to preto, lebo jeho záujmom je hlavne podporiť efektívnosťriadenia a kontroly polície, keďže medzi úlohami, ktoré sú dané zákonom a ichkaždodenným plnením sú častokrát veľké rozdiely.

Efektívnosť plnenia úloh predpokladá,aby okrem príkazov dávaných vyšetrovacím orgánom v jednotlivých prípadoch,mohla prokuratúra dávať príkazy všeobecného charakteru, aby sa prioritytrestnej politiky čo najviac rešpektovali. Tieto priority si vyžadujúnapríklad, aby sa objasnil ten či onen druh kriminality podľa výberu štátu(napr. trestné činy legalizácie príjmov z trestnej činnosti); aby sauprednostňovali isté spôsoby vyhľadávania dôkazov (napr. vyšetrovanie v prípadekrádeží vlámaním a odtlačky prstov); aby sa využívali isté prostriedky vurčitom prípade alebo vyhľadávanie istého druhu trestných činov; aby sa dĺžkavyšetrovania skrátila (lebo je častokrát príliš dlhá); aby sa systematickymusela informovať prokuratúra o zmenách vo vyšetrovaní a o postupe vovyšetrovaní.

Okrem toho, ak na jednom prípade pracujeviacero oddelení, prislúcha prokurátorovi, aby predložil vec sudcovi, pričom samá rešpektovať územná a vecná príslušnosť a všetky materiálne a operačnépožiadavky.

Vzájomná súhra a spolupráca majú byťprvoradé vo vzťahoch medzi prokuratúrou a políciou, pričom je dôležité, abyprokuratúra disponovala prostriedkami, ktoré by jej umožňovali dozerať naaplikáciu jej príkazov a trestať možné porušenie.

23. V krajinách, kde je polícia nezávislá od prokuratúry, štát urobíopatrenia, aby prokuratúra a polícia mohli efektívne a primerane spolupracovať.
Ak nie je prokuratúra a polícia viazanáinštitucionálnymi vzťahmi, štát má stanoviť postupy spolupráce, ktorá jenevyhnutná.

POVINNOSTI A ZODPOVEDNOSŤ PROKURATÚRY VOČI OBČANOM

Záruky, ktoré má prokuratúra pri výkone svojejčinnosti prinášajú so sebou aj povinnosti, ktoré má prokuratúra voči občanom,či už ide o podozrivého, svedka alebo poškodeného.

24. Pri výkone svojich úloh by mala prokuratúra:
a) postupovať spravodlivo, nestranne a objektívne,
b) dodržiavať a chrániť ľudské práva, ako sú stanovené v Európskom dohovore oľudských právach a základných slobodách,
c) dozerať, aby systém trestného súdnictva fungoval efektívne a rýchlo.

Tu sa stretávajú dva imperatívy užspomenuté v odporúčaní č. 1, čiže dodržiavanie ľudských práv a čo najväčšiaúčinnosť a rýchlosť, ktoré má prokuratúra zabezpečiť.

25. Prokuratúra nepripustí nijakú diskrimináciu z akéhokoľvek dôvodu, ako jepohlavie, rasa, farba pokožky, jazyk, náboženstvo, politické názory, národnýalebo spoločenský pôvod, príslušnosť k národnostnej menšine, majetkové pomery,narodenie, zdravotný stav, postihnutie alebo iný dôvod.
Prokuratúra je orgán žaloby, ale nesmiesa zabúdať, že je predovšetkým strážcom zákona. Preto sa musí správaťnestranne, praktické následky tejto zásady sa spresňujú v nasledujúcichodporúčaniach. 

26. Prokuratúra dozerá na rovnosť každého občana pred zákonom, berie doúvahy situáciu podozrivého a všetky okolnosti prípadu, ktoré sa naň vzťahujú,či už v prospech alebo na škodu podozrivého.

27. Prokuratúra nezačne trestné stíhanie alebo nebude pokračovať v trestnomstíhaní, ak nestranné vyšetrovanie ukáže, že obvinenie nebolo podložené.

28. Prokuratúra by nemala použiť proti podozrivým dôkazy, o ktorých možnopredpokladať, že boli získané nezákonnými metódami. V prípade pochybností bymala požiadať súd o rozhodnutie o ich prijateľnosti.

