Judikát Jtk 2/2011 - Prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. b/ Tr. zák.) a povinnosť súdu prečítať podstatný obsah spisu o skoršom odsúdení (§ 269 Tr.por.)

uznesenie KS ZA sp.zn. 1To/135/2010 z 30.12.2010

1To/135/2010-612

U Z N E S E N I E

Krajský súdu v Žiline, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Bargela a sudcov JUDr. Pavla Polku a JUDr. Márie Urbanovej, na neverejnom zasadnutí konanom 30.12.2010, prejednal odvolania obžalovaných R. K. a T. K. proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín, sp.zn. 9T/56/2010 z 19.11.2010 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. c) Tr. por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín, sp.zn. 9T/56/2010 z 19.11.2010.

Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec v r a c i a súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

O d ô v o d n e n i e

Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný R. K. uznaný za vinného zo spáchania prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. b) Tr. zák., v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák., formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. a zločinu útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a), c) Tr. zák. v spojení s § 138 písm. a) Tr. zák., formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák.

Za spáchanie uvedených trestných činov bol obžalovaný R. K. odsúdený podľa § 323 ods. 2 Tr. zák., v spojení s § 37 písm. k), m) Tr. zák., § 38 ods. 4 Tr. zák., za použitia § 41 ods. 2 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 9 rokov. Na výkon trestu ho súd zaradil podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia a zároveň mu bol uložený aj trest prepadnutia vecí podrobne rozvedených vo výrokovej časti výroku o treste.

Obžalovaný T. K. bol uznaný za vinného zo spáchania prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. b) Tr. zák., v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák., formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. a zo spáchania zločinu útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a) Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák.

Obžalovaný T. K. bol odsúdený podľa § 323 ods. 2 Tr. zák., v spojení s § 36 písm. n) Tr. zák., § 37 písm. m) Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., za použitia § 41 ods. 2 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov a na výkon trestu ho okresný súd zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podali riadne a včas odvolanie obidvaja obžalovaní.

