uznesenie KS ZA sp.zn. 1Tpo/86/2006
1Tpo/86/2006-18
U Z N E S E N I E
Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Bargela a sudcov JUDr. Adriany Obtulovičovej a JUDr. Františka Dulačku, na neverejnom zasadnutí konanom 5. decembra 2006 o sťažnosti obvineného M.Ch. proti uzneseniu Okresného súdu Martin, sp.zn. Tp 102/2006 z 10.11.2006 takto
r o z h o d o l :
Podľa § 194 ods. 1 písm. a) Tr. por. z r u š u j e uznesenie Okresného súdu Martin, sp.zn. Tp 102/2006 z 10.11.2006.
Podľa § 79 ods. 1 Tr. por. p r e p ú š ť a obvineného M.Ch., nar. ....., trvale bytom Martin, ............ č. .... z v ä z b y n a s l o b o d u .
O d ô v o d n e n i e
Napadnutým uznesením Okresný súd Martin rozhodol o vzatí obvineného M. Ch. do väzby podľa § 72 ods. 2 Tr. por. z dôvodu uvedeného v § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por.
Proti tomuto uzneseniu podal riadne a včas, v zákonom stanovenej lehote sťažnosť obvinený, ktorú bližšie písomne neodôvodnil.
Na podklade podanej sťažnosti krajský súd podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia. Zistil tak, že sťažnosť obvineného je dôvodná.
Po splnení prieskumnej povinnosti krajský súd konštatuje, že rozhodnutie okresného súdu o vzatí obvineného do väzby nie je správne a zákonné. Treba konštatovať, že obvinený M. Ch. bol vzatý do väzby uznesením Okresného súdu Martin, sp.zn. Tp 102/2006 z 10.11.2006 podľa § 72 ods. 2 Tr. por. z dôvodu uvedeného v § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por. Väzba začala obvinenému plynúť 8.11.2006 o 14.50 h. a vykonáva ju v Ústave na výkon väzby v Ružomberku. Obvinený je stíhaný uznesením vyšetrovateľa ÚJKP OR PZ Martin ČVS: ORP-886/OVK-MT-2006 z 8.11.2006 pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Tr. zák., na tom skutkovom základe, ako je uvedené v uznesení o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia.
Z doposiaľ zabezpečených dôkazov, najmä z výpovedí poškodenej I. Ch., svedkýň V. Š. a Z. S., ale i z lekárskej správy o zraneniach poškodenej, vyplýva dôvodné podozrenie, že stíhaný skutok, právne posúdený ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Tr. zák., spáchal práve obvinený M. Ch.. V tomto smere teda krajský súd nemá žiadne pochybnosti o dôvodnosti trestného stíhania menovaného.
Podľa § 72 ods. 2 Tr. por. vziať do väzby možno len obvinenú fyzickú osobu. Uznesenie o vzatí do väzby sa musí odôvodniť aj skutkovými okolnosťami. O väzbe rozhoduje súd a v prípravnom konaní na návrh prokurátora sudca pre prípravné konanie. Pred rozhodnutím o vzatí alebo nevzatí obvineného do väzby musí byť obvinený vypočutý. O ďalšom trvaní väzby, zmene dôvodov väzby, návrhu na predĺženie lehoty väzby, alebo žiadosti o prepustenie z väzby, možno rozhodnúť aj na neverejnom zasadnutí, ak zo žiadosti obvineného nevyplývajú také skutočnosti, na ktoré treba obžalovaného vypočuť na verejnom zasadnutí, alebo ak obvinený v žiadosti o prepustenie z väzby výslovne nepožiadal o výsluch a zároveň neuviedol nové skutočnosti súdu skôr neznáme, ktoré sú významné na rozhodnutie.
Podľa § 37 ods. 2 Tr. por. obvinený musí mať obhajcu aj vtedy, ak to považuje súd a v prípravnom konaní prokurátor alebo policajt za nevyhnutné najmä preto, že majú pochybnosť o spôsobilosti obvineného náležite sa obhajovať.
Z trestného spisu je zistiteľné, že obvinený sa od malička liečil na psychiatrii. Zo správy Psychiatrickej nemocnice v Kremnici vyplýva, že u obvineného diagnostikovali nediferencovaný typ schizofrénie. Zo správy Psychiatrickej kliniky v Martine vyplýva, že u obvineného ide o disharmonický vývoj osobnosti, osobnosť nezrelú s črtami emočnej nestability, impulzívny typ – Hyperkinetická porucha ťažkého stupňa v anamnéze. Zo správy MUDr. Eriky Fedákovej vyplýva, že obvinený bol pre duševnú poruchu a následné poruchy správania opakovane hospitalizovaný na psychiatrickej klinike. Obvinený nemá narušené základné psychické funkcie a uvedomuje si následky svojho konania.
Nadriadený súd je toho názoru, že od 9.11.2006, kedy sa orgány prípravného konania – policajt a prokurátor, ako aj sudca pre prípravné konanie dozvedeli o všetkých vyššie uvedených okolnostiach (č.l. 29-30, 31, 32, 33), vznikla pochybnosť o duševnom zdraví obvineného a vyplynula nutnosť, aby obvinený mal obhajcu a aby s obhajcom pokračovali v ďalších štádiách trestného konania.
Krajský súd pripomína, že väzba je zásadným zaisťovacím inštitútom a predstavuje výrazný zásah do základného práva jednotlivca na osobnú slobodu. Je nevyhnutné, aby obvinený na uplatnenie svojho práva na obhajobu mal obhajcu aj v tých prípadoch, keď sú pochybnosti o jeho spôsobilosti náležite sa obhajovať. Zásada práva na obhajobu vyjadrená v ustanovení § 2 ods. 9 Tr. por. je zásadou ústavnou (čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky) ako aj Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) a vzťahuje sa na celé trestné konanie. Jej zabezpečenie je povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní ako aj súdu, keďže právo na obhajobu je dôležitým predpokladom zistenia skutkového stavu, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, ako aj predpokladom vydania zákonného a spravodlivého rozhodnutia.
Zo záznamov i správ na č.l. 29-30, 31, 32, 33, ktoré zabezpečil už vyšetrovateľ vyplýva i toto: „Pacient – M. Ch., pre duševnú poruchu a následné poruchy správania opakovane hospitalizovaný na Psychiatrickej klinike v Martine, naposledy v júni 2006“. Na hospitalizáciu bol odoslaný psychiatrom MUDr. Erikou Fedákovou s diagnózou: „Nediferencovaný typ schizofrénie“. „Bol hospitalizovaný na Psychiatrickej klinike MFN v Martine od 6.4.2006 do 19.4.2006 a od 6.6.2006 do 30.6.2006 s diagnózami „Adaptačná porucha“ a „Emočne nestabilná porucha osobnosti – Hyperkinetická porucha ťažkého stupňa v anamnéze“. „Na posúdenie rozpoznávacích a ovládacích schopností je potrebné požiadať o vypracovanie odborného posudku“. Z takýchto správ vyplývajú veľmi vážne pochybnosti o kvalite duševného zdravia obvineného M. Ch. a už vyšetrovateľovi a prokurátorovi muselo byť zrejmé, že v ďalšom konaní bude úplne nevyhnutné zabezpečiť vyšetrenie duševného stavu obvineného.
Takéto informácie majú ale aj iný procesný dopad a to bezpodmienečnú nutnosť rešpektovať ust. § 37 ods. 2 Tr. por., podľa ktorého musí mať obvinený obhajcu aj vtedy ak to považuje súd a v prípravnom konaní – prokurátor alebo policajt za nevyhnutné najmä preto, že majú pochybnosti o spôsobilosti obvineného náležite sa obhajovať.
Ustanovenie § 37 ods. 2 Tr. por. obsahuje per analogiam všeobecnú subsidiárnu smernicu pre riešenie otázky, kedy obvinený musí mať obhajcu. Toto ustanovenie sa vzťahuje na celé trestné konanie pred vyšetrovateľom, prokurátorom, sudcom pre prípravné konanie i súdom.
S ohľadom k citovaným správam vznikli a boli aj dôkazne podložené pochybnosti o spôsobilosti obvineného M. Ch. náležite sa obhajovať a teda už 9.11.2006 vznikol u menovaného dôvod povinnej obhajoby v zmysle § 37 ods. 2 Tr. por.
Od páchateľa trestného činu, u ktorého sú dané pochybnosti o kvalite duševného zdravia (to platí všeobecne, nielen v tomto prípade), nemožno dôvodne očakávať, že je a bude schopný aspoň primerane realizovať svoje právo na obhajobu, a práve preto je povinnosťou štátu zaručiť mu riadny a spravodlivý proces – práve dôsledným rešpektovaním ustanovenia § 37 ods. 2 Tr. por. Ak tak vyšetrovateľ či prokurátor neučinia už od vznesenia obvinenia, využívajú tak psychickú labilitu páchateľa a porušujú zásadu „rovnosti zbraní“, ktorá musí byť v každom štádiu trestného konania dodržaná a v samotnom procese realizovaná aj postupom podľa ustanovenia § 37 ods. 2 Tr. por.
Pri ustanovení obhajcu obvinenému v prípade povinnej obhajoby už v prípravnom konaní nie je možné postupovať tak váhavo, aby sa tým zmaril zmysel povinnej obhajoby ale je nutné postupovať s čo najväčším urýchlením, aby sa obhajcovi zabezpečila reálna možnosť vykonávať svoje práva, najmä právo účasti pri výsluchu obvineného už od vznesenia obvinenia, v konkrétnej veci, najmä pri výsluchu pred sudcom pre prípravné konanie pri rozhodovaní o návrhu prokurátora na vzatie obvineného M. Ch. do väzby.
Po tom ako sa vyšetrovateľ, prokurátor i sudca pre prípravné konanie oboznámil so správami na č.l. 29-30, 31, 32, 33 bolo ich povinnosťou ihneď – bezodkladne umožniť obvinenému realizovať právo na obhajcu zvolením si obhajcu resp. ustanovením obhajcu. Keďže tak neučinil vyšetrovateľ ani prokurátor bolo povinnosťou sudcu pri prípravné konanie ešte pred výsluchom obvineného M. Ch. zabezpečiť mu obhajcu v zmysle § 37 ods. 2 Tr. por. Nakoľko tak neučinil došlo pri výsluchu obvineného na Okresnom súde Martin 10.11.2006 o 13.10 h. k nerovnovážnemu a nespravodlivému stavu, keď sudca
vypočúval psychicky narušeného jedinca za prítomnosti prokurátora znalého práva. Obvinenému boli tak vytvorené (zrejme nie úmyselne) absolútne nespravodlivé podmienky účasti na procesnom úkone, keď sa nemohol účinne a erudovane (prostredníctvom obhajcu) obhajovať.
Takýto postup vyšetrovateľa, prokurátora i sudcu pre prípravné konanie nemá nič spoločné so spravodlivým procesom tak ako to predpokladá čl. 6 Dohovoru a je nutné konštatovať, že bolo závažným spôsobom porušené právo obvineného M. Ch. na spravodlivý proces v dôsledku vážneho porušenia jeho práva na obhajobu v zmysle § 2 ods. 9 Tr. por., čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 40 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd a čl. 6 ods. 3 písm. b), c) Dohovoru.
Za takéhoto stavu krajský súd uzatvára, že každé konanie súdu, ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu a Dohovorom garantovaného práva na spravodlivý proces, z čoho tiež vyplýva, že nemožno neprávom dosahovať právo.
Výsluch obvineného M. Ch. pred sudcom pre prípravné konanie nebol vykonaný v súlade so zákonom, nakoľko minimálne sudca mal pred rozhodnutím dostatok času na ustanovenie obhajcu a teda nemožno tomuto úkonu, v konkrétnej veci prisúdiť postavenie neodkladnosti (takým by mohli byť napríklad rozhodnutie sudcu u ktorého možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti) a preto takýto dôkaz (výsluch obvineného) nemožno označiť za dôkaz získaný zákonným spôsobom a preto ani nemohol v ďalšom slúžiť ako podklad pre pozitívne rozhodnutie o návrhu prokurátora.
Zabezpečenie zásady práva na obhajobu je povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní a súdu. Keďže právo na obhajobu je dôležitým predpokladom zistenia skutkového stavu veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti ako aj predpokladom vydania zákonného a spravodlivého rozhodnutia. Dôkazy s podstatnými procesnými nedostatkami sú absolútne neúčinné.
Sudca pre prípravné konanie v predmetnej veci rozhodol aj na podklade výsluchu obvineného, ktorý bol vykonaný v rozpore so zákonom a teda pri rozhodovaní vychádzal z absolútne neúčinného dôkazu a preto nemohol vydať zákonné a spravodlivé rozhodnutie.
Krajský súd pri rozhodovaní o sťažnosti obvineného nemohol prehliadnuť porušenie práva obvineného M. Ch. na obhajobu a preto musel nezákonné rozhodnutie okresného súdu zrušiť a obvineného M. Ch. prepustiť z väzby, aby tak nepretrvávalo ďalšie nezákonné zotrvávanie menovaného vo väzbe.
S ohľadom na uvedené skutočnosti krajský súd konštatuje, že sudca pre prípravné konanie postupom a uznesením, sp.zn. Tp 102/2006 z 10.11.2006, ktorým rozhodol o vzatí obvineného do väzby, bez toho, aby obvinenému pred výsluchom konaným na Okresnom súde Martin 10.11.2006 ustanovil obhajcu, porušil jeho právo na obhajobu v zmysle § 2 ods. 9 Tr. por., čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 40 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd a čl. 6 ods. 3 písm. b), c) Dohovoru a ustanovenie § 37 ods. 2 Tr. por.
Preto krajský súd napadnuté uznesenie zrušil a obvineného prepustil z väzby na slobodu.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Žiline, dňa 5. decembra 2006
JUDr. Martin Bargel
predseda senátu
