uznesenie KS ZA sp.zn. 2Tos/30/2011 zo 4.5.2011
2Tos/30/2011-544
U Z N E S E N I E
Krajský súd v Žiline v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Wänkeovej a sudkýň JUDr. Evy Kyselovej a JUDr. Márie Urbanovej na neverejnom zasadnutí konanom dňa 4. mája 2011 o sťažnosti obžalovaných D. O. a M. S. proti uzneseniu Okresného súdu Námestovo, sp. zn. 6T/23/2011 z 21.4.2011 takto
r o z h o d o l :
Podľa § 194 ods. 1 písm. a) Tr. por. uznesenie Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 6T/23/2011 z 21.4.2011 z r u š u j e .
Podľa § 280 ods. 1 Tr. por. per analogiam trestnú vec obžalovaných D. O. a M. S., trestne stíhaných pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) Tr. zák. a iné p o s t u p u j e senátu na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Námestovo uznesením, sp. zn. 6T/23/2011 z 21.4.2011 postupom podľa § 241 ods. 1 písm. a) Tr. por. per analogiam postúpil senátu trestnú vec obžalovaných D. O. a M. S. pre pokračovací zločin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a), ods. 4 Tr. zák. v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák. v časti v štádiu pokusu podľa § 14 Tr. zák. a iné, vedenú na tamojšom súde pod sp. zn. 6T/23/2011 na ďalšie konanie podľa § 243 Tr. por. a nasl.
Súd prvého stupňa odôvodnil svoje rozhodnutie v podstate tým, že obžalovaných upozornil, že skutok spáchaný v pokračovacom konaní, ktorý je predmetom obžaloby, bude ďalej posudzovaný ako zločin podľa § 212 ods. 2 písm. a), ods. 4 Tr. zák. v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák. v časti v štádiu pokusu podľa § 14 Tr. zák., ako aj prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák. v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák. a zločin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zák. v spolupáchateľstve podľa § 10 Tr. zák. Vzhľadom na to, že v danej veci prichádza do úvahy uloženie trestu v rozpätí od 3 do 10 rokov, samosudkyňa postúpila vec senátu na ďalšie konanie podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku.
Proti tomuto uzneseniu podali riadne a včas sťažnosť obžalovaní O. a S., pričom sťažnosť zahlásili do zápisnice o hlavnom pojednávaní dňa 21.4.2011. Obžalovaný D. O. odôvodnil sťažnosť prostredníctvom svojej obhajkyne písomným podaním zo dňa 27.4.2011 a poukázal na to, že nesúhlasí s postúpením trestnej veci senátu, pretože nie je dôvod v ďalšom konaní posudzovať skutok, ktorý mu je kladený obžalobou za vinu ako pokračovací zločin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a), ods. 4 Tr. zák. a zločin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zák., pretože pri jednotlivých krádežiach, uvedených v bode 1/ až 8/ obžaloby, obžalovaný D. O. nekonal s obžalovaným M. S. závažnejším spôsobom konania, teda jednotlivé skutky nikdy nespáchal na viac ako dvoch osobách. Kvalifikovanie jednotlivých skutkov uvedených v obžalobe pod bodom 1/ až 8/ ako pokračovacie trestné činy, ešte nezakladá skutkovú podstatu zločinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a), ods. 4 Tr. zák. a zločinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zák. Z uvedených dôvodov žiadal, aby krajský súd zrušil napadnuté uznesenie Okresného súdu Námestovo.
Krajský súd na podklade podanej sťažnosti preskúmal v zmysle § 192 ods. 1 písm. a), b) Tr. por. správnosť napadnutého uznesenia, ako i konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom zistil, že sťažnosti sú dôvodné pokiaľ ide o aplikáciu ustanovení, podľa ktorých okresný súd mal postupovať, nie sú však dôvodné, pokiaľ ide o samotné postúpenie veci.
K argumentom obhajkyne, predneseným v odôvodnení sťažnosti, krajský súd poznamenáva, že tieto si nie je možné osvojiť, pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu predmetného skutku a pokiaľ ide o námietku, že pri jednotlivých krádežiach nekonali obžalovaní závažnejším spôsobom konania, teda, že jednotlivé skutky nikdy nespáchali na viac ako dvoch osobách.
V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že obžalovaným obžaloba kladie za vinu, že v skutkoch pod bodom 1/ až 7/ si pokračovacím spoločným konaním prisvojili cudziu vec tým, že sa jej zmocnili a čin spáchali vlámaním a z toho v bode 3/ až 4/ obžaloby sa pokračovacím spoločným konaním dopustili konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu, ktorého sa dopustili v úmysle prisvojiť si cudziu vec tým, že sa jej zmocnia a tento čin spáchajú vlámaním, avšak k dokonaniu trestného činu nedošlo, teda, že v bode 1/ až 7/ okrem iného sa obžalovaní dopustili pokračovacieho prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. v časti v štádiu pokusu podľa § 14 Tr. zák.