Obžalovaný R. K. vo svojom odvolaní okrem iného uviedol, že: „Odvolanie smerujem jednak voči výroku o vine a jednak aj voči výroku o treste. Svoje vyhlásenie po vynesení Rozsudku dopĺňam v tom smere, že vo výroku o vine zo spáchania tr. činu krádeže súhlasím, že tento som spáchal, avšak vzhľadom na použitú aplikáciu úhrnného trestu nesúhlasím s výrokom o treste, pretože som toho názoru, že skutok útoku na verejného činiteľa sa nestal, tak ako to popisuje obžaloba. Rozhodnutie OS DK považujem nielen za predčasné, ale aj za také, ku ktorému nemalo dôjsť na pôde OS DK. Mám za to, že zákonný sudca odignoroval podnet, ktorý som voči jeho osobe vzniesol námietku zaujatosti a to bezodkladne potom, ako som sa dozvedel od JUDr. K., obhajcu v tom čase, že JUDr. S. (sudca) neznáša Rómov a že je voči tejto národnosti predpojatý. Keďže zákonný sudca vo veci nekonal, hoci konať mal vydaním uznesenia o vylúčení, resp. nevylúčení sa z vykonávania úkonov Trestného konania, bol som nútený využiť možnosť aplikácie zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Sudca ani nereagoval na tento druh podnetu. Keby sa aspoň k tejto veci písomne vyjadril. Za nezákonný postup zákona považuje aj bezdôvodné odopretie práva obvineného na obhajobu, ktorým si obvinený uplatňuje v rozsahu Trestného poriadku procesné postupy, pretože obvinený má právo brániť sa spôsobom aký uzná za vhodné. V spise sa nenachádza žiadne rozhodnutie sudcu, ktorým by preukázal aplikáciu ustanovenia § 32 ods. 6 Tr. por. v jeho celom znení. V tomto kontexte je namieste poukázať na § 32 ods. 4 Tr. por. kde toto ustanovenie sudcovi výslovne zakazuje po zahlásení (podaní) námietky zaujatosti aplikovať verdiktný úkon, teda rozhodnutie vo veci samej – Rozsudok. Postup sudcu v tejto záležitosti ma absolútne utvrdil v presvedčení, že sudca nenávidí Rómsku populáciu. Z bežnej justičnej praxe vyplýva, že zákonný sudca po pridelení prípadu sa mal namietať sám podľa § 32 ods. 1 Tr. por. per analogiam tak, že by oznámil svoju zaujatosť vo veci z dôvodu predpojatosti k občanom Rómskej národnosti. Namiesto toho zaujal postoj, ktorým sa chcel „s týmto druhom občanov“ vysporiadať totalitne a zjavne diskriminačným spôsobom. Ak sa zákonný sudca JUDr. R. S. s otázkou zahlásenej námietky vysporiadal v zmysle § 32 ods. 6 Tr. por., jeho rozhodnutiu bráni absencia takého úkonu (rozhodovania o námietke) na ktorý by sa mohol sudca neskôr odvolávať. Ak sa obvinený po pridelení zákonného sudcu dozvie od dôveryhodnej osoby (JUDr. K.) aj počas zahájeného a prejednávaného konania okolnosť určujúcu postup podľa § 31 ods. 1 Tr. por., je to stav, ktorý oprávňuje obvineného k podaniu námietky. Žiadam Krajský súd, aby pri revíznom princípe preskúmal najprv otázku zákonnosti postupu sudcu, pretože ak si odvolací súd osvojí môj názor na vec, nebude mať možnosť spisovú dokumentáciu preskúmať po vecnej stránke, pretože postup sudcu už v úvode hlavného pojednávania vykazuje trvalé známky stavu nezákonnosti, čo tvorí chybu konania pre ktorú je nemožné sa zaoberať revíziou konania z viacerých hľadísk. Z tohto pohľadu vnímam konanie OS DK za predčasné vo výroku o vine a treste a nemožno sa cez tieto chyby konania zákonne preniesť a s nimi sa vysporiadať na odvolacom súde. Súd neodstránil rozpory vo výpovediach svedkov na hlavnom pojednávaní a z prípravného konania. V druhom rade znalecká činnosť znalca vykazuje také veľké nedostatky, že je nemožné ustáliť útok, ktorý popisuje obžaloba a samotný poškodený P. Ď. Opis skutku poškodeným P. Ď. a svedkami nevytvárajú spoľahlivú dejovú líniu, ktorá by mala oporu v dôkaznej situácii. Súd v tejto veci vykonal úkony iba formálne, bez dostatočného skúmania stavu veci, nezameral sa na logiku opisu deja svedkov v ich vzájomnom pomere a rovnako so znaleckým dokazovaním, ktoré vykonal MUDr. T. Ď. Okresný súd mal byť pri vypočúvaní svedkov dôslednejší. Mám za to, že okr. súd postupoval v rozpore so základnými zásadami Trestného poriadku najmä preto, že nebol riadne zistený skutkový stav veci. Žiadam, aby boli opäť vypočutí všetci svedkovia. Žiadam odvolací súd, aby podľa § 321 ods. 1 písm. a), b), c), d) Tr. por. zrušil Rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín, č.k. 9T/56/2010 zo dňa 19.11.2010 a s prihliadnutím na § 31 ods. 1 Tr. por. vylúčil z vykonávania úkonov v tejto Trestnej veci zákonného sudcu, a Okresný súd D. Kubín ako taký a vec vrátil inému súdu podľa § 322 ods. 1 Tr. por. na nové prejednanie a rozhodnutie“.

Obžalovaný T. K. v podanom odvolaní uviedol: „Odvolanie smerujem jednak voči výroku o vine a jednak aj voči výroku o treste. Svoje vyhlásenie po vynesení Rozsudku dopĺňam v tom smere, že vo výroku o vine zo spáchania tr. činu krádeže súhlasím, že tento som spáchal avšak vzhľadom na použitú aplikáciu úhrnného trestu nesúhlasím s výrokom o treste, pretože som toho názoru, že skutok na verejného činiteľa sa nestal, tak ako to popisuje obžaloba. Okresný súd postupoval v rozpore so základnými zásadami Tr. poriadku najmä preto, že nebol riadne zistený skutkový stav veci. Za nezákonný postup zákona považuje aj bezdôvodne odopretie práva obvineného na obhajcu, ktorým si obvinený uplatňuje v rozsahu Trestného poriadku procesné postupy, pretože obvinený má právo brániť sa spôsobom aký uzná za vhodne. Žiadam krajský súd, aby pri revíznom princípe preskúmal najprv otázku zákonnosti postupu sudcu pretože ak si odvolací súd osvojí môj názor na vec, nebude mať možnosť spisovú dokumentáciu preskúmať po vecnej stránke, pretože postup sudcu už v úvode hlavného pojednávania vykazuje trvalé známky stavu nezákonnosti, čo tvorí chybu konania pre ktorú je nemožné sa zaoberať revíziou konania z viacerých hľadísk. Z tohto pohľadu vnímam konanie OS DK za predčasne vo výroku o vine a Treste a nemožno sa cez tieto chyby konania zákone preniesť a s nimi sa vysporiadať na odvolacom súde. Súd neodstránil rozpory vo výpovediach svedkov na hlavnom pojednávaní a z prípravného konania. Vina ktorá sa mi kladie z útoku na verejného činiteľa sa nezakladá na pravde, lebo ja som z policajtom do kontaktu ani neprišiel, je to voči nám umelo vykonštruovane. Opis skutku poškodeným P. Ď. a svedkami nevytvára spoľahlivú dejovú líniu, ktorá by mala oporu v dôkaznej situácii. Súd v tejto veci vykonal úkony iba formálne, bez dostatočného skúmania stavu veci, nezameral sa na logiku opisu deja svedkov. S poukazom na vyššie uvádzané skutočnosti žiadam odvolací súd, aby podľa § 321 ods. 1 písm. a) b) c) d) Tr. por. zrušil Rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín, č.k. 9T/56/2010 a s prihliadnutím na § 31 os. 1 Tr. por. vylúčil z vykonávania úkonov v tejto Trestnej veci zákonného sudcu, a Okresný súd Dolný Kubín ako taký a vec vrátil inému súdu podľa § 322 ods. 1 Tr. por. na nové prejednanie a rozhodnutie“.

