uznesenie KS ZA sp.zn. 1Tos/100/2009
1Tos/100/2009-390
U Z N E S E N I E
Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Polku a sudcov JUDr. Martina Bargela a JUDr. Adriany Gallovej, na neverejnom zasadnutí konanom 24. novembra 2009 takto
r o z h o d o l :
Podľa § 194 ods. 1 Tr. por. z r u š u j e uznesenie Okresného súdu Martin, č.k. 3T/92/2009-375 z 12.11.2009.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Martin v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Rošaka a prísediacich Oľgy Trúchlej a Jaroslavy Málikovej uznesením, č.k. 3T/92/2009-375 z 12.11.2009 podľa § 32 ods. 3 Tr. por. rozhodol tak, že senát vo vyššie uvedenom zložení sa z vykonávania úkonov trestného konania v trestnej veci obžalovaného Ľ. M., vedenej na tamojšom súde pod sp.zn. 3T/92/2009, nevylučuje.
Svoje rozhodnutie okresný súd odôvodnil v podstate tým, že u namietaného senátu nie sú dané dôvody na pochybnosť o nezaujatosti pre pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo týka, k obhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnencom alebo pre pomer k inému orgánu činnému v trestnom konaní. Predseda senátu ani prísediace strany konania osobne nepoznajú a s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou s nimi neprišli do kontaktu ani v rámci rozhodovania v iných trestných veciach. K samotnému obsahu námietky zaujatosti (vznesenie ktorej bolo obhajcom obžalovaného odôvodnené v podstate tým, že súd po podaní obžaloby vyhovel všetkým návrhom prokurátorky na doplnenie dokazovania, pričom obžalovaný predniesol na minulom pojednávaní jeden návrh, ktorému súd nevyhovel, ako i tým, že v tomto trestnom konaní bola porušená jedna zo základných zásad trestného konania uvedená v § 2 ods. 10 Tr. por.) okresný súd uviedol dôvody, ktoré ho k zamietnutiu návrhu obžalovaného na doplnenie dokazovania viedli.
Poukázal na to, že v tomto konaní vyhovel nielen návrhom predneseným prokurátorkou, ale i návrhom predneseným obhajobou, a to na vypočutie viacerých svedkov a k zabezpečeniu viacerých dôkazov od svedkov. V tejto trestnej veci postupoval nestranne a nezaujato a umožnil procesným stranám – najmä obhajobe a prokuratúre vykonať všetky dostupné dôkazy svedčiace proti i v prospech obžalovaného.
Proti tomuto uzneseniu podal riadne a včas sťažnosť obžalovaný, a to priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní konanom 12.11.2009 na Okresnom súde Martin. Zahlásenú sťažnosť odôvodnil odkazom na dôvody vznesenej námietky zaujatosti, s tým, že jeho obhajca uviedol, prečo je súd zaujatý a k tomu on už nemá viac čo povedať. V písomnom odôvodnení sťažnosti vyjadril svoju nespokojnosť s tým, ako rýchlo bol predmetný spis predložený na rozhodnutie o jeho sťažnosti krajskému súdu, v dôsledku čoho nemal on ani jeho obhajca možnosť nazrieť do spisu a zápisnice o poslednom hlavnom pojednávaní. V ďalšom poukázal na to, že návrhy na vypočutie svedkov, o ktorých sa v napadnutom uznesení okresný súd zmieňuje, podal súdu prostredníctvom obhajcu, a to na základe výzvy súdu, ktorá mu bola zaslaná spolu s obžalobou. Tento návrh súdu podal 10.6.2009, z čoho teda vyplýva, že neboli prednesené po začatí hlavného pojednávania. On nenavrhol zabezpečiť ani listinné dôkazy, a to knihu jázd taxislužby. Toto nebolo vykonané na jeho návrh, ale vyžiadal si to okresný súd. Zo zápisnice z verejného zasadnutia a hlavného pojednávania je zrejmé, aké návrhy prednášal prokurátor a tiež aj vyjadrenie jeho obhajcu k predneseným návrhom. Jediný návrh, ktorý podal, bol na poslednom hlavnom pojednávaní zamietnutý. Považuje za prinajmenšom „zvláštne“, že on má dokazovať výber peňazí, zabezpečovať výberové lístky s podpismi, hoci on nikdy výbery neuskutočnil. Domnieva sa, že návrh bol zamietnutý skôr z dôvodu, že by to bolo zdĺhavé a rozhodnutie súdu by sa tak o týždne, resp. mesiace oddialilo. Vzhľadom k tomu navrhol, aby krajský súd podľa § 194 ods. 1 písm. a) Tr. por. napadnuté rozhodnutie zrušil a sám rozhodol o vylúčení namietaného senátu z vykonávania úkonov trestného konania.