Ako garant uplatňovania zákona,prokuratúra musí brať do úvahy spôsob, ktorým sa proti obvineným zhromažďovalidôkazy.

Pod výrazom ,,nezákonnými metódami"sa rozumejú nie tak formálne nedostatky, ktoré nemajú dosah na platnosť celéhokonania, ale porušenia základných práv.

Tak sa môžu ukázať buď zjavné porušeniazákona, pre ktoré musí prokuratúra odmietnuť sporný dôkaz, alebo pochybnosť,pri ktorej je prokuratúra povinná predložiť vec súdu, aby ten rozhodol o danomdôkaze.

29. Prokuratúra dozerá na dodržiavanie princípu rovnosti zbraní, najmä priodovzdávaní - s výnimkou ustanovení zákona - svojich informácií, ktoré by mohlinarušiť nestranný priebeh procesu, iným stranám.
Spolu s odporúčaním bodu 20, ktorékladie prokuratúre povinnosť správať sa lojálne voči sudcom, povinnosťinformovať strany podmieňuje kontradiktórny charakter, ktorý má súdne konanie.Výbor chcel však zdôrazniť prípad, keď všeobecný záujem vyžaduje, aby zostalanejaká informácia tajná (napr. ak zákon stanovuje ochranu určitých zdrojovinformácií z dôvodu bezpečnosti), hoci takýto prípad by mal byť výnimočný.
Princíp rovnosti zbraní je obsiahnutý včl. 6.1 Európskeho dohovoru o ľudských právach; je aspektom širokého pojmuspravodlivého procesu pred nestranným a nezávislým súdom (prípad Delcourt,rozsudok z 17.1.1970, par. 28).
,,Podľa princípu rovnosti zbraní (...)každá strana má mať možnosť predložiť vec tak, aby nebola v nevýhode oprotiprotivníkovi. V tomto kontexte súd prihliada aj k podozreniam, aby zvýšenoucitlivosťou zaručil riadne vykonanie spravodlivosti." (prípad Bulut,rozsudok z 22.2.1996, par. 47).

30. Prokuratúra považuje získané informácie za dôverné, najmä ak by moholbyť porušený princíp predpokladu neviny, ibaže by bolo v záujme spravodlivostidať na verejnosť isté informácie alebo by si to vyžadoval sám zákon.
Prokuratúra by mala rešpektovaťpredpoklad neviny uznávaný vo všetkých demokratických krajinách, pričom môžuexistovať výnimočné prípady, keď je treba odtajiť nejakú informáciu v priebehuvyšetrovania: to by malo byť výslovne povolené či stanovené zákonom.

31. Ak je prokuratúra oprávnená prijať opatrenia, ktoré porušujú práva azákladné slobody podozrivého, tieto opatrenia musia byť predmetom súdnejkontroly.
Podľa charakteru právneho systému bymala byť prokuratúra oprávnená prijať, priamo či sprostredkovaneprostredníctvom úradov pod svojím vedením, opatrenia obmedzujúce osobnúslobodu. Výbor nepovažoval za potrebné detailne rozpracovať zásady a záruky,ktoré stanovuje Európsky dohovor pre ľudské práva či iné medzinárodné texty,ale chcel zdôrazniť požiadavku súdnej kontroly, keďže v poslednom štádiu jesudca jediným garantom slobôd. 

32. Prokuratúra musí brať do úvahy záujmy svedkov, zvlášť má rozhodovať oopatreniach potrebných na ich fyzickú ochranu a ochranu ich súkromného životaalebo zabezpečiť, aby sa také opatrenia vykonali.
Boj proti organizovanému zločinu kladiestále väčšiu požiadavku prijatia opatrení na ochranu svedkov. Je úlohouprokuratúry, ktorá je poverená žalobou, aby predpísala potrebné opatrenia,alebo aby dozerala na to, aby také opatrenia urobila polícia. 

