Judikát Jtk 3/2011 - Rozhodnutie o väzbe (§ 72 ods. 1 písm. b/, veta za bodkočiarkou Tr. por.) a nahradenie väzby (§ 80 ods. 1 písm. a/, b/, c/ Tr. por., § 81 ods. 1 Tr. por.)

uznesenie KS ZA sp.zn. 1Tpo/46/2010 zo 16.12.2010

1Tpo/46/2010-48

U Z N E S E N I E

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Polku a sudcov JUDr. Adriany Gallovej a JUDr. Martina Bargela, na neverejnom zasadnutí konanom 16. decembra 2010 prejednal sťažnosť obvineného P. Ch. proti uzneseniu Okresného súdu Žilina, sp.zn. 0Tp/587/2010 z 1.12.2010 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 194 ods. 1 písm. a) Tr. por. z r u š u j e uznesenie Okresného súdu Žilina, sp.zn. 0Tp/587/2010 z 1.12.2010.

Podľa § 87 ods. 2 Tr. por., z dôvodu uvedeného v § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por.

obvineného P. Ch., nar. ........... v .........., trvale bytom .......................................,

b e r i e     d o     v ä z b y .

Väzba u obvineného začala plynúť dňa 27.11.2010 o 15.10 hod. a bude sa vykonávať v Ústave na výkon väzby v Žiline.

Podľa § 80 ods. 1 písm. a) Tr. por. žiadosť obvineného P. Ch. o nahradenie väzby prevzatím záruky za ďalšie správanie obvineného dôveryhodnou osobou E. Ch. – manželkou obvineného zamieta.

Podľa § 80 ods. 1 písm. b) Tr. por. žiadosť obvineného P. Ch. o nahradenie väzby písomným sľubom zamieta.

Podľa § 80 ods. 1 písm. c) Tr. por. žiadosť obvineného P. Ch. o nahradenie väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka zamieta.

Podľa § 81 ods.1 Tr. por. žiadosť obvineného P. Ch. o nahradenie väzby peňažnou zárukou zamieta.

O d ô v o d n e n i e

Sudkyňa pre prípravné konanie Okresného súdu Žilina uznesením, sp.zn. 0Tp/587/2010 z 1.12.2010, rozhodla o vzatí obvineného P. Ch. do väzby podľa § 87 ods. 2 Tr. por., z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1 písm. a) a c) Tr. por. Väzba začala obvinenému plynúť 27.11.2010 o 15.10 hod. a menovaný ju vykonáva v Ústave na výkon väzby v Žiline. Zároveň podľa § 80 ods. 1 písm. b) Tr. por. neprijala písomný sľub obvineného.

Proti tomuto uzneseniu podal riadne a včas sťažnosť obvinený P. Ch. priamo do zápisnice o výsluchu konanom na Okresnom súde Žilina 1.12.2010. Sťažnosť následne písomne odôvodnil sám aj prostredníctvom svojho obhajcu.

V sťažnosti, ktorú odôvodnil sám, uviedol, že napadnuté uzneseniu považuje za nesprávne. Poukázal na svoju výpoveď pred súdom v prípravnom konaní, kde sa už vyjadril. Rovnako poukázal aj na dodatok písomného odôvodnenia, ktorý podal jeho obhajca. Žiadal, aby bolo jeho sťažnosti vyhovené.

