Judikát Jtk 17/2010 - Súhrnný trest (§ 42 ods. 1 Tr. zák. a § 41 ods. 2 Tr. zák.) a zastavenie trestného stíhania podľa § 215 ods. 2 písm. a/ Tr. por.

uznesenie KS ZA sp.zn. 2To/94/2010

2To/94/2010-251

U Z N E S E N I E

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Kyselovej a sudkýň JUDr. Márie Urbanovej a JUDr. Dany Wänkeovej, na neverejnom zasadnutí konanom 31. augusta 2010 prejednal sťažnosť podanú prokurátorkou Okresnej prokuratúry Čadca proti uzneseniu Okresného súdu Čadca, č.k. 3T/68/2010-222 zo 7.7.2010 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 194 ods. 1 písm. b) Tr. por. z r u š u j e uznesenie Okresného súdu Čadca, č.k. 3T/68/2010-222 zo 7.7.2010 a okresnému súdu u k l a d á, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Čadca uznesením, č.k. 3T/68/2010-222 zo 7.7.2010, podľa § 241 ods. 1 písm. e) Tr. por. pre okolnosť uvedenú v § 215 ods. 2 písm. a) Tr. por. zastavil trestné stíhanie obvineného L. K., pre:

- prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák. a

- prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák., účinného do 1.9.2009 v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák.,

ktorého skutku sa mal obvinený L. K. dopustiť tak, že:

dňa 21.12.2007 okolo 21.00 hod. v bare RIO v ........, na ....... v budove firmy .........., okres ........, spoločne s ďalšími osobami fyzicky napadli R. D. tak, že pri tom, ako vychádzal z miestnosti baru von, na chodbe baru ho sotili na zem, kde ho všetci opakovane kopali nohami do celého tela, do hlavy, do hrudníka, do nôh, následne ako prišli na chodbu L. S., P. L. a M. D., ktorí im chceli zabrániť v ďalšom fyzickom napádaní, fyzicky napadli aj ich tak, že L. S., potom ako spadol na zem po predchádzajúcom údere do hlavy, kopali spoločne nohami do celého tela, P. L. opakovane udierali presne nezisteným spôsobom do tváre, M. D. potom, ako bol strhnutý na zem, opakovane kopali nohami do celého tela, pričom fyzickými útokmi obvinený L. K. spoločne s ďalšími osobami spôsobili R. D. zranenia: tržnú ranu v ľavom obočí, pomliaždenie tváre v oblasti ľavej očnice a ľavej podočnicovej oblasti, krvácanie do čeľustnej dutiny vľavo, zlomeninu lícnej kosti vľavo bez posunu úlomkov, pričom porucha zdravia a PN u R. D. trvali 21 dní, L. S. spôsobili zranenie: krvnú podliatinu pod okom, kde doba liečenia na uvedené zranenie trvá 4 dni, P. L. spôsobili zranenie: narazenie nosa, kde doba liečenia na uvedené zranenie trvá 3 dni a M. D. spôsobili zranenie: pomliaždenie ľavej časti tváre, kde doba liečenia na uvedené zranenie trvá 3 dni,

lebo trest, ku ktorému trestné stíhanie môže viesť, je celkom bez významu popri treste, ktorý bol obvinenému pre iný čin už právoplatne uložený.

Svoje rozhodnutie odôvodnil okresný súd v podstate tak, že porovnaním trestu, ktorý už bol obvinenému právoplatne uložený rozsudkom Okresného súdu Čadca sp.zn. (správne má byť č.k. – poznámka nadriadeného súdu) 2T/108/2009-170 z 9.11.2009, s trestom, ktorý by bolo možné uložiť obvinenému v danom konaní za predpokladu, že sa preukáže jeho vina za skutok uvedený vo výroku uznesenia, podľa jeho názoru trest, ku ktorému môže dané trestné stíhanie viesť, je celkom bez významu oproti trestu, ktorý už bol obvinenému právoplatne uložený vyššie označeným rozsudkom tamojšieho okresného súdu. Uvedeným rozsudkom bol obvinený L. K. uznaný za vinného zo spáchania zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák., ktorého sa dopustil v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák. a prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák., za čo mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 roky 8 mesiacov, výkon ktorého mu bol podľa § 51 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 30 mesiacov s probačným dohľadom. Poukázal na to, že na obvineného L. K. podala 15.6.2010 prokurátorka Okresnej prokuratúry v Čadci obžalobu sp.zn. Pv 312/2008 pre spáchanie skutku právne kvalifikovaného ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák., za ktorý Trestný zákon umožňuje uložiť trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov až dva roky a zo spáchania výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák., účinného do 1.9.2009, v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák., za ktorý trestný čin Trestný zákon umožňuje uložiť trest odňatia slobody až na dva roky. Trest, ktorý bol obvinenému uložený rozsudkom Okresného súdu Čadca sp.zn. (viď vyššie uvedená poznámka) 2T/108/2009-170 z 9.11.2009, považoval za dostatočný na prevýchovu obvineného, aby viedol riadny život i na ochranu spoločnosti pred jeho ďalšou trestnou činnosťou. Navyše trest, ktorý bol obvinenému uložený predmetným rozsudkom, nebol ešte vykonaný, a preto ešte ani nebol zavŕšený jeho výchovný vplyv na obvineného. Z týchto dôvodov považoval pokračovanie v trestnom stíhaní obvineného pre skutok uvedený vo výrokovej časti za neúčelné, a preto v súlade s § 241 ods. 1 písm. e) Tr. por. a z dôvodov uvedených v § 215 ods. 2 písm. a) Tr. por. trestné stíhanie voči obvinenému L. K. za skutok uvedený vo výrokovej časti uznesenia, zastavil.

Proti uzneseniu okresného súdu podala riadne a včas sťažnosť prokurátorka. V písomnom odôvodnení sťažnosti, poukazujúc na odôvodnenie napadnutého uznesenia, uviedla, že s rozhodnutím okresného súdu nemožno súhlasiť. Rozsudkom Okresného súdu Čadca sp.zn. 2T/108/2009, ktorý nadobudol právoplatnosť 9.11.2009, bol obvinený L. K. uznaný za vinného na tom skutkovom základe ako je uvedené v predmetnom rozsudku, pričom skutok spáchal 22.12.2007 okolo 00.30 h. v Čadci na ul. Palárikovej. Tento skutok bol právne kvalifikovaný ako zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák., ktorého sa dopustil v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák. a prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák. Skutok vo veci vedenej na Okresnom súde Čadca pod sp.zn. 3T/68/2010 bol spáchaný 21.12.2007 okolo 21.00 h. v bare Rio v ........., na ul. ......... . Skutok je právne kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák. a prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák., účinného do 1.9.2009, v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák. V ďalšom poukázala na ustanovenia § 42 ods. 1 a § 41 ods. 2 Tr. zák. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti vo veci prichádza do úvahy uloženie súhrnného trestu v zmysle § 42 ods. 1 Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 41 ods. 2 Tr. zák., za použitia tzv. „asperačnej zásady“, nakoľko ide o viac úmyselných trestných činov spáchaných dvoma skutkami, z ktorých jeden je právne kvalifikovaný ako zločin a druhý právne kvalifikovaný ako prečin. Podľa jej názoru vo veci nie je dôvod na postup podľa § 241 ods. 1 písm. e) Tr. por. z dôvodov podľa § 215 ods. 2 písm. a) Tr. por. ako je to uvedené v napadnutom uznesení okresného súdu. Preto navrhla, aby krajský súd napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie.

K sťažnosti prokurátorky sa cestou obhajcu vyjadril obvinený, ktorý uviedol, že rozhodnutie súdu je správne a navyše rešpektuje zásadu taxatívne uvedenú v § 2 ods. 1 Tr. por., t.j. zásadu stíhania len zo zákonných dôvodov, ktorá nadväzuje na hmotnoprávnu zásadu nullum crimen sine lege upravenú v čl. 49 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 39 Listiny základných práv a slobôd. Z uvedenej zásady vyplýva, že trestné stíhanie možno začať len vtedy, keď existuje dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu, pričom musí byť dodržaný postup ustanovený Trestným poriadkom. V ďalšom poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu Českej republiky 3Tz 7/70 a judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Rt 21/2009, Rt 96/1999. Podľa jeho názoru sudca postupoval pri preskúmaní a predbežnom prejednaní obžaloby v zmysle § 241 Tr. por. správne, pretože vychádzal z uloženého trestu za predchádzajúci skutok a tento podľa jeho názoru je dostatočný na splnenie účelu a na jeho prevýchovu ako páchateľa tak, aby viedol riadny život. Okresný súd správne vychádzal z porovnania výšky trestu, ktorý mu bol ako obvinenému za iný trestný čin právoplatne uložený. Trest, ktorý by mal byť uložený za trestný čin, ku ktorému môže viesť trestné stíhanie, je celkom bez významu popri treste, ktorý bol jemu ako obvinenému za iný trestný čin už právoplatne uložený.

Krajský súd na podklade sťažnosti podanej prokurátorkou preskúmal v zmysle § 192 ods. 1 Tr. por. správnosť a zákonnosť napadnutého uznesenia, ako i konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že sťažnosť prokurátorky je dôvodná.

Krajský súd po preskúmaní predloženého spisového materiálu zistil, že uznesenie okresného súdu, ktorým podľa § 241 ods. 1 písm. e) Tr. por., z dôvodu uvedeného v § 215 ods. 2 písm. a) Tr. por. zastavil trestné stíhanie proti obvinenému L. K. z dôvodu, že trest, ku ktorému predmetné trestné stíhanie môže viesť, je celkom bez významu popri treste, ktorý bol obvinenému pre iné trestné činy už právoplatne rozsudkom tamojšieho súdu č.k. 2T/108/2009-170 z 9.11.2009 uložený, nezodpovedá stavu veci a zákonu.

Zásadným predpokladom pre vydanie rozhodnutia v trestnom konaní je náležité objasnenie skutkového a právneho stavu veci v rozsahu nevyhnutnom pre vydanie príslušného rozhodnutia, čomu predchádza zákonu zodpovedajúce vyhodnotenie všetkých relevantných skutočností majúcich na predmetné rozhodnutie podstatný vplyv.

V zmysle ustanovenia § 215 ods. 2 písm. a) Tr. por. možno zastaviť trestné stíhanie možno len za podmienky, že trest, ku ktorému môže trestné stíhanie viesť, je celkom bez významu popri treste, ktorý bol obvinenému pre iný čin právoplatne uložený, ktorý záver musí vychádzať z porovnania trestných sadzieb za jednotlivé trestné činy, ale aj z porovnania trestov, ktoré by podľa základných zásad ich ukladania zakotvených v ustanovení § 34 a nasl. Tr. zák. boli - mohli byť obvinenému za jednotlivé trestné činy uložené.

Z obsahu predloženého spisového materiálu sp.zn. 3T/86/2010 vyplýva, že skutok z 21.12.2007 obžalobou právne kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák. a prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák., účinného do 1.9.2009, v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák., pre ktorý je obvinený v tomto trestnom konaní trestne stíhaný, mal byť spáchaný vo viac činnom súbehu so skutkom z 22.12.2007 právne kvalifikovaným ako zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. spáchaný v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák. a prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. spáchaný v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák., za ktorý bol obvinenému spomínaným rozsudkom tamojšieho súdu č.k. 2T/108/2009-170 z 9.11.2009 právoplatne uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 roky 8 mesiacov, výkon ktorého mu bol podľa § 51 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 30 mesiacov s probačným dohľadom.

Pri zvažovaní aplikácie fakultatívneho postupu podľa § 215 ods. 2 písm. a) Tr. por. nemožno vychádzať mechanicky len z porovnania trestných sadzieb stíhaného trestného činu a trestného činu, za ktorý už bol trest právoplatne uložený, ale treba porovnať aj tresty, ktoré by podľa kritérií uvedených v ustanoveniach § 34 a nasl. Tr. zák. obvinenému boli uložené.

Nadriadený súd stotožniac sa s argumentáciou prokurátorky prezentovanej v jej sťažnosti konštatuje, že súd prvého stupňa pochybil pri posúdení základnej podmienky nevyhnutnej pre možnosť postupu podľa § 215 ods. 2 písm. a) Tr. por. t.j. pri posúdení toho, aký by mohol byť trest, ku ktorému môže predmetné trestné stíhanie viesť, keď opomenul zobrať do úvahy, že v prípade uznania obvineného L. K. za vinného zo spáchania žalovaného skutku sú splnené všetky zákonné podmienky na uloženie súhrnného trestu za súčasného použitia tzv. asperačnej zásady. V dôsledku uvedeného pochybenia – nesprávnej kvantifikácie trestu, ku ktorému môže predmetné trestné stíhanie viesť, okresný súd porovnával príslušné zákonom ustanovené trestné sadzby, v rozpätí ktorých by za načrtnutej situácie obvinenému nemohol byť v prípade uznania jeho viny zo spáchania žalovaného skutku v predmetnom trestnom konaní príslušný trest ukladaný. Toto pochybenie spôsobilo, že rozhodnutie okresného súdu vôbec nezodpovedá stavu veci.

* * *

K možnosti postupu podľa § 215 ods. 2 písm. a) Tr. por. v prípade, ak trest, ku ktorému môže trestné stíhanie viesť, je trestom súhrnným, nadriadený súd poznamenáva nasledovné.

Rozhodnúť o zastavení trestného stíhania podľa § 215 ods. 2 písm. a) Tr. por. možno len vtedy, ak orgán činný v trestnom konaní, resp. súd dospeje k záveru, že trest, ku ktorému môže trestné stíhanie viesť, je celkom bez významu popri treste, ktorý bol obvinenému pre iný čin už právoplatne uložený.

Skutočnosť, že posúdenie významu, resp. „úplnej bezvýznamnosti“ trestu, ku ktorému môže predmetné trestné stíhanie viesť, prislúcha výlučne rozhodujúcemu orgánu, neznamená, že takéto posúdenie je ponechané na voľnú ničím neobmedzenú úvahu, ktorá by nemusela zohľadňovať príslušné zákonné ustanovenia a ich vzájomnú súvzťažnosť.

Podľa názoru nadriadeného súdu, použitie ustanovenia § 215 ods. 2 písm. a) Tr. por. neprichádza do úvahy za situácie, ak by v posudzovanom prípade boli splnené podmienky pre uloženie súhrnného trestu podľa § 42 ods. 1 Tr. zák., nakoľko tieto sú vo vzťahu k ustanoveniu § 215 ods. 2 písm. a) Tr. por. špeciálne.

V súvislosti s posudzovaním „významu“ súhrnného trestu si treba uvedomiť, že súhrnný trest je trestom ukladaným za celú zbiehajúcu sa trestnú činnosť (t.j. za všetky trestné činy spáchané vo viac činnom súbehu), z ktorého dôvodu ho nemožno považovať za „celkom bezvýznamný“ v zmysle ustanovenia § 215 ods. 2 písm. a) Tr. por.

Naviac možnosť postupu podľa ustanovenia § 215 ods. 2 písm. a) Tr. por. je logicky vylúčená aj možnosťou postupu podľa ustanovenia § 44 Tr. zák., v zmysle ktorého súd (obligatórne) upustí od uloženia súhrnného trestu, ak pokladá trest uložený skorším rozsudkom na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný.

V prípade splnenia podmienok na uloženia súhrnného trestu podľa ustanovení § 42 ods. 1 Tr. zák. a § 41 ods. 2 Tr. zák., t.j. za použitia asperačnej zásady, je použitie ustanovenia § 215 ods. 2 písm. a) Tr. por. vylúčené absolútne, nakoľko trest ukladaný vo výmerách zvýšených podľa ustanovenia § 41 ods. 2 Tr. zák. nemožno nikdy pokladať za taký, ktorý by zodpovedal kritériu „celkom bez významu“.

* * *

Vzhľadom na vytýkané pochybenie súdu prvého stupňa spočívajúce v nesprávnom závere o „význame trestu“, ku ktorému môže predmetné trestné stíhanie viesť, ako i s ohľadom na vyššie uvedený právny záver nadriadeného súdu o nemožnosti postupu podľa § 215 ods. 2 písm. a) Tr. por. v prípade existencie možnosti uloženia súhrnného trestu podľa ustanovení § 42 ods. 1 a § 41 ods. 2 Tr. zák., krajský súd postupom podľa § 194 ods. 1 písm. b) Tr. por. napadnuté uznesenie zrušil a okresnému súdu uložil, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Žiline, 31. augusta 2010