uznesenie KS ZA sp.zn. 3Tos/84/2011 z 24.8.2011
3Tos/84/2011
U Z N E S E N I E
Krajský súd v Žiline v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Repáňa a sudcov Juraja Krupu a JUDr. Evy Kyselovej na neverejnom zasadnutí konanom 24. augusta 2011 prejednal sťažnosť okresného prokurátora, ktorú podal proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn. 3T/67/2000 zo 7.7.2011 a takto
r o z h o d o l :
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť okresného prokurátora z a m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Napadnutým uznesením Okresný súd Liptovský Mikuláš podľa § 362 ods. 1, ods. 2 Tr. por. vyhovel návrhu odsúdeného Z. H., nar. .............., na opätovné prejednanie jeho trestnej veci vedenej na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp.zn. 3T/67/2000 a zároveň zrušil rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp.zn. 3T/67/2000 z 3.9.2001 v spojení s uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp.zn. 3T/67/2000 z 1.4.2004, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tieto rozhodnutia obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad, a pokračuje sa v konaní na podklade pôvodnej obžaloby Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš sp.zn. Pv 212/00 z 12.6.2000.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote sťažnosť okresný prokurátor, pretože sa domnieva, že neboli splnené zákonné podmienky na postup podľa § 362 ods. 1, 2 Tr. por. Poukázal na to, že zo spisového materiálu vyplýva, že o tom, že obvinený je stíhaný, sa obvinený Z. H. dozvedel už pri výsluchoch v prípravnom konaní, a to pri prvom výsluchu pred vyšetrovateľom PZ 10.1.1995 v Prahe vo výkone trestu odňatia slobody a následne aj 10.12.1999 vo väznici vo Vinařicích, taktiež počas výkonu trestu odňatia slobody. Pokiaľ odsúdený 24.1.2008 do zápisnice o doručení rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp.zn. 3T/67/2000, právoplatného 28.9.2001, a opravného uznesenia k tomuto rozsudku z 1.4.2004, právoplatného 20.8.2008, po ich doručení uviedol, že sa odvoláva proti vyššie uvedenému rozsudku, lebo vôbec nevedel, že je proti nemu vedené toto trestné konanie a naviac sa trestného činu, ktorý je vo vyššie uvedenom rozsudku nedopustil, a preto žiada, aby bolo opätovne zahájené trestné stíhanie, z vyššie uvádzaných skutočností preto vyplýva, že odsúdený nenapĺňa zákonné požiadavky § 362 ods. 1 Tr. por. Okresný prokurátor je toho názoru, že zákonodarca predpokladal dve alternatívy, ako sa má dozvedieť o priebehu trestného konania obvinený, resp. odsúdený, pričom zastáva názor, že naplnenie jednej alternatívy vylučuje aplikáciu druhej. Preto navrhol, aby krajský súd napadnuté uznesenie zrušil a nariadil, aby vo veci okresný súd znovu konal a rozhodol.
Krajský súd na podklade podanej sťažnosti v zmysle § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že sťažnosť bola podaná v zákonom stanovenej lehote, oprávnenou osobou, avšak táto sťažnosť nie je dôvodná.
Konanie proti ušlému je upravené v piatom diely Trestného poriadku (§ 358 a nasl.). Podľa § 358 ods. 1 Tr. por. sa môže konať podľa ustanovení tohto dielu proti tomu, kto sa vyhýba trestnému konaniu pobytom v cudzine alebo tým, že sa skrýva. Samotný pobyt obvineného v cudzine bez ohľadu na to, či je legálny alebo nie, nespĺňa podmienky na začatie trestného konania proti ušlému. Z okolností prípadu musí zároveň vyplývať snaha obvineného vyhýbať sa tak trestnému konaniu, pričom nie je nevyhnutné, aby sa obvinený počas pobytu v cudzine aj skrýval. Ďalšou podmienkou konania proti ušlému je, že obvineného nie je možné vyžiadať z cudziny ani jeho trestnú vec odovzdať na trestné stíhanie do cudziny. Podľa názoru krajského súdu v prejednávanom prípade tieto podmienky neboli všetky splnené na konanie proti ušlému.