Podstatou pokračovacieho trestného činu je v zmysle ust. § 122 ods. 10 Tr. zák., ak páchateľ pokračoval v páchaní toho istého trestného činu, trestnosť všetkých čiastkových útokov sa posudzuje ako jeden trestný čin, ak všetky čiastkové útoky toho istého páchateľa spája objektívna súvislosť v čase, v spôsobe ich spáchania a v predmete útoku, ako aj subjektívna súvislosť t.j. jednotiaci záver páchateľa spáchať uvedený trestný čin, to neplatí vo vzťahu k čiastkovým útokom spáchaným mimo územia Slovenskej republiky.
Z dikcie tohto ustanovenia vyplýva, že páchateľ v prípade pokračovacieho trestného činu musí spáchať všetkými čiastkovými útokmi trestný čin, neposudzuje sa trestnosť každého čiastkového útoku, ale posudzujú sa všetky čiastkové útoky ako jeden trestný čin. V danom prípade je daná ako objektívna súvislosť v čase, tak aj v spôsobe spáchania skutkov v bode 1/ až 7/, ako aj v predmete útoku, ale tiež subjektívna súvislosť skutkov v bode 1/ až 7/. Nie je preto možné argumentovať tým, že obžalovaní jednotlivými skutkami nikdy nepoškodili viac ako dve osoby.
Krajský súd sa stotožňuje s názorom okresného súdu, že skutky, ktoré sa obžalovaným kladú za vinu, je potrebné kvalifikovať ako zločin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a), ods. 4 písm. b) Tr. zák. v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák. v časti v štádiu pokusu podľa § 14 Tr. zák., ako aj prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák. v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák. a ako zločin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zák. v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák.
V predmetnej veci je potrebné skutky, ktoré sa obžalovaným kladú za vinu, posúdiť ako zločin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a), ods. 4 písm. b) Tr. zák. a poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, 3 písm. c) Tr. zák. nakoľko zo skutkov vyplýva, že boli spáchané závažnejším spôsobom konania.
Za závažnejší spôsob konania sa v zmysle ust. § 138 písm. j) Tr. zák. považuje páchanie trestného činu na viacerých osobách. V zmysle ust. § 127 ods. 12 Tr. zák. sa viacerými osobami na účely Trestného zákona rozumejú najmenej tri osoby, teda presne tri osoby alebo viac ako tri osoby. Maximálny počet osôb obmedzený nie je. Z uvedeného teda vyplýva, že aby išlo o páchanie trestného činu na viacerých osobách závažnejším spôsobom konania v zmysle § 138 písm. j) Tr. zák., musia byť daným trestným činom poškodené najmenej tri osoby. Poškodeným je podľa § 43 ods. 1 Tr. por. okrem iného aj osoba, ktorej bola trestným činom spôsobená majetková škoda. Vyžaduje sa, aby boli poškodenými z hľadiska naplnenia znakov daného trestného činu vo vzťahu k nim. V danom prípade ide o pokračovací trestný čin, kedy viacerými skutkami a čiastkovými útokmi je naplnená skutková podstata trestného činu.
Ak pri pokračovacom trestnom čine krádeže vlámaním došlo k poškodeniu viacerých osôb (§ 127 ods. 12 Tr. zák.), treba konanie páchateľa posúdiť ako zločin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a), ods. 4 písm. b) Tr. zák. Pre právnu kvalifikáciu skutku v takýchto prípadoch je rozhodujúce, či sú trestným činom poškodené najmenej 3 osoby a či úmysel páchateľa smeruje k poškodeniu týchto osôb, teda či páchateľ má vedomosť o tom, že viaceré osoby poškodzuje.
Pokračovacím konaním je poškodených v tomto konkrétnom prípade minimálne 7 osôb, čo jednoznačne napĺňa definíciu závažnejšieho spôsobu konania, teda trestného činu spáchaného na viacerých osobách. Obdobná úvaha vedie aj k právnej kvalifikácii zločinu poškodzovania cudzej veci v zmysle ust. § 245 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zák.
Na základe tejto skutočnosti okresný súd správne upozornil obžalovaných, že skutok, pre ktorý bola podaná obžaloba, bude v ďalšom konaní posudzovaný ako zločin v zmysle vyššie uvedeného, nesprávne však po nariadení hlavného pojednávania postúpil vec v zmysle ust. § 241 ods. 1 písm. a) Tr. por. per analogiam. Takto postupovať však mohol len v súvislosti s preskúmaním obžaloby. Okresný súd však nariadil vo veci hlavné pojednávanie a na ňom rozhodol o postúpení veci. Mal preto postupovať v zmysle ust. § 280 ods. 1 Tr. por. nakoľko podľa tohto ustanovenia rozhodne aj samosudca, ak na hlavnom pojednávaní zistí, že ide o trestný čin, o ktorom sa má konať pred senátom. Z uvedeného dôvodu nadriadený súd opravil pochybenie okresného súdu, ide však o formálne pochybenie. Podstata a dôvod, pre ktorý okresný súd postúpil vec z prejednávania veci pred samosudcom za konanie veci pred senátom, zostala zachovaná, takéto postúpenie a takýto postup je dôvodný.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Žiline, dňa 4. mája 2011
JUDr. Dana WÄNKEOVÁ
predsedníčka senátu