V mene obžalovaných odôvodnil podané odvolanie aj ich obhajca a v podstate uviedol: „Obžalovaní R. K. a T. K. sa k spáchaniu trestného činu krádeže do potravín COOP Jednota v Oravskej Porube priznali, tento skutok oľutovali a vzniknutú škodu nahradili. Obidvaja obžalovaní však popierajú spáchanie trestného činu útoku na verejného činiteľa. Pri hodnotení dôkazov ohľadne spáchania skutku útoku na verejného činiteľa je potrebné vyhodnotiť v zásade dve skupiny svedeckých výpovedí, ktoré sú vzájomne rozporné. Na jednej strane sú to výpovede obžalovaných a na druhej strane výpovede policajtov Ď. a I.. Obžalovaní popierajú útok na policajta a popierajú tiež použitie palice. Nepopierajú však, že medzi R. K. a poškodeným Ď. došlo ku kontaktu, avšak nie z dôvodu úmyselného útoku R. K. voči poškodenému Ď.. Poškodený Ď. sa snažil zadržať unikajúcich obžalovaných a obžalovaní sa snažili vyšmyknúť, resp. vytrhnúť zo zadržania a z tohto dôvodu došlo medzi obžalovaným R. K. a poškodeným Ď. ku vzájomnému šarpaniu sa. Počas tohto vzájomného šarpania sa opakovane spadli na zem alebo do vstupnej bráničky do dvora rodinného domu. Účelom šarpania sa s poškodeným nebol úmysel útočiť, ale útek policajtovi, ktorý sa obžalovaného R. K. snažil zadržať. Svedok I. uviedol, že nevidel, že by niekto udrel palicou poškodeného Ď. a nepotvrdil ani údery R. K. päsťou voči poškodenému. Údery päsťou nevyplývajú ani zo záverov odborného vyjadrenia MUDr. T. Ď. Pokiaľ ide o údery palicou ako zbrane, je potrebné vyhodnotiť tvrdenie poškodeného, tvrdenia obžalovaných, ktorí popierajú útok na policajta s palicou, a závery odborného vyjadrenia znalca MUDr. T. Ď. Podľa tvrdenia poškodeného, tento mal utŕžiť tri rany palicou do hlavy. Avšak podľa záverov odborného vyjadrenia MUDr. T. Ď., znalec nevedel určiť počet prípadných úderov, a to z toho dôvodu, že pri prvotných lekárskych vyšetreniach neboli nejaké znalcom presne neoznačené zranenia poškodeného zadokumentované. Pri popise a mechanizme vzniku zranení sa znalec viac riadil výpoveďou poškodeného ako lekárskymi správami, podľa ktorých mal vyhotoviť odborné vyjadrenie, pretože ak uvedené zranenia ani neboli zapísané v zdravotnej dokumentácii poškodeného, nemôže znalec určiť potom ani mechanizmus ich vzniku. Skutočnosť, že vzniknuté zranenia poškodeného neboli pri prvotných lekárskych vyšetreniach riadne zdokumentované, čo potvrdil aj sám znalec Ď., spochybňuje aj samotné závery a najmä úplnosť odborného vyjadrenia. Pokiaľ ide o samotné ublíženie na zdraví spôsobené poškodenému, toto je závislé na dobe obmedzenia poškodeného v obvyklom spôsobe života alebo dobe práceneschopnosti. Vzniknuté zranenia si podľa znalca vyžiadali u poškodeného 12 dní práceneschopnosti. Zranenie poškodeného, ktoré bolo podľa znalca najzávažnejšie, bolo podvrtnutie krčnej chrbtice. Toto zranenie však nebolo zistené pri vyšetreniach poškodeného v deň incidentu 1.2.2010, ale sedem dní po incidente 8.2.2010. Podľa výpovede znalca MUDr. T. Ď. na hlavnom pojednávaní, že v prípade, ak by ku zraneniu krčnej chrbtice poškodeného nedošlo, by sa doba práceneschopnosti poškodeného skrátila alebo by práceneschopnosť ani nebola konštatovaná. Na základe vyššie uvedených skutočností tvrdenie prvostupňového súdu, že dĺžka trvania práceneschopnosti poškodeného bola preukázaná, bolo spochybnené. Samotné použitie palice ako zbrane nebolo zákonom požadovaným nepochybným spôsobom preukázané. Na palici neboli expertízou nájdené žiadne stopy, ktoré by preukazovali spáchanie skutku obžalovaným. Okolnosti použitia palice spochybňuje skutočnosť, že palicu si na mieste činu bezprostredne po ukončení incidentu nevšimla svedkyňa M., napriek tomu, že vyšla zo svojho domu von, aby zistila, čo sa dialo. Svedkyňa pritom vedela napr. detailne popísať oblečenie obžalovaného R. K. Skutočnosť, že sa pri prvotnom ohliadaní na mieste činu nenašla palica, potvrdil aj svedok I. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní, keď uviedol, že „tam pri dome, pokiaľ viem, tak sa nič nenašlo v ten večer“. Na základe uvedených skutočností obžalovaný R. K. nesúhlasí so záverom prvostupňového súdu, že použil zbraň. Obžalovaní žiadajú, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu podľa § 321 ods. 1 písm. a), b), c), d) Tr. por. zrušil v celom rozsahu a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vrátil mu vec na nové prejednanie a rozhodnutie.“

Krajský súd na podklade podaných odvolaní preskúmal v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolania, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Mal pritom na zreteli aj povinnosť prihliadnuť na chyby, ktoré neboli odvolaniami vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Krajský súd zistil, že odvolania obidvoch obžalovaných sú dôvodné, avšak pre iné skutočnosti ako uviedli v odôvodneniach svojich odvolaní.