Z ustanovenia § 362 ods. 1 Tr. por. vyplýva, že odsúdený v konaní podľa tohto dielu (konanie proti ušlému) má právo podať návrh na opätovné prejednanie svojej veci súdom v jeho prítomnosti do uplynutia 6-tich mesiacov odo dňa, keď sa dozvedel o trestnom stíhaní alebo odsúdení, najneskôr však v príslušnej premlčacej dobe ustanovenej v Trestnom zákone. Zo znenia tohto zákonného ustanovenia vyplýva, že takéto právo na podanie návrhu na opätovné prejednanie veci pred súdom má odsúdený (§ 10 ods. 14 Tr. por.), pričom musí ísť o vec, ktorá je v čase podania návrhu právoplatne ukončená odsudzujúcim rozsudkom, alebo obžalovaný v štádiu trestného stíhania pred súdom.
Subjektívna 6-mesačná lehota, v ktorej môže odsúdený takýto návrh podať na okresný súd, začína plynúť dňom, kedy sa dozvedel o svojom odsúdení. V prejednávanom prípade to bolo 24.1.2008, kedy prostredníctvom justičných orgánov Českej republiky bolo odsúdenému doručené právoplatné odsúdenie, teda rozsudok okresného súdu spolu s opravným uznesením.
V ten istý deň, t.j. 24.1.2008 odsúdený požiadal okresný súd o opätovné prejednanie jeho trestnej veci v zmysle ustanovenia § 362 ods. 1 Tr. por. Ak teda okresný súd takejto žiadosti vyhovel a zároveň zrušil pôvodný právoplatný rozsudok okresného súdu, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia obsahovo nadväzujúce na tento rozsudok, postupoval v súlade so stavom veci a zákonom.
K sťažnosti okresného prokurátora je potrebné ešte dodať, že tento vo svojom odôvodnení sťažnosti poukázal na výsluch obvineného z prípravného konania z 10.1.1995 a 10.12.1999 vo väzniciach v Českej republike. Ako už bolo vyššie uvedené, návrh na opätovné prejednanie trestnej veci môže podať iba odsúdený, a to v čase, keď rozsudok už nadobudol právoplatnosť, alebo obžalovaný v konaní pred súdom. Bolo by nelogické, aby obvinený Z. H. už vo svojich výpovediach z prípravného konania požiadal o opätovné prejednanie jeho trestnej veci súdom, keď súd v tomto štádiu konania nie je oprávnený prejednávať vec.
Takýto stav nepripúšťa ani zákon, pretože v čase prebiehajúceho prípravného konania Z. H. nebol a ani nemohol byť odsúdeným, resp. obžalovaným. Krajský súd zdôrazňuje, že návrh na opätovné prejednanie svojej veci môže podať len odsúdený, resp. obžalovaný pred súdom a nie obvinený. S ohľadom na to je potrebné slovné spojenie „keď sa dozvedel o trestnom stíhaní“ vykladať tak, že pôjde o prípad, keď sa obžalovaný dozvedel o trestnom stíhaní v štádiu prebiehajúceho súdneho konania. Takýto postup vyplýva z povinnosti zachovať a rešpektovať princíp kontradiktórnosti súdneho konania.
S argumentom prokurátora sa nemožno stotožniť, pretože postup podľa § 362 Tr. por. prichádza do úvahy iba v dvoch prípadoch:
- po tom, keď sa odsúdený (§ 10 ods. 14 Tr. por.) dozvedel o svojom odsúdení (bol vydaný odsudzujúci rozsudok – § 165 ods. 1 Tr. por.),
- po tom, keď sa obžalovaný dozvedel o svojom trestnom stíhaní v štádiu prebiehajúceho súdneho konania.
Takýto postup vyplýva z povinnosti rešpektovať a zachovať princíp kontradiktórnosti súdneho konania, upravený aj v prvej vete odseku 1 § 362 Tr. por., z ktorého vyplýva, že odsúdený (rozumej aj obžalovaný) má právo podať návrh na opätovné prejednanie jeho veci súdom v jeho prítomnosti. Keď sa obžalovaný dozvie o svojom trestnom stíhaní počas prebiehajúceho súdneho konania a podá v zmysle § 362 Tr. por. návrh na opätovné prejednanie jeho veci súdom v jeho prítomnosti, súd vykoná hlavné pojednávanie od začiatku. Takýto postup je vylúčený v štádiu prípravného konania.
S ohľadom na uvedené skutočnosti považoval krajský súd sťažnosť okresného prokurátora za nedôvodnú, a preto ju podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. zamietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Žiline, dňa 24. augusta 2011
JUDr. Milan Repáň
predseda senátu