Krajský súd na podklade podanej sťažnosti preskúmal v zmysle § 192 ods. 1 Tr. por. správnosť a zákonnosť napadnutého uznesenia, ako i konanie, ktoré mu predchádzalo, prihliadnuc pritom i na prípadné chyby, ktoré neboli sťažnosťou vytýkané, a zistil, že sťažnosť obžalovaného Ľ. M. je dôvodná, i keď z úplne iného dôvodu, ako vo svojej sťažnosti obžalovaný uvádzal.
Krajský súd zistil, že vydanie napadnutého uznesenia bolo nadbytočné, nakoľko nebolo v súlade s príslušnými ustanoveniami Trestného poriadku. Procesný postup namietaného senátu – rozhodujúceho orgánu, predchádzajúci výroku o nevylúčení konajúceho senátu Okresného súdu Martin, nemá vzhľadom na nasledovné oporu v zákone.
Vznesenou námietkou zaujatosti sa v zásade rozumie každé podanie strany trestného konania, z ktorého priamo alebo implicitne vyplýva žiadosť (návrh) tejto strany trestného konania o vylúčenie konkrétneho subjektu z vykonávania úkonov trestného konania (resp. žiadosť, aby v predmetnej veci rozhodoval, vykonával úkony trestného konania iný subjekt), a to bez ohľadu na dôvody v tomto podaní uvádzané, t.j. bez ohľadu na dôvodnosť takejto žiadosti (návrhu) o vylúčenie.
Po vznesení námietky zaujatosti stranou konania je ďalší procesný postup rozhodujúceho orgánu závislý od dôvodov, na ktorých je námietka zaujatosti založená, ako i včasnosti jej podania, po posúdení a zvážení čoho môže a zároveň je povinný rozhodujúci orgán dospieť len k jednej z nasledujúcich dvoch alternatív, a to po prvé, že o vznesenej námietke zaujatosti z dôvodov uvedených v § 32 ods. 6 Tr. por. nekoná (t.j. príslušný rozhodujúci orgán sa ňou vôbec nezaoberá a nevydáva o nej žiadne rozhodnutie), ktorá skutočnosť musí byť tomu, kto námietku zaujatosti vzniesol, oznámená a zároveň musí byť i procesne fixovaná – zachytená vo forme zápisnice. Len v opačnom prípade, t.j. v prípade zistenia, že sa nejedná o žiaden prípad uvedený v § 32 ods. 6 Tr. por., o vznesenej námietke zaujatosti príslušný orgán (§ 32 ods. 2, ods. 3 Tr. por.) koná, t.j. vydá uznesenie, ktorým rozhodne o (ne)vylúčení namietaného subjektu z vykonávania úkonov trestného konania.
Podľa § 32 ods. 6 Tr. por. o námietke zaujatosti strany, ktorá je založená na tých istých dôvodoch, pre ktoré už raz bolo o takej námietke rozhodnuté, alebo ktorá nebola vznesená bezodkladne podľa § 31 ods. 4, alebo ak je dôvodom námietky len procesný postup súdu v konaní, sa nekoná; to platí aj o námietke, ktorá je založená na iných dôvodoch ako dôvodoch podľa § 31.
Z citovaného zákonného ustanovenia, účelom ktorého je zamedzovanie aktivitám zo strany strán trestného konania zapríčiňujúcim zbytočné a v mnohých prípadoch výrazné prieťahy v trestnom konaní, vyplývajú nasledovné štyri prípady, kedy sa rozhodujúci orgán námietkou zaujatosti vznesenou stranou konania nezaoberá a nevydáva o nej žiadne meritórne rozhodnutie:
1/ ak ide o duplicitnú námietku – t.j. námietku založenú na tých istých dôvodoch, pre ktoré už raz bolo o námietke rozhodnuté, alebo
2/ ak zistí, že námietka bola vznesená oneskorene – t.j. nebola vznesená bezodkladne – bez meškania, len čo sa strana trestného konania o dôvodoch vylúčenia dozvedela (§ 31 ods. 4 Tr. por.), alebo
3/ ak dôvodom námietky je výlučne len procesný postup súdu v konaní (medzi ktorý napr. patrí i (ne)akceptovanie návrhov obžalovaného na doplnenie dokazovania), alebo
4/ ak je námietka zaujatosti založená na iných dôvodoch ako dôvodoch vylúčenia podľa § 31 Tr. por. – t.j. ak namietajúci subjekt odôvodňuje vznesenie námietky zaujatosti inými dôvodmi ako sú tie, ktoré zákon na vylúčenia namietaného subjektu z vykonávania úkonov trestného konania vyžaduje a predpokladá. Trestný poriadok v § 31 ods. 1 až 3 ako dôvody vedúce k vylúčeniu tam konkretizovaných subjektov taxatívnym spôsobom uvádza len 3 skupiny dôvodov, a to:
a/ existenciu pomeru namietaného subjektu uvedeného v § 31 ods. 1 Tr. por. k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo týka, k obhajcovi, k zákonnému zástupcovi, splnomocnencom alebo k inému orgánu činnému v tomto trestnom konaní, alebo
b/ bez ohľadu na taký pomer je dôvodom vylúčenia subjektu konkretizovaného v § 31 ods. 2 Tr. por. pôsobiaceho na súde (prvého i vyššieho stupňa) tá skutočnosť, že tento subjekt bol v prejednávanej veci činný ako niektorá z osôb uvedených v § 31 ods. 2 in fine Tr. por., alebo
c/ bez ohľadu na pomer uvedený v bode a/ je dôvodom vylúčenia subjektu konkretizovaného v § 31 ods. 3 veta prvá Tr. por. z rozhodovania na súde vyššieho stupňa (i nižšieho stupňa) skutočnosť, že tento subjekt sa zúčastnil na rozhodovaní na súde nižšieho stupňa (alebo vyššieho stupňa). Z rozhodovania o dovolaní je vylúčený ten, kto sa v prejednávanej veci zúčastnil na rozhodovaní ako sudca alebo prísediaci súdu iného stupňa.
Súd prvého stupňa teda nepostupoval správne a v súlade so zákonom, keď vzhľadom na obsah vznesenej námietky zvolil jej meritórne vybavenie, hoci na to podľa ustanovenia § 32 ods. 6 Tr. por. nebol daný dôvod. Uvedený postup okresného súdu, výsledkom ktorého bolo vydanie napadnutého rozhodnutia, je tak v rozpore s § 32 ods. 6 Tr. por., v dôsledku čoho je napadnuté rozhodnutie nadbytočné.
Z vecného hľadiska krajský súd pripomína a zdôrazňuje, že prípadné námietky vytýkajúce súdu chybný procesný postup, či nedodržanie základných zásad trestného konania pri vykonávaní dôkazov, resp. spôsobe vykonávaní dôkazov na hlavnom pojednávaní, môžu procesné strany uplatniť v rámci použitia opravného prostriedku, a nie sú dôvodom na vylúčenie sudcu, resp. senátu z vykonávania úkonov trestného konania. Chybami, ktoré by prípadným odvolaním neboli vytýkané, by sa odvolací súd zaoberal v prípade, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
* * *
K ďalším dôvodom sťažnosti obžalovaného týkajúcich sa rýchlosti predloženia spisu nadriadenému súdu na rozhodnutie o podaných opravných prostriedkoch (i proti predmetnému uzneseniu), v dôsledku čoho nemalo byť sťažovateľovi a jeho obhajcovi umožnené nahliadnutie do spisu, krajský súd poznamenáva, že postup súdu prvého stupňa pri predkladaní veci nadriadenému súdu bol v súlade so zásadami trestného konania vyjadrenými v § 2 ods. 6 a 7 Tr. por. a zodpovedá požiadavke konania a rozhodovania bez zbytočných prieťahov ustanovenej v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, v čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, ako aj v čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Naopak, k urýchlenému vybaveniu veci neprispieva práve vznášanie nedôvodných námietok, či iné prejavy strán konania spomaľujúce postup súdu v konaní, ktoré prejavy nemožno následne považovať za prieťahy v konaní a pričítať ich na ťarchu konajúceho súdu. Naviac nazretie do spisu v zmysle § 69 Tr. por. je možné i na nadriadenom súde, pričom obhajcovi obžalovaného nič nebránilo v tom, aby toto právo i využil.
S ohľadom k uvedenému v predmetnej veci tak neprichádzal do úvahy iný spôsob rozhodnutia krajským súdom, nakoľko akékoľvek rozhodnutie by v dôsledku nerešpektovania ustanovení upravujúcich procesný postup súdu týkajúci sa „vybavovania“ námietok zaujatosti bolo rozhodnutím bez zákonného podkladu.
Vzhľadom k tomu krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Žiline, 24. novembra 2009
JUDr. Pavol Polka
predseda senátu