V sťažnosti odôvodnenej prostredníctvom svojho obhajcu poukázal na to, že rozhodnutie o jeho vzatí do väzby považuje za nesprávne a z toho dôvodu aj nezákonné. Naviac odôvodnenie uznesenia po jeho vyhlásení bolo vo všeobecnej až abstraktnej rovine. K dôvodu väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a) Tr. por. uviedol, že neboli zistené žiadne konkrétne skutočnosti, že by chcel ujsť alebo sa skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu alebo trestu. Naopak, jednoznačne a nespochybniteľne boli zistené také skutočnosti, ktoré potvrdzujú, že dôvod útekovej väzby u neho neexistuje. V tejto súvislosti poukázal na to, že po prepustení z vyšetrovacej väzby na slobodu dňa 14.9.2004 vyšetrovanie v jeho trestnej veci prebiehalo neväzobným spôsobom. Na slobode bol až do jeho nástupu do výkonu trestu odňatia slobody. Dostavoval sa na všetky vyšetrovacie úkony, predvolania vyšetrovateľa, ako aj predvolania súdov. Riadne a včas sa dostavil aj na predvolanie Najvyššieho súdu SR s vedomím, že ak odvolací Najvyšší súd SR potvrdí rozsudok Krajského súdu v Trenčíne, bude priamo na súde zatknutý a dodaný do výkonu trestu odňatia slobody. Na vyšetrovacie úkony sa dostavoval až z Talianska. Orgánom činným v trestnom konaní poskytol svoju taliansku adresu, na ktorej sa zdržiaval a bol zastihnuteľný, pracoval tam legálne, bol tam aj legálne prihlásený, dokonca poskytol aj svoje talianske telefónne číslo. Pred odvolacím konaním si usporiadal všetky záväzky u talianskeho zamestnávateľa, nakoľko doslova počítal s nástupom trestu odňatia slobody. Aj v súčasnej dobe sa nemieni vyhýbať trestnej zodpovednosti a ako dal písomný sľub, bude sa dostavovať na všetky predvolania policajta, prokurátora a súdu. Skutok uvedený v skutkovej vete obvinenia sa stal takmer pred 13 rokmi a žiadnym konkrétnym dôkazom nebolo preukázané, že by sa čo i len raz pokúsil ujsť alebo skrývať. Tiež uviedol, že poukazovať na hrozbu vysokého trestu v prípade dôvodu väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a) Tr. por. rovnako nie je dôvodné. Do úvahy prichádza uloženie súhrnného trestu odňatia slobody, z ktorého už má 6,5 roka vykonané. K dôvodu väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por. uviedol, že na slobode bol viac ako celé 4 roky. Žil riadnym životom, živil sa poctivou prácou, prerušil akékoľvek kontakty s osobami z minulosti, ktoré sa pohybovali okolo J. K., a začal úplne nový život v súlade so zákonmi. Preto aj odôvodnenie tohto väzobného dôvodu je vo všeobecnej až abstraktnej rovine, nepostačujúce, zavádzajúce bizarné a konfúzne. Je ochotný dodržať všetky obmedzenia, v prípade potreby podrobiť sa i prípadnému probačnému dohľadu a bez výhrad uposlúchnuť všetky výzvy policajta, prokurátora a súdu, ktoré sa mu uložia. Sľub dal do zápisnice a tento zopakoval aj pri výsluchu pred sudkyňou pre prípravné konanie. Po kontakte s osobami blízkymi ponúkol súdu peňažnú záruku vo výške 20 000,- Eur, ktorú je ochotná zložiť podľa pokynu súdu na depozitný účet súdu jeho manželka E. Ch.. Suma 20 000,- Eur je sumou, ktorá je na hranici možnosti rodiny, je všetkými úsporami osôb blízkych. Zohľadniac sumu 20 000,- Eur, v spojení s jeho životom po prepustení z väzby dňa 14.9.2004 na dobu viac ako 4 roky do nástupu výkonu trestu odňatia slobody, kedy sa nedopustil žiadneho protiprávneho konania, je dôvodné tvrdiť, že uvedená suma je primeraná a dostatočná. Ponúkol aj nahradenie väzby zárukou dôveryhodnej osoby – manželky E. Ch., ktorá na súde zaručí, že sa bude dostavovať na všetky predvolania a dodrží všetky obmedzenia, ktoré by sa mu uložili, a je schopná na neho pôsobiť tak, aby bolo všetko podľa požiadaviek súdu dodržané. Žiadal, aby na rozhodovanie o sťažnosti na krajskom súde bol predvolaný on, jeho obhajca aj manželka. Tiež žiadal, aby bolo jeho sťažnosti vyhovené, písomný sľub, ponúknutie nahradenia väzby dôveryhodnou osobou, peňažnou zárukou prijaté a aby vyšetrovanie predmetnej veci pokračovalo neväzobným spôsobom.

Prokurátor sa k písomným dôvodom sťažnosti obvineného nevyjadril.

Krajský súd na podklade podanej sťažnosti preskúmal v zmysle § 192 ods. 1 Tr. por. správnosť a zákonnosť napadnutého uznesenia, ako i konanie, ktoré mu predchádzalo, prihliadnuc pritom i na prípadné chyby, ktoré neboli sťažnosťou vytýkané, a zistil, že sťažnosť obvineného P. Ch. je čiastočne dôvodná.

Krajský súd preskúmaním spisového materiálu zistil, že sudkyňa pre prípravné konanie Okresného súdu Žilina v rámci procesného postupu dodržala základné zásady trestného konania uvedené v ustanovení § 2 Tr. por. Nadriadený súd preto konštatuje, že sudkyňa pre prípravné konanie dospela k vyhlásenému uzneseniu po bezchybnom procesnom postupe a v súlade so všetkými zákonnými ustanoveniami, ktoré tento proces upravujú.

Po splnení prieskumnej povinnosti krajský súd zistil, že rozhodnutie sudkyne pre prípravné konanie je správne a zákonné, len pokiaľ ide o dôvod väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por., t.j. len v prípade tzv. preventívnej väzby. Rozhodnutie sudkyne pre prípravné konanie o vzatí obvineného do väzby aj podľa § 71 ods. 1 písm. a) Tr. por. z dôvodu tzv. útekovej väzby nezodpovedá stavu veci a zákonu.

V súvislosti s formuláciou negatívneho výroku, ktorým bolo podľa § 80 ods. 1 písm. b) Tr. por. rozhodnuté o návrhu obvineného na nahradenie väzby písomným sľubom krajský súd poznamenáva, že zákonu zