KĽÚČ DELEGÁTOV predstavuje princípy pre určenie pravidiel rozdelenia moci v národných športových zväzoch ako občianskych združeniach.
Zákonný rámec inštitútu “kľúča delegátov” je upravený v § 19 ods. 2 a 3 Zákona o športe nasledovne:
“(2) Počet členov, spôsob vytvorenia a spôsob hlasovania členov najvyššieho orgánu (ďalej len „kľúč delegátov“) musí byť upravený v stanovách národného športového zväzu.
(3) Kľúč delegátov musí zohľadňovať
počet športovcov alebo počet družstiev športovej organizácie a úroveň súťaže, v ktorej súťaží a
územný princíp, ak je určený v stanovách národného športového zväzu.”
Na úvod všeobecne k účelu a cieľu ustanovenia o kľúči delegátov:
Cieľom tohto ustanovenia bolo reagovať na situáciu, do ktorej dlhodobým spontánnym či riadeným vývojom alebo ich kombináciou dospeli viaceré športové organizácie - národné športové zväzy, v ktorých sa postupne vyvíjal názor na optimálne fungovanie a mocenské nastavenie občianskeho združenia od demokratického k autokratickému, či skupinovému a s kontrolou priamo závislou od výkonných orgánov, ktoré často mali oprávnenie ako delegáti najvyššieho orgánu voliť, odvolávať, kontrolovať a hodnotiť de facto sami seba. Vyvíjali sa systémy, v ktorých funkcionári generovali funkcionárov, často takých, ktorí neboli relevantnými zástupcami klubov, športovcov alebo športových odborníkov, ale iba lojálnymi prívržencami určitej funkcionárskej skupiny.
Tento vývoj sa priebežne premietal do obsahu znenia stanov a iných predpisov športových organizácií, ktoré sa prispôsobovali názorom a predstavám funkcionárskeho prúdu, ktorý bol aktuálne držiteľom moci v danom občianskom združení. Čím bol vplyv tohto prúdu silnejší (politicky alebo ekonomicky), tým jednoduchšie mohli byť zväzové predpisy prispôsobované jeho predstavám a potrebám s cieľom upevniť si moc vo zväze.
Treba uviesť, že mnohí funkcionári, ktorí prišli do vysokých zväzových pozícií, len pokračovali v systéme fungovania zväzu a rozdelenia moci, ktorý bol vyformovaný alebo deformovaný ich predchodcami, pričom pred prijatím Zákona o športe v tomto smere existovali v podstate iba minimálne limity zo strany právneho poriadku, ktoré boli dané ochranou základných ľudských práv a slobôd garantovaných ústavou, ktorých by sa dotknutý subjekt musel domôcť na súde. A v športe chce drvivá väčšina ľudí športovať a radšej sa podriadi a prispôsobí problematickým pravidlám, ako keby sa mala pustiť do dlhoročného súdneho sporu s neistým výsledkom.
V športe napriek obrovskému množstvu každodenných procesov, ekonomických a právnych vzťahov je pomerne malá “súdivosť”. Aj preto sa mnohé predpisy zväzov deformovali do takej miery, že to bolo na hranici primeranosti. Považujeme za legitímne ustanoviť hranicu primeranosti pre usporiadanie mocenských vzťahov, ak niekto ako národný športový zväz zastrešuje monopolným spôsobom organizovaný šport určitého druhu na území Slovenskej republiky a na tento účel mu (sú) majú byť poskytované nemalé prostriedky zo štátneho rozpočtu. Usporiadanie mocenskej štruktúry v konkrétnom národnom športovom zväze, ako národnom monopole organizovaného športu konkrétneho druhu a jeho športových odvetví, má byť obrazom ideálneho stavu distribúcie "zväzovej moci" a to tak, aby mal "kto strážiť strážcov".
V konečnom dôsledku požiadavka na zaradenie ustanovenia o kľúči delegátov do Zákona o športe vzišla zo športového hnutia, ktorého predstavitelia si uvedomujú, že mocenské nastavenia v národných športových zväzoch sú rôznymi objektívnymi či subjektívnymi vplyvmi značne deformované. Mocenské nastavenia riadenia a správy zväzov sú mnohokrát deformované spôsobom, ktorý je vzdialený od predstavy o primeranosti rozdelenia moci medzi tých, ktorí produkujú v športe kvantitu spokojných zanietených športovcov odborne vedených amatérov - alebo vysokú kvalitu na úrovni vrcholového športu. Z pohľadu spoločnosti sú obe úrovne dôležité, preto sa premietli aj do definície verejného záujmu v športe a aj do vzorca na výpočet príspevku uzannému športu. Zároveň platí, že je veľmi zložité realizovať zmeny iba na základe podnetu zvnútra národných športových zväzov na základe uvedomenia si tohto faktu funkcionármi národných športových zväzov.
Ako teda dešifrovať cieľ zákonodarcu, ktorý je premietnutý do vyššie uvedeného obsahu definície pravidiel pre vytvorenie kľúča delegátov, tak, aby obstál v teste primeranosti?
Zákonodarca vychádza z premisy, že základnou bunkou v športe je športová organizácia, ktorej športovci sa zúčastňujú na súťaži, t.j. športový klub. Ten je nositeľom moci, ktorú vykonáva v športovom zväze, do ktorého sa za účelom dosiahnutia spoločného cieľa združil s ďalšími športovými klubmi športovými klubmi, športovými odborníkmi, športovcami a prípadne aj inými členmi. Športový klub sa podieľa na moci v športovom zväze priamo (štatutárny orgán klubu alebo ním poverený zástupca je sám delegátom konferencie/kongresu/zhromaždenia zväzu) alebo prostredníctvom voleného delegáta, ktorí zastupuje viaceré kluby (využíva sa najmä v športoch, v ktorých je väčší počet klubov).
