uznesenie KS ZA sp.zn. 1Tpo/55/2007
1Tpo/55/2007-28
U Z N E S E N I E
Krajský súd v Žiline v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Bargela a sudcov JUDr. Milana Repáňa a Mgr. Miroslava Mazúcha na neverejnom zasadnutí, konanom 9. októbra 2007 o sťažnosti podanej obvineným J. I. proti uzneseniu Okresného súdu Žilina sp.zn. 0Tp/539/2007 z 3.8.2007 takto
r o z h o d o l :
Podľa § 194 ods. 1 písm. a) Tr. por. z r u š u j e uznesenie Okresného súdu Žilina, sp. zn. 0Tp/539/2007 z 3.8.2007.
Podľa § 79 ods. 1 Tr. por.
obvineného J. I., nar. ........... v Žiline, bytom ............ č......,
t.č. v Ústave na výkon väzby v Žiline,
p r e p ú š ť a z v ä z b y n a s l o b o d u .
O d ô v o d n e n i e
Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 72 ods. 2 Tr. por. z dôvodu § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por. rozhodol o vzatí obvineného J. I. do väzby. Lehota väzby začala plynúť 1.8.2007 o 12.20 h. a menovaný ju vykonáva v Ústave na výkon väzby v Žiline.
Proti tomuto uzneseniu podal sťažnosť obvinený prostredníctvom svojej obhajkyne. V odôvodnení sťažnosti uviedol, že ľutuje verbálne konflikty s manželkou a deťmi. Poškodeným sa zabitím nevyhrážal takým spôsobom, že by to mohlo u nich vzbudiť dôvodnú obavu z vykonania hrozieb. V minulosti nebol odsúdený, preto neexistuje obava z pokračovania trestnej činnosti a nie je daný dôvod preventívnej väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por. Poukázal na to, že manželka aj s deťmi ho navštevujú v ústave na výkon väzby a obaja ľutujú vzájomné nezhody. Obvinený namietal, že uznesenie okresného súdu o vzatí do väzby bolo doručené jeho obhajkyni až 19.9.2007 po tom, čo sa doručenia uznesenia domáhala.
Krajský súd preskúmaním zistil, že sťažnosť obvineného J. I. proti uzneseniu prvostupňového súdu je prípustná, podaná včas, oprávnenou osobou a dôvodná.
Podľa § 179 ods. 1 Tr. por. uznesenie treba oznámiť osobe, ktorej sa priamo dotýka, ako aj osobe, ktorá naň dala svojím návrhom podnet; uznesenie súdu sa oznámi aj prokurátorovi. Oznámenie sa robí buď vyhlásením uznesenia v prítomnosti toho, komu treba uznesenie oznámiť alebo doručením rovnopisu uznesenia.
Podľa § 179 ods. 3 Tr. por. ak sa však oznamuje obvinenému (...) uznesenie, proti ktorému môže podať sťažnosť, treba ho oznámiť obvinenému, jeho obhajcovi a zákonnému zástupcovi. Ak je obvinený vo väzbe, vo výkone trestu odňatia slobody alebo na pozorovaní v zdravotníckom ústave, treba uznesenie, proti ktorému je prípustná sťažnosť, oznámiť obvinenému a jeho obhajcovi aj vtedy, ak obvinený nemá obmedzenú spôsobilosť na právne úkony.
Podľa § 187 ods. 1 druhá veta Tr. por. ak sa uznesenie oznamuje tak obvinenému, ako aj jeho zákonnému zástupcovi alebo obhajcovi, plynie lehota od toho oznámenia, ktoré bolo vykonané najneskoršie.
Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že uznesenie o vzatí do väzby musí byť doručené aj obhajcovi, ktorý je oprávnený v mene obvineného podať sťažnosť. Lehota na podanie sťažnosti plynie od toho oznámenia, ktoré bolo vykonané najneskoršie. V tejto veci bolo napadnuté uznesenie oznámené obvinenému jeho vyhlásením 3.8.2007. Obvinený sa po oznámení uznesenia k podaniu sťažnosti nevyjadril. Obhajkyni bolo uznesenie oznámené jeho doručením až 18.9.2007. Obvinený prostredníctvom obhajkyne podal sťažnosť proti uzneseniu okresného súdu 20.9.2007. Krajský súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti konštatuje, že sťažnosť proti uzneseniu je prípustná, podaná včas v zákonom stanovenej lehote a oprávnenou osobou.
Krajský súd poznamenáva, že ak súd po rozhodnutí o vzatí obvineného do väzby ustanoví obvinenému obhajcu, je potom jeho povinnosťou doručiť obhajcovi nielen opatrenie o ustanovení za obhajcu, ale aj uznesenie o vzatí obvineného do väzby. Táto povinnosť pre súd vyplýva nielen z vyššie uvedeného ust. § 179 ods. 3 Tr. por., ale aj z ust. § 66 ods. 1 písm. b) Tr. por.
V zmysle § 66 ods. 1 písm. b) Tr. por. je potrebné doručiť uznesenie o vzatí obvineného do väzby aj obhajcovi, ktorý je oprávnený za obvineného podať sťažnosť.
Ak je ustanovenému obhajcovi najprv doručené opatrenie o ustanovení za obhajcu, a až dodatočne uznesenie o vzatí obvineného do väzby, nezačína obhajcovi plynúť lehota 3 dní na podanie sťažnosti proti uzneseniu o vzatí obvineného do väzby nasledujúci deň po tom, čo bolo vyhlásené uznesenie a ani nasledujúci deň po tom, čo mu bolo také opatrenie doručené, ale až nasledujúci deň po tom, čo mu bolo doručené uznesenie o vzatí obvineného do väzby.
Okresný súd v predmetnej veci nielen, že nedoručil včas ustanovenej obhajkyni uznesenie o vzatí obvineného J. I. do väzby, ale dokonca jej odmietol toto uznesenie doručiť s odôvodnením, že: „v čase rozhodnutia nebola ustanovená“ (č.l. 16).
Takýto postup súdu bol rozporný s ust. § 179 ods. 3 Tr. por. a ust. § 66 ods. 1 písm. b) Tr. por. a znamenal aj závažné porušenie práva obvineného na obhajobu v zmysle § 2 ods. 9 Tr. por.
Okrem toho krajský súd pri plnení prieskumnej povinnosti zistil, že orgány činné v trestnom konaní pri objasňovaní skutkového stavu tejto väzobnej veci 2 mesiace nevykonávajú žiadne vyšetrovacie úkony a okresný súd nepredložil sťažnosť obvineného J. I. na rozhodnutie krajskému súdu v primeranej lehote.
Podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) každý, kto bol pozbavený slobody zatknutím alebo iným spôsobom, má právo podať návrh na konanie, v ktorom by súd urýchlene rozhodol o zákonnosti jeho pozbavenia slobody a nariadil prepustenie, ak je pozbavenie slobody nezákonné.
Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
Podľa čl. 17 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený zákonom a na základe rozhodnutia súdu.
Podľa § 2 ods. 6 prvá a druhá veta Tr. por. ak tento zákon neustanovuje inak, orgány činné v trestnom konaní a súdy konajú z úradnej povinnosti. Väzobné veci sú povinné vybavovať prednostne a urýchlene.
Podľa § 76 ods. 1, ods. 6 písm. a), ods. 7 Tr. por. väzba v prípravnom konaní a v konaní pred súdom môže trvať len nevyhnutný čas, celková doba trvania väzby v prípravnom konaní, spolu s väzbou v konaní pred súdom nesmie presiahnuť 12 mesiacov, ak je vedené trestné stíhanie pre prečin, z uvedenej lehoty pripadá jedna polovica na prípravné konanie a jedna polovica na konanie pred súdom.
Z ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, že aj keď sa jednotlivé lehoty z hľadiska požiadaviek neodkladnosti alebo urýchlenosti posudzujú podľa všetkých okolnosti prípadu, spravidla lehoty počítané na mesiace sú príliš dlhé a nevyhovujú požiadavke rýchlosti. Požiadavke neodkladnosti zodpovedá lehota počítaná na týždne (III. ÚS 7/00, I. ÚS 18/03, III. ÚS 126/05).
Z vyššie citovaných ustanovení a súdnych rozhodnutí vyplýva zásada prednostného a urýchleného vybavovania väzobných vecí. Krajský súd preskúmaním predloženého spisového materiálu zistil, že orgány činné v trestnom konaní v období od 3.8.2007, kedy bol podaný prokurátorom návrh na vzatie obvineného J. I. do väzby, až do predloženia spisu okresnému súdu 2.10.2007, nevykonali žiadne vyšetrovacie úkony (napr. výsluch obvineného, svedkov, konfrontácie, znalecké skúmanie, zaobstaranie listinných dôkazov), smerujúce k náležitému zisteniu skutkového stavu veci. Orgány činné v trestnom konaní postupovali spôsobom ústavne a zákonne neakceptovateľným, keď v jednej tretine (2 mesiace) z maximálne možnej 6-mesačnej lehoty väzby pri prečine nevykonávali žiadne dokazovanie.
Okresný súd nedoručil rozhodnutie o väzbe z 3.8.2007 obhajkyni obvineného v primeranej lehote, pretože nesprávne vyložil príslušné procesné ustanovenia Trestného poriadku. Okresný súd v konaní o sťažnosti z dôvodu nesprávneho výkladu procesných ustanovení tiež nepostupoval v súlade s ust. § 2 ods. 6 Tr. por.
Nečinnosťou orgánov činných v trestnom konaní v trvaní dvoch mesiacov, pri zisťovaní skutkového stavu väzobnej veci, i nesprávnym procesným postupom okresného súdu pri doručovaní napadnutého uznesenia obhajkyni obvineného, došlo k ústavne a zákonne neakceptovateľnému protiprávnemu stavu, čo malo za následok porušenie práva obvineného podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru, čl. 17 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky a § § 2 ods. 6, 71 ods. 1 Tr. por. Krajský súd nemohol akceptovať takýto závažný protiprávny stav, a preto aj napriek existujúcej dôvodnosti podozrenia a dôvodu väzby u obvineného J. I. musel tento protiprávny stav napraviť tak, že obvineného J. I. podľa § 79 ods. 1 Tr. por. prepustil na slobodu, pretože vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti pominul dôvod na jej ďalšie trvanie.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Žiline, 9. októbra 2007
JUDr. Martin Bargel
predseda senátu