33. Prokuratúra má brať do úvahy názory a záujmy poškodených, ak boliporušené ich osobné záujmy a dozerať na to, aby boli poškodení informovaní osvojich právach a vývoji trestného konania, prípadne umožniť, aby mohli byť informovaní.
Miesto, ktoré sa prisudzuje poškodenémuv trestnom konaní, je rôzne v rôznych právnych systémoch, podľa toho, či jealebo nie je začaté trestné stíhanie. Pozornosť venovaná poškodeným je dnesvýznamným prvkom trestnej politiky v Európe. Preto výbor rozhodol, aby vOdporúčaní boli obsiahnuté hlavné povinnosti prokuratúry voči poškodeným vktoromkoľvek právnom systéme.

Mnohé právne systémy majú väčšieambície: stačí sa odvolať na hlavné dokumenty, ktoré už boli prijaté Radou Európyv tejto oblasti, napr.:

- Rezolúcia (77) 27 o odškodňovaní poškodených spáchanými trestnými činmi
- Odporúčanie R (85) 11 opostavení poškodeného v trestnom konaní 
- Odporúčanie R (87) 21 o pomoci poškodeným a prevencii poškodenia 
- Európsky dohovor o odškodňovaní obetí násilných trestných činov 
- Odporúčanie R(99)19 o mediácii v trestnej oblasti

34. Strany zainteresované na prípade, ak boli ako strany uznané, zvlášťpoškodení, musia mať možnosť vzniesť námietky proti rozhodnutiu, ktoré vydalaprokuratúra o nezačatí trestného stíhania. Také námietky možno vzniesť pokontrole v hierarchickom poradí, buď v rámci súdnej kontroly alebo oprávnenímstrán, aby samy dali podnet na trestné stíhanie.

V právnych systémoch, ktoré priznávajúprokuratúre právo vlastného uváženia pri začatí trestného stíhania, sarozhodnutia o nestíhaní - rozhodnutia častokrát sprevádzané alternatívnymimožnosťami (dohoda, mediácia, upozornenie zo zákona, pokarhanie, podmienky...)- sa objavuje problém, ak sa dostanú do sporu so zainteresovanými osobami alebo(a) sa objavujú otázniky nad ich oprávnením.
Doplňujúc odporúčanie 13e o vylúčenípríkazov o nezačatí stíhania zo strany výkonnej moci, výbor chcel prispieť kposilneniu kontroly a rovnováhy, ktoré majú zabezpečiť, aby sa trestnésúdnictvo nespreneverilo svojim cieľom, a to bez ujmy na právach, ktoré majústrany podľa zákona.
Narazil na dva typy ťažkostí: ak priveľkej väčšine trestných činov vznikajú identifikovateľní priami poškodení, čiuž osoby alebo kolektívy, pri iných trestných činoch, napr. pri korupcii alebopoškodení finančných záujmov štátu alebo nejakej územnej jednotky, nie súidentifikovateľní priami poškodení. Dať práva len poškodeným by znamenalonechať bez demokratickej kontroly činnosť prokuratúry v zvlášť citlivýchoblastiach. V opačnom smere, uznať nerozlíšene každej osobe, ktorá sa cítidotknutá, právo vzniesť námietky proti nestíhaniu, by znamenalo paralyzovaťprokuratúru a znásobovať odkladné odvolania. 
Výbor chcel uznať práva nielenpoškodeným, ale aj "stranám zainteresovaným na prípade, ak boli ako stranyuznané", čo môže byť napr. aj človek, ktorý oznámil trestný čin, alebospoločnosť výnimočne oprávnená na obhájenie všeobecného záujmu. 
Druhý problém sa dotýkal mechanizmovkontroly, ktoré by bolo treba zaviesť, pričom by nemali priniesť neželateľnénásledky - napr. paralyzovanie systému či zavedenie všeobecnej kontrolyrozhodnutí prokuratúrou podľa zákona -. V opačnom smere, kontrola anipostúpenie hierarchickou cestou sa neukázalo ani dostačujúce, ani vhodné, najmäak išlo o rozhodnutie prokurátora o príkaze jeho nadriadených.
Na základe Odporúčania 87 (18) ozjednodušovaní trestného súdnictva výbor odporúča zavedenie buď súdnej kontroly- pričom tento pojem sa môže líšiť v jednotlivých krajinách - alebo oprávniťstrany dať podnet na trestné stíhanie, pričom také oprávnenie by sa mohlourobiť vo všeobecnosti či len pre určité prípady.
V niektorých krajinách je dosah takýchto opatrení obmedzený.

35. Štáty by mali dbať na to, aby bol výkon funkcie prokurátora riadenýistým kódexom správania. Každé porušenie pravidiel by malo viesť k primeranýmsankciám podľa vyššie uvedeného bodu 5. Spôsob, akým prokurátori vykonávajúsvoju funkciu, by mal byť predmetom pravidelnej vnútornej kontroly.
Prokurátori by mali dokázať, že ichrozhodovanie a profesionálne správanie má vysokú kvalitu.
V období, keď sa posilňuje nezávislosť aautonómnosť prokuratúry a keď sa zdôrazňuje vysoká zodpovednosť, ktorá ichsprevádza, štatutárne a procedurálne pravidlá sa ukázali nedostatočne presné,aby riadili deontológiu a správanie prokurátorov.
"Kódexom správania" sa všaknemyslí formálny kódex, ale súbor pružných pravidiel o postupoch a spôsoboch konania,ktorý by mal za cieľ jasne stanoviť hranice toho, čo je a čo nie je prijateľnév profesionálnom správaní prokurátorov. Účinná kontrola dodržiavania týchtopravidiel predpokladá pravidelné sledovanie a kontrolu. 

36. (a) Aby sa zabezpečila rovnosť občanov pred súdom ako podmienkaúčinnosti trestného súdnictva, štáty musia dosiahnuť, že:
- sa uprednostní hierarchická organizácia bez toho, aby takáto štruktúraobsahovala byrokratické, neúčinné alebo paralyzujúce orgány,
- sa určia všeobecné riadiace princípy ouplatňovaní trestnej politiky,
- sa stanovia všeobecné zásady,o ktoré sa bude možné oprieť pri rozhodovaní v jednotlivých prípadoch a ktorézamedzia akejkoľvek ľubovôli v procese rozhodovania.

(b) Organizácia, riadiace princípy a zásady sú stanovené parlamentom alebovládou, alebo, ak domáci právny poriadok zaručuje prokuratúre nezávislosť,zástupcami prokuratúry. 
(c) Verejnosť má byť o tejto organizácii, riadiacich princípoch a zásadáchinformovaná, pričom na žiadosť jednotlivcov im majú byť také informácieposkytnuté.

Rovnosť občanov pred zákonom, ako ajúčinnosť systému trestného súdnictva, si žiada jednotnosť v postupoch a úsilieo súdržnosť pri riešení jednotlivých prípadov. Tieto požiadavky sú o tovýraznejšie, ak je prokuratúra nezávislým orgánom a má výrazné autonómnepostavenie.

Za týmto účelom by sa mali využívať tri prostriedky:
- hierarchická rozumná organizácia bez byrokratického efektu, v ktorej sa každýprokurátor cíti zodpovedným za vlastné rozhodnutia a schopným prevziaťiniciatívu, ktorú mu predpisuje výkon jeho špecifických úloh (porov. v tomtozmysle odporúčania 9 a 10) 
- všeobecné riadiace princípy pri uplatňovaní trestnej politiky definujúcepriority a prostriedky na ich dosiahnutie
- kritériá, o ktoré by sa dalo oprieť pri rozhodovaní v jednotlivých prípadoch,aby sa nestávalo, že istý typ prípadov sa na jednej prokuratúre rieši stíhaníma na druhej nestíhaním, alebo je predmetom kontradiktórneho konania čikvalifikovaný ešte inak... 

Takéto kritériá by mali byť určenéspôsobom, aby naozaj hrali úlohu, ktorá sa od nich očakáva, bez toho, abyvytvárali nepružnosťou prekážky v posudzovaní každého prípadu zvlášť a podľamiestnej situácie, a aby ich páchatelia nemohli zneužívať na beztrestnépáchanie trestných činov.
Spočiatku výbor uvažoval, že takéhohlavné riadiace princípy, zásady a kritériá by mali vychádzať od parlamentu čivlády. To však v prípade, že právny poriadok vylúči možnosť, aby bola samaprokuratúra oprávnená určiť tieto riadiace princípy. 
Takéto nástroje nemajú za cieľ chrániťprokurátorov samých, ale občanov, a preto je potrebné o nich informovaťverejnosť. Táto požiadavka je o to vážnejšia v systémoch, kde je prokuratúranezávislá, alebo má vysokú diskrečnú právomoc, kde by mali mať občania prístupk údajom, na ktorých prokuratúra zakladá svoje rozhodnutia. 