Takže prvé dôležité východisko - PRVÝ princíp (klubový) pre určenie kľúča delegátov:
Základnou bunkou moci v športe je športový klub.
Z pohľadu verejného záujmu v športe a pridanej hodnoty športového klubu pre spoločnosť zákonodarca v kľúči delegátov vyjadril, že delegáti najvyššieho orgánu zväzu zastupujú športové kluby v počte alebo s váhou hlasov stanovenom na základe kvantity a kvality športu, ktorý produkujú.
DRUHÝ princíp (kvantitatívny) pre určenie kľúča delegátov:
Kvantitatívne hľadisko posudzovania významu športového klubu pre spoločnosť sa posudzuje podľa množstva športu, ktoré športový klub pre spoločnosť produkuje, čo je merané počtom športovcov (pri individuálnych športoch), alebo počtom súťažiacich družstiev (pri kolektívnych športoch) vykonávajúcich šport za športový klub, a to bez ohľadu na vekovú kategóriu a úroveň súťaženia jednotlivcov resp. jednotlivých družstiev športového klubu. Pri tomto princípe ide iba o zohľadnenie kvantity športovcov alebo družstiev v športovom klube.
Športový klub, ktorý produkuje “viac športu”, má mať väčší vplyv na dianie v športovom zväze, väčší podiel na moci, ako športový klub, ktorý produkuje podstatne menej športu.
Je možné vytvoriť rôznu podobu pravidiel zohľadňujúcich podstatu tohto princípu.
TRETÍ princíp (kvalitatívny) pre určenie kľúča delegátov:
Kvalitatívne hľadisko posudzovania významu športového klubu pre spoločnosť sa posudzuje podľa kvality športu, ktorú športový klub pre spoločnosť produkuje, čo je dané úrovňou súťaženia, ktorú dosiahli športovci (pri individuálnych športoch) alebo družstvá (pri kolektívnych športoch), súťažiaci za športový klub.
Športový klub, ktorý produkuje “vyššiu kvalitu športu” má mať väčší vplyv na dianie v športovom zväze, väčší podiel na moci, ako športový klub, ktorého družstvá alebo športovci dosahujú podstatne nižšiu úroveň súťaženia.
Príkladom uplatnenia tohto pravidla je, keď v kolektívnych športoch majú športové kluby, ktoré majú družstvá v najvyššej súťaží dospelých, ktorá je z pohľadu záujmu verejnosti najatraktívnejšia/najsledovanejšia, priamo svojho zástupcu/delegáta na zasadnutí najvyššieho orgánu zväzu, zatiaľ čo kluby pôsobiace v nižších úrovniach súťaží zastupuje skupinu klubov iba jeden delegát volený viacerými klubmi z určitej oblasti, regiónu alebo kraja. V individuálnych športoch je možné tento princíp realizovať tak, že športové kluby, v ktorých sa pripravujú a súťažia športoví reprezentanti, resp. vrcholoví športovci, ktorí dosiahli medzinárodnú alebo najvyššiu národnú úroveň súťaženia vo verejnosťou najsledovanejšej kategórii dospelých alebo aj mládeže, budú mať viac zástupcov v najvyššom orgáne zväzu alebo vyššiu váhu hlasov ako športový klub, ktorý zabezpečuje vykonávanie športu na podstatne nižšej úrovni.
ŠTVRTÝ princíp (územný) pre určenie kľúča delegátov:
Ďalší princíp, ktorý zákonodarca považuje za legitímny pri určovaní kľúča delegátov v občianskom združení, ktoré má “vykonávať výlučnú pôsobnosť pre príslušný šport na území Slovenskej republiky” (§ 16 ods. 1 písm. b) Zákona o športe), je princíp územný za splnenia podmienky, že tento princíp je upravený v stanovách národného športového zväzu, t.j. že sa kluby dohodli na uplatnení tohto princípu vo svojej “zmluve” o založení a fungovaní zväzu = vo svojich stanovách. Uplatnením tohto princípu sa má zabezpečiť, aby v národnom športovom zväze mali primerané zastúpenie športové kluby pôsobiace v rôznych územných celkoch (región, kraj, oblasť) Slovenskej republiky.
Na záver si pripomeňme definíciu verejného záujmu v športe podľa § 2 Zákona o športe, cez prizmu ktorej je potrebné vykladať inštitúty nového Zákona o športe, vrátane pojmu “kľúč delegátov”, ich účel, cieľ a obsah. Definícia verejného záujmu v športe je v neposlednom rade premietnutá aj do vzorca na výpočet príspevku uznanému športu, prostredníctvom ktorého sa medzi národné športové zväzy zastrešujúce športy uznané Medzinárodným olympijským výborom alebo medzinárodnou športovou organizáciou SPORTACCORD rozdeľuje každoročne 80% prostriedkov alokovaných v štátnom rozpočte Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR na šport.
“Verejným záujmom v športe je podpora a rozvoj športu mládeže, zabezpečenie prípravy a účasti športovej reprezentácie Slovenskej republiky (ďalej len „športová reprezentácia”) na významnej súťaži, ochrana integrity športu a podpora zdravého spôsobu života obyvateľstva.”