Prvostupňový súd v posudzovanej veci nepostupoval dôsledne v súlade s ustanovením § 2 ods. 10, 11 Tr. por., keď nevykonal riadne všetky dostupné a potrebné dôkazy pre zákonné rozhodnutie.

V rámci procesného postupu súd prvého stupňa nevykonal kompletné dokazovanie, keď na hlavnom pojednávaní neprečítal podstatný obsah spisov Okresného súdu Spišská Nová Ves, sp.zn. 4T/105/2008 a sp.zn. 1T/67/2008 a tieto si dokonca ani nezabezpečil.

Záver súdu o tom, že obžalovaní mali spáchať prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. b) Tr. zák., je záverom skutkovým, pretože predchádzajúce odsúdenia sú tou okolnosťou, ktorá odôvodňuje posúdenie konania páchateľa ako prečinu krádeže aj podľa písm. b) ods. 3 § 212 Tr. zák., a preto takýto skutkový záver musí mať základ vo vykonanom dokazovaní prečítaním podstatného obsahu súdnych spisov o takých skorších odsúdeniach. V dôsledku toho uvedené zistenie treba uviesť vo výrokovej časti odsudzujúceho rozsudku, keďže aj na ne sa v prípade odvolania vzťahuje prieskumná povinnosť odvolacieho súdu (podobne Rt 32/2007 II).

S ohľadom na uvedené potom nestačí na hlavnom pojednávaní prečítať len odpis registra trestov, resp. v spise založené rozhodnutie o predchádzajúcich odsúdeniach, ako to v predmetnej veci učinil okresný súd (č.l. 556).

V ďalšom konaní preto bude súd prvého stupňa povinný zabezpečiť si spisy Okresného súdu Spišská Nová Ves, sp.zn. 4T/105/2008 a sp.zn. 1T/67/2008 a tieto na hlavnom pojednávaní riadne vykonať prečítaním ich podstatného obsahu.

V súvislosti s odvolaním obžalovaného R. K. v časti týkajúcej sa „nerozhodnutia“ okresného súdu o ním vznesených námietkach zaujatosti procesného sudcu a nerešpektovania práva na obhajobu, krajský súd v celom rozsahu odkazuje na vysvetlenie týchto súvislostí v odôvodnení napadnutého rozsudku (č.l. 565-566), ktoré považuje za správne, vysoko erudované a úplne vyčerpávajúce. Preto v tejto časti považuje procesný postup okresného súdu za zákonný a bezchybný.

Pokiaľ ide o podanie obžalovaného T. K. na č.l. 604, označené ako: „sťažnosť na nečinnosť súdu vo veci príkazu na prepustenie z väzby“, toto krajský súd v zmysle § 62 ods. 1 Tr. por. posúdil ako žiadosť o prepustenie z väzby, o ktorej bude musieť okresný súd po vrátení veci z krajského súdu bezodkladne rozhodnúť.

So zreteľom k tomu, že predmetná vec s najväčšou pravdepodobnosťou nebude právoplatne skončená do 1.2.2011, kedy končí obžalovanému T. K. lehota väzby, bude nevyhnutné, aby okresný súd buď menovaného prepustil z väzby na slobodu, alebo rozhodol podľa § 76 ods. 8 Tr. por. o zmene dôvodov väzby tak, aby sa väzba vzťahovala aj na zločin útoku na verejného činiteľa, za ktorý je obžalovaný T. K. stíhaný.

S ohľadom k uvedenému rozhodol krajský súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Žiline, 30. decembra 2010