MEDZINÁRODNÁ SPOLUPRÁCA

S ohľadom na množstvo medzinárodnýchdokumentov a odporúčaní, ktoré sú už v tejto oblasti k dispozícii a na prácuRady Európy k tejto otázke, výbor sa usiloval určiť konkrétne prostriedky,ktoré by mohli zlepšiť súčasnú situáciu aj vzhľadom na to, akú významnú úlohudnes často hrá práve prokuratúra v medzinárodnej spolupráci v trestnýchveciach.

37. Nezávisle od úlohy, ktorú majú iné orgány vo veci medzinárodnej súdnejspolupráce, treba podporiť priame kontakty medzi prokuratúrami rozličnýchkrajín v rámci platných medzinárodných zmlúv alebo na základe praktickýchdohôd.
Výbor si uvedomuje, že v súčasnosti apodľa platných medzinárodných zmlúv sa štáty obracajú na ústredné orgány. Trebavšak podporovať priame kontakty, najmä v rámci členských krajín Rady Európy.

38. Na úrovni rozličných orgánov treba vyvinúť úsilie, aby sa umožnilipriame kontakty medzi prokuratúrami v rámci súdnej spolupráce, ide o takétokroky:
a. publikovať informácie a dokumenty
b. vypracovať zoznam kontaktných orgánov a adries s označením kompetentnýchosôb v rozličných prokuratúrach, ich špecializáciu, oblasť pôsobnosti a pod.
c. zabezpečiť osobné a pravidelné kontakty medzi členmi prokuratúr v rozličnýchkrajinách, zvlášť konanie pravidelných stretnutí generálnych prokurátorov,
d. organizovať školenia a vzdelávacie programy,
e. vytvoriť a rozvíjať funkciu styčného prokurátora v zahraničí,
f. organizovať výučbu cudzích jazykov
g. rozvíjať prenos informácií elektronickou cestou,
h. organizovať pracovné semináre s kolegami v susedných krajinách, tak ootázkach vzájomnej pomoci v trestných veciach, ako aj o spoločných problémoch voblasti kriminality. 

Dokumentyzahŕňajú napr. aj informácie o legislatíve v rozličných krajinách.

Školenia a vzdelávacie programyspočívajú v pravidelnom organizovaní, pod záštitou Rady Európy, seminárovurčených pre prokurátorov rozličných krajín.

Mal by sa stanoviť strednodobý program, ktorý by pokrýval celoeurópskuprávnickú sieť.

39. S cieľom racionálneho riešenia a koordinácie v postupoch poskytovania sivzájomnej právnej pomoci, treba rozvinúť úsilie:

a. aby sa posilňovalo u prokurátorov vedomie dôležitosti právnej pomoci a ichaktívnej účasti v medzinárodnej spolupráci,
b. aby sa podporovala špecializovanosť niektorých prokurátorov na oblasťmedzinárodnej právnej pomoci.

S týmto cieľom by mali štáty zabezpečiť,aby prokuratúra dožadujúceho štátu, ktorá je poverená medzinárodnouspoluprácou, mohla zasielať žiadosti o právnu pomoc priamo kompetentnému orgánudožiadaného štátu na vykonanie a dožiadaný štát mohol zaslať zozbieranýdôkazový materiál priamo dožadujúcemu štátu.

Spomedzi opatrení, ktoré by bolo trebaurobiť uveďme nasledujúce:

- prokuratúra má byť oprávnená prijímať žiadosti o právnu pomoc, ktoré patriado jej jurisdikcie,
- prokuratúra má byť oprávnená pomôcť orgánu, ktorý je zodpovedný za vykonaniežiadostí,
- prokuratúra má byť oprávnená koordinovať vyšetrovanie v prípade potreby,
- v postavení strážcu záujmov vlastných medzinárodnej spolupráci, prokuratúramá byť oprávnená zúčastniť sa(priamo alebo prostredníctvom nót či podaní) navšetkých konaniach vyplývajúcich z výkonu žiadostí o medzinárodnú pomoc vtrestných veciach,
- mala by sa preskúmať možnosť rozšíriť nástroje, ktoré umožňujú spontánnuvýmenu informácií medzi prokuratúrami jednotlivých krajín (porov. Dohovor opraní, vyhľadávaní, konfiškácii a zadržovaní výnosov z trestnej činnosti,Štrasburg, 9.11.90, Návrh druhého dodatkového protokolu k Dohovoru o vzájomnejprávnej pomoci v trestných veciach atď.).

Ak to dovoľuje právny poriadok, a scieľom posilniť súdnu a policajnú spoluprácu, prokuratúra by mala mať možnosťmať svojich zástupcov v inštitúciách, ktoré majú informácie o medzinárodnejspolupráci, ako aj v medzinárodných policajných organizáciách.

Berúc do úvahy závažnú úlohu prokuratúry v právnom štáte a zvlášť v systéme trestného súdnictva, toto Odporúčanie si kladie za cieľ vysloviť základné princípy, ktoré by mali viesť činnosť prokuratúry, zvlášť jej postavenie, úlohy a záruky, potrebné na výkon jej činnosti, jej vzťahy s výkonnou a zákonodarnou mocou, so sudcami, s políciou, jej povinnosti a zodpovednosť voči občanom, a nakoniec aj jej úlohu v medzinárodnej spolupráci.

Peter Sepeši, Spracoval: UčPS tím
Mohlo by vás zaujímať

2/2020 PRÍSPEVOK DO DISKUSIE O NÚDZOVOM STAVE, PRIJÍMANÝCH OPATRENIACH, ... SLOBODE A DEMOKRACII

1.3.2022

ESD konštatuje: Nemeckí prokurátori sú závislí od politiky, nie zákona – škandál

2.12.2021

Právna analýza uznesenia námestníka generálneho prokurátora SR z 31.8.2021

4.9.2021

Postavenie prokuratúr jednotlivých štátov EU voči výkonnej moci

4.6.2021

Návrh zákona o sídlach a obvodoch súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov - stanovisko

30.5.2021

Právna úprava náhrady škody vzniknutej v dôsledku trestného stíhania v Slovenskej republike a vo vybranom členskom štáte EÚ - Rakúskej republike

22.4.2021

1/2020 PRINCÍP VIAZANOSTI PRÁVOM AKO URČUJÚCI LIMIT ZÁKONNOSTI KONANIA A ROZHODOVANIA VYKONÁVATEĽOV VEREJNEJ SPRÁVY

25.2.2022

PRINCÍP VIAZANOSTI PRÁVOM AKO URČUJÚCI LIMIT ZÁKONNOSTI KONANIA A ROZHODOVANIA VYKONÁVATEĽOV VEREJNEJ SPRÁVY

6.3.2021

Pripomienky Generálnej prokuratúry SR k návrhu reformy súdnej mapy

1.3.2021

FAQ00435 - 1. K § 51 ods. 1 a 4, § 65 ods. 6, § 80, 81 a § 99 ods. 2 ZoŠ: Zákon o športe bol schválený koncom novembra 2015. Bude informačný systém šport...

19.3.2021

FAQ00434 - 2. K § 4: Športový klub – hokejový klub chce zaradiť juniora do A tímu seniorskej kategórie, pričom klub chce športovca motivovať aj finančnou...

23.10.2019

FAQ00433 - 3. K § 12: Aký bude status kontrolóra športovej organizácie, bude na zväzoch kontrolór zamestnaný?

19.3.2021

FAQ00432 - 4. Dobrý deň prajem, chcem požiadať o usmernenie týkajúce sa výkladu nového zákona o športe. Konkrétne na situáciu v našom meste, kde športové oddiely...

23.10.2019

FAQ00431 - 5. K § 10 ods. 1: Dokedy majú zriadiť športové organizácie funkciu kontrolóra športovej organizácie?

23.10.2019

FAQ00430 - 6. K § 6 ods. 2 a 3 ZoŠ: Chcel by som Vás poprosiť o oficiálne stanovisko a výklad nového Zákona o športe na povinnosti týkajúce sa vzdelávania tréner...

23.10.2019