Ak chce byť národný športový zväz prijímateľom verejných prostriedkov, okrem iného, podľa § 66 ods. 3 písm. a) zákona o športe musí mať „stanovy v súlade s § 19 až 23,“.
Zákon o športe vo vzťahu k stanovám národného zväzu upravuje dva druhy ustanovení:
1. tie, kde má národný zväz pri implementácii určitú voľnosť a
2. tie, kde je norma ustanovená priamo zákonom a národný športový zväz sa pri jej implementácii nesmie odchýliť.
Vami uvádzané ustanovenie, t.j. § 21 ods. 1 písm. d) zákona o športe patrí do tej druhej skupiny ustanovení, teda pri jeho implementácii sa národný športový zväz od zákonnej požiadavky odchýliť nesmie (s výnimkou možnosti určiť prípady, kedy sa na určitý typ rozhodnutia vyžaduje kvalifikovaná väčšina členov najvyššieho orgánu.
Podľa § 21 ods. 1 písm. d) zákona o športe:
"(1) Zasadnutia najvyššieho orgánu národného športového zväzu sa uskutočňujú podľa týchto pravidiel
d) na uznášaniaschopnosť zasadnutia je potrebná prítomnosť nadpolovičnej väčšiny všetkých členov najvyššieho orgánu s právom hlasovať a rozhodnutia sa prijímajú nadpolovičnou väčšinou hlasov prítomných členov s právom hlasovať; stanovy určia, na ktoré rozhodnutia sa vyžaduje súhlas kvalifikovanej väčšiny,"
Ak ustanovenie stanov NŠZ upraví podmienky uznášaniaschopnosti najvyššieho orgánu inak - miernejšie, ako to vyžaduje zákon, v takom prípade stanovy nie sú v súlade s § 21 ods. 1 písm. d) zákona o športe, pretože toto ustanovenie zákona o športe nedáva národnému športovému zväzu možnosť odchýliť sa od požiadavky na nadpolovičnú väčšinu všetkých členov najvyššieho orgánu.
Ak by sa uskutočnilo zasadnutie najvyššieho orgánu NŠZ, ktoré bolo uznášaniaschopné iba podľa miernejších pravidiel upravených v stanovách NŠZ, ktoré sú však v rozpore so zákonnou požiadavkou pre uznášaniaschopnosť najvyššieho orgánu, takéto zasadnutie najvyššieho orgánu a všetky rozhodnutia na ňom prijaté, sú napadnuteľné pred súdom z dôvodu porušenia kogentného (povinného) ustanovenia zákona o športe, čo značne ohrozí právnu istotu v národnom športovom zväze. Ďalším možným dôsledkom v prípade neodstránenia tohto závažného nedostatku (rozpor stanov so zákonom) v lehote určenej kontrolórom zväzu (§ 13 ods. 3 písm. c) a § 14 ods. 8 zákona o športe), respektíve hlavného kontrolóra športu (§ 61 ods. 6 zákona o športe) po podaní podnetu kontrolórom zväzu (§ 14 ods. 8 zákona o športe) je strata spôsobilosti prijímateľa verejných prostriedkov.
Podľa § 66 ods. 5 zákona o športe „Športová organizácia stratí spôsobilosť prijímateľa, ak prestane spĺňať podmienky podľa odseku 3 („stanovy v súlade s § 19 až 23,“) alebo podľa osobitného predpisu.“.
Ak chce mať NŠZ spôsobilosť prijímateľa verejných prostriedkov, respektíve, ak ju nechce stratiť, je nevyhnutné, aby jeho stanovy boli v súlade s § 19 až 23 zákona o športe [t.j. vrátane súladu s ustanovením § 21 ods. 1 písm. d) zákona o športe].
Ustanovenie § 21 ods. 1 písm. d) v citovanom znení nadobudlo účinnosť 1.1.2016. Pre národný športový zväz to znamenalo povinnosť do 30.6.2016 zosúladiť svoje stanovy so zákonom o športe. Ak tak neurobil a zistil nedostatok až teraz (na základe upozornenia člena zväzu alebo kontrolóra zväzu), mal by na najbližšom zasadnutí najvyššieho orgánu zosúladiť svoje stanovy s týmto znením zákona, ak si chce zachovať spôsobilosť prijímateľa verejných prostriedkov. Ak tak neurobí, jeho stanovy nebudú v súlade s § 19 až 23 zákona o športe.
V prípade, že na zasadnutí najvyššieho orgánu nastane situácia, že nie je uznášaniaschopný, je potrebné priamo aplikovať účinné znenie § 21 ods. 1 písm. d) zákona o športe.