Judikát Jtk 21/2010 - Odmietnutie obžaloby (§ 241 ods. 1 písm. f/ Tr. por.) - dôvodnosť postavenia obvineného pred súd (§ 234 ods. 1 Tr. Por., § 2 ods. 10 Tr. por.)

uznesenie KS ZA sp.zn. 1To/23/2009

1To/23/2009-205

U Z N E S E N I E

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Bargela a sudkýň JUDr. Adriany Gallovej a JUDr. Márie Urbanovej na neverejnom zasadnutí konanom 3. marca 2009 prejednal sťažnosť podanú okresným prokurátorom proti uzneseniu Okresného súdu Dolný Kubín, sp.zn. 9T/14/2008 z 10.9.2008 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť okresného prokurátora z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Napadnutým uznesením samosudca Okresného súdu Dolný Kubín postupom podľa § 241 ods. 1 písm. f) Tr. por. odmietol obžalobu okresného prokurátora Dolný Kubín a vec mu vrátil. Podľa obžaloby sa mal obvinený M. S. dopustiť trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, 4 písm. b) Tr. zák. č. 140/1961 Zb. tak, že

dňa 27.2.2003 ako dodávateľ za firmu .............., Námestie ................., Žilina, po predložení faktúr číslo 2.......... a 2.......... z 9.12.2002 vystavené na odberateľa ......................., dal tomuto odberateľovi inštrukcie odviesť finančné prostriedky na účet číslo .................. vedený v OTP Banke Slovensko a nie na určený účet Eximbanky Slovenskej republiky, napriek tomu, že vedel, že Ing. D. S. ako konateľka obchodnej spoločnosti ......................., Žilina dňa 4.12.2002 v Dolnom Kubíne uzavrela s Eximbankou Slovenskej republiky Bratislava, Grosslingova 1, zmluvu o odkupe krátkodobých pohľadávok z vývozu formou eskontu zmeniek číslo P-.........., pričom podmienkou poskytnutia úveru bolo v zmysle uvedenej zmluvy, že ako dlžník vystaví vývozné faktúry v prospech splatnosti na účet Eximbanky Slovenskej republiky Bratislava, číslo účtu 3.........., následne 20.1.2003 podpísala s Eximbankou Bratislava zmluvu o zabezpečení pohľadávky číslo P-........... na sumu 876.017,11 Slovenských korún, pričom napriek ich opakovaným výzvam tieto finančné prostriedky nepreviedol na ich účet a spôsobil tak Eximbanke SR Bratislava, Grosslingova 1, v zast. Ing. R. Ž. škodu vo výške 876.017,11 Sk.

Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie odôvodnil v podstate tak, že: „Po vznesení obvinenia bol v predmetnej veci vypočutý obvinený, poškodený a manželka obvineného. Zároveň po vznesení obvinenia obvinenému boli v rámci vyšetrovania zadovážené správy o jeho povesti. Okrem vyššie uvedených dôkazov neboli žiadne iné dôkazy po vznesení obvinenia voči obvinenému vykonávané. Všetky ostatné dôkazy, na ktoré sa prokurátor v podanej obžalobe odvoláva a o ktoré podanú obžalobu opiera, boli teda vykonané ešte pred začatím trestného stíhania voči obvinenému. V danom prípade bolo totiž trestné stíhanie pre tento skutok začaté najskôr voči manželke obvineného, a to už 11.2.2005. Trestné konanie voči nej však bolo 28.9.2006 zastavené z dôvodu, že skutok obvinená nespáchala. Až následne bolo trestné stíhanie pre tento skutok začaté voči obvinenému. Zaznamenaná výpoveď manželky obvineného je preto nepoužiteľná ako dôkaz v rámci trestného konania voči obvinenému. Ing. D. S. totiž v danom čase predmetnú výpoveď uskutočnila v pozícii obvinenej, bez riadneho poučenia (§ 130 Tr. por.), keďže obvinený v tom čase nebol jej manžel. Takto zaznamenanú výpoveď preto nebude možné použiť v konaní pred súdom ako dôkaz v prípade, ak svedkyňa pred súdom odmietne vypovedať. Treba uviesť, že v prípravnom konaní toto svoje právo manželka obvineného už využila. Z obdobných dôvodov je neprípustné prihliadať aj na výpoveď svedka F. B., ktorá bola uskutočnená skôr, než bolo začaté trestné stíhanie voči obvinenému. Rozhodne pritom nešlo o výpoveď svedka, ktorého by nebolo možné neskôr vypočuť. Napokon nemožno prihliadať ani na výpoveď poškodeného Ing. R. Ž. z 5.5.2005, keďže aj táto výpoveď bola zaznamenaná pred začatím trestného stíhania voči obvinenému. Poškodený síce bol neskôr opätovne vypočutý, avšak počas svojho výsluchu k veci nič neuviedol a policajt zaznamenal len tvrdenie poškodeného, že sa pridržiava svojej predchádzajúcej (nepoužiteľnej) výpovede. S ohľadom k tomu potom okresný súd ustálil, že obžaloba voči obvinenému, je v celom rozsahu podložená dôkazmi, ktoré neboli získané zákonným spôsobom. Sú teda nepoužiteľné a nemožno na ne prihliadať“.

Proti tomuto uzneseniu podal riadne a včas sťažnosť prokurátor Okresnej prokuratúry v Dolnom Kubíne. V sťažnosti uviedol: „Trestný poriadok síce v hore citovanom ustanovení nevylučuje odmietnutie obžaloby a vrátenie veci prokurátorovi aj pre iné procesné pochybenia ako je porušenie práva na obhajobu, no v zmysle zaužívanej súdne praxe by tieto pochybenia mali byť svojím charakterom tak závažného stupňa, aby boli porovnateľné s porušením práva na obhajobu ako jedným z najvýznamnejších práv obvineného. Som toho názoru, že takéto procesné pochybenie v tejto trestnej veci nie je. Výsluchy svedkov sú vykonané v zmysle príslušných ustanovení Trestného poriadku, po začatí trestného stíhania, teda v súlade so zákonom (§ 119 ods. 2 Tr. por.). Pokiaľ ide osobitne o výsluch svedka Ing. Ž., obvinený ani jeho obhajca nenamietal jeho vykonanie v tom, že by chceli jeho zopakovanie, alebo za účelom položenia otázok. Jediný výsluch, ktorý chce obhajca obvineného vykonať opätovne, je výsluch svedka B., ktorý je štátnym občanom Slovinska, čoho si je obhajca a obvinený dobre vedomý, preto ich žiadosť v tomto smere možno považovať skôr len za špekuláciu, so snahou neúmerne predĺžiť trestné konanie. Reálne tu totiž nie je predpoklad uvedenia iných skutočností menovaným svedkom, a to ani vo vzťahu k osobe obvineného, ako je napokon zrejmé už z prvej výpovede tohto svedka. Som toho názoru, že zo strany samosudcu ide o neodôvodnené prieťahy v trestnom konaní, keďže niet žiadnej zákonnej prekážky, ktorá by mu bránila v odstránení ním zistených procesných pochybení v rámci konania pred súdom – opätovným výsluchom svedkov po ich zákonnom poučení. Tu poukazujem tak na zásadu uvedenú v ust. § 2 ods. 19 Tr. por., ako i na všeobecné zásady a princípy trestného konania, ako je hospodárnosť konania a minimálny zásah do práv a slobôd osôb (opätovné výsluchy svedkov v tej istej veci bez potreby objasnenia nových skutočností). Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam navrhujem preto, aby Krajský súd v Žiline napadnuté uznesenie samosudcu Okresného súdu Dolný Kubín zrušil a uložil mu, by vo veci znovu konal a rozhodol“.

Krajský súd na podklade podanej sťažnosti preskúmal v zmysle § 192 ods. 1 písm. a), b) Tr. por. správnosť napadnutého uznesenia, ako i konanie, ktoré mu prechádzalo a tak zistil, že sťažnosť okresného prokurátora nie je dôvodná.

* * *

Podľa § 241 ods. 1 písm. f) Tr. por. samosudca obžalobu odmietne a vráti vec prokurátorovi, ak zistí závažné procesné chyby, najmä porušenie práva na obhajobu.

Krajský súd po preskúmaní spisového materiálu dospel k záveru, že podanie obžaloby prokurátorom nebolo dôvodné, nakoľko výsledky vyšetrovania dostatočne neodôvodňujú postavenie obvineného M. S. pred súd.

Základným predpokladom na to, aby súd mohol vo veci vykonať súdne pojednávanie je podanie obžaloby prokurátorom. V zmysle § 234 ods. 1 Tr. por. prokurátor podá obžalobu vtedy, ak výsledky vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania dostatočne odôvodňujú postavenie obvineného pred súd.

Posúdenie tejto otázky závisí od toho, či v prípravnom konaní boli dôkazy potrebné pre meritórne rozhodnutie súdu obstarané v súlade so zákonom a úzko súvisí s ustanovením § 2 ods. 10 Tr. por. Podľa tohto ustanovenia sú orgány činné v trestnom konaní pred podaním obžaloby povinné postupovať tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. S rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.

Náležité zistenie skutkového stavu veci znamená, že orgán činný v trestnom konaní sám určuje mieru dokazovania, ktorú musí v konaní vykonať aby bola táto požiadavka splnená. Orgán činný v trestnom konaní musí vykonať také dôkazy, ktoré zabezpečia náležité zistenie skutkového stavu veci bez dôvodných pochybností tak, aby bolo možné vo veci spravodlivo rozhodnúť.

Prokurátor je v zmysle § 2 ods. 10 Tr. por. povinný zákonom upraveným postupom vždy náležite zistiť skutkový stav veci v rozsahu nevyhnutnom na jeho rozhodnutie a z neho vychádzať pri každom procesnom i hmotnoprávnom rozhodnutí, vrátane rozhodnutia o podaní obžaloby v zmysle § 234 ods. 1 Tr. por.

Preto aj postup prokurátora podľa § 234 ods. 1 Tr. por. (podanie obžaloby) predpokladá dostatočné objasnenie veci minimálne v takom rozsahu, aby z neho bolo zrejmé, že:

- skutok sa stal,

- skutok vykazuje všetky znaky skutkovej podstaty žalovaného trestného činu,

- existuje spoľahlivý záver, že žalovaný skutok spáchal obvinený a

- nie sú dané okolnosti, vylučujúce trestnú zodpovednosť (§ 22, § 23 Tr. zák.).

Vyššie uvedené podmienky tvoria nevyhnutný základ na posúdenie, či výsledky vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania dostatočne odôvodňujú podstavenie obvineného pred súd. Ak nebude splnená čo i len jedna z nich, oprávnene a opodstatnene prichádza do úvahy postup súdu podľa § 241 ods. 1 písm. f) Tr. por.

Prokurátor môže vyvodzovať náležité zistenie skutkového stavu veci v zmysle § 2 ods. 10 Tr. por. len z dôkazných prostriedkov, ktoré boli zadovážené v prípravnom konaní zákonným spôsobom.

V zmysle § 119 ods. 2 Tr. por. za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť na náležité objasnenie veci a čo sa získalo z dôkazných prostriedkov podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona. Podmienkou aby dôkazom mohlo byť naozaj „všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci“, je aby išlo o dôkazné prostriedky, získané zákonným spôsobom. Ak bol dôkazný prostriedok získaný nezákonným spôsobom, nesmie sa uznať a ani použiť ako dôkaz.

Za zákonný spôsob získania dôkazov v zmysle § 119 ods. 2 Tr. por. sa dá považovať jednak splnenie formálnych, t.j. procesných podmienok, vyžadovaných Trestným poriadkom, na vykonanie konkrétneho dôkazu a jednak splnenie obsahových materiálnych podmienok, t.j. aby úkon – použitý dôkazný prostriedok na vykonanie dôkazu bol zameraný na zistenie tých skutočností, na ktoré zameraný a použitý môže byť (Rt 38/2003 I.).

Prokurátor v podanej obžalobe navrhol: „Za podmienok ust. § 263 ods. 1 Tr. por. prečítať zápisnice o výsluchu svedkov; pošk. Ing. R. Ž., na č.l. 37-43, 148-151, F. B. na č.l. 75-88“.

Prokurátor si zrejme neuvedomil, že takýto postup nie je možný, pretože osobný výsluch týchto svedkov na hlavnom pojednávaní je potrebný – viď § 263 ods. 1 Tr. por. Tu si treba uvedomiť, že minimálne svedok Ing. R. Ž. musí byť na hlavnom pojednávaní vypočutý, pretože jeho výpoveď na hlavnom pojednávaní je pre trestné konanie mimoriadne významná.

* * *

K výpovedi svedka F. B.

Pre prípad, ak by sa malo najmä vo vzťahu k svedkovi F. B. postupovať podľa § 263 ods. 3 Tr. por., potom nie je na hlavnom pojednávaní čo čítať, pretože tento svedok bol vypočutý v trestnej veci, vedenej proti inému obvinenému (Ing. D. S.). Išlo o výsluch po vznesení obvinenia a tým, že sa zastavilo trestné stíhanie proti obvinenej Ing. D. S., sa z neho nemohol stať výsluch po začatí trestného stíhania. Je nemysliteľné a procesne neprípustné „využiť“ výpoveď svedka, učinenú v období po vznesení obvinenia obvinenej Ing. D. S., ako výpoveď svedka učinenú „akože“ po začatí trestného stíhania vo vzťahu k obvinenému M. S., nehovoriac už o tom, že pri výsluchu F. B., nebola dodržaná zásada kontradiktórnosti, pretože vtedy zvolený obhajca JUDr. Pavol Kuric (č.l. 23), nebol o výsluchu upovedomený, a teda sa ho nemohol ani zúčastniť. Za takéhoto procesného stavu by výsluch svedka F.B. na č.l. 75-86, nebolo možné prečítať na hlavnom pojednávaní, ani vo vzťahu k obvinenej Ing. D. S. a už vonkoncom nie vo vzťahu k obvinenému M. S. (Rt 81/2003 II).

K výpovedi svedka Ing. R. Ž.,

nachádzajúcej sa na č.l. 37-43, platí v podstate to isté, čo bolo uvedené vyššie a k jeho výpovedi na č.l. 148-151, v ktorej uviedol: „Plne sa pridržiavam svojej pôvodnej výpovede z 5.5.2005 a nechcem k nej nič dodať“, dáva krajský súd procesnému prokurátorovi do pozornosti, že ak výsluch svedka nebol vykonaný v súlade s ustanoveniami Trestného poriadku, tento nedostatok nemožno napraviť tým, že pri ďalšom výsluchu tohto svedka, ktorý sa už realizuje v súlade so zákonom, svedok sa iba odvolá na svoju skoršiu procesnú chybnú výpoveď, lebo ani táto na hlavnom pojednávaní nemôže poslúžiť ako dôkaz - § 119 ods. 2 Tr. por. (Rt 81/2003 III.).

Žiada sa ešte dodať, že dôkaz, získaný v rozpore so zákonom, prenáša svoju nezákonnosť a procesnú nepoužiteľnosť aj na ďalší dôkaz, ktorý vychádza z obsahu nezákonne získaného dôkazu. Dôkazy s podstatnými procesnými nedostatkami sú absolútne neúčinné.

Pokiaľ teda prokurátor oprel svoju obžalobu o výpovede svedkov F. B. a Ing. R. Ž. a dokonca ich navrhol prečítať na hlavnom pojednávaní, oprel obžalobu o dôkazy, ktoré neboli získané v súlade s Trestným poriadkom, sú preto absolútne neúčinné a v spise, týkajúcom sa obvineného M. S., sa vôbec nemali nachádzať.

Po vylúčení týchto dôkazných prostriedkov zo spisu „stojí obžaloba na vode“ a z procesne spôsobilých listinných dôkazov (č.l. 44-52, 55-64, 66-73, 82-83, 87-88, 99-103) nie je možné ustáliť poriadne ani kto je podozrivý z prípadnej protiprávnej činnosti a či vôbec boli naplnené znaky skutkovej podstaty niektorého trestného činu.

* * *

V predmetnej veci orgány činné v trestnom konaní nepostupovali v súlade so zásadou náležitého zistenia skutkového stavu veci - § 2 ods. 10 Tr. por., keď nezabezpečili relevantné a procesne spôsobilé dôkazné prostriedky, ktoré by preukazovali naplnenie formálnych znakov žalovaného trestného činu. Za takejto dôkaznej situácie, keď sa v spise nenachádza jediný usvedčujúci dôkaz, nemôže prokurátor udržateľne argumentovať tým, že výsledky vyšetrovania dostatočne odôvodňujú postavenie obvineného pred súd.

K úvahám prokurátora v sťažnosti, že návrh obhajcu obvineného na výsluch svedka B. na hlavnom pojednávaní, ktorý je občanom Slovinska, možno považovať len za špekuláciu, so snahou neúmerne predĺžiť trestné konanie, krajský súd poznamenáva, že aj obhajca, tak isto ako prokurátor v obžalobe, má právo podať návrhy na vykonanie dôkazov na hlavnom pojednávaní - § 240 ods. 3, 4 Tr. por. a toto právo mu nemôže byť odňaté. Hodnotenie postupu obhajcu (ktorý konal v súlade so zákonom a dokonca na výzvu súdu - § 240 ods. 3 Tr. por.) za špekulatívny, považuje krajský súd za nekorektné.

Súd druhého stupňa sa nestotožnil ani s úvahou prokurátora v sťažnosti, v ktorej považuje postup samosudcu – odmietnutie obžaloby za: „nedôvodné prieťahy v trestnom konaní, keďže niet žiadnej zákonnej prekážky, ktorá by mu bránila v odstránení ním zistených procesných pochybní v rámci konania pred súdom – opätovným výsluchom svedkov po ich zákonnom poučení“.

K takejto úvahe prokurátora považuje krajský súd za nevyhnutné uviesť, že nie je prípustné, aby prokurátor prenášal svoje povinnosti, vyplývajúce mu z ustanovenia § 2 ods. 10 Tr. por. na súd a očakával, že súd bude konať o obžalobe, ktorá sa opiera o dôkazné prostriedky, absolútne nepoužiteľné v trestnom konaní a že až súd vyrieši (dokazovaním na hlavnom pojednávaní) základné predpoklady trestnej zodpovednosti obvineného.

Tu si treba uvedomiť, že trestný proces má svoje pravidlá a postupnosť. Súd v prvom rade musí „prijať“ obžalobu a až následne môže prebehnúť dokazovanie na hlavnom pojednávaní.

Okresný súd vo fáze „prijatia“ obžaloby – § 241 Tr. por. postupoval vysoko erudovane a správne, čo sa však nedá povedať o dozore prokurátora nad dodržiavaním zákonnosti v prípravnom konaní. Preto „obvinenie“ okresného súdu zo spôsobovania „neodôvodnených prieťahov v trestnom konaní“ považuje krajský súd za neprijateľné a nefér.

Nerešpektovanie zásady náležitého zistenia skutkového stavu veci v zmysle § 2 ods. 10 Tr. por. a nedôvodný postup prokurátora podľa § 234 ods. 1 Tr. por., považoval krajský súd za závažné pochybenia v procesnom postupe orgánov činných v trestnom konaní, a preto zamietol sťažnosť prokurátora ako nedôvodnú postupom podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. Takýmto rozhodnutím bolo zamedzené nedôvodnému postaveniu obvineného pred súd.

S ohľadom k vyššie uvedenému rozhodol krajský súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Žiline, 3. marca 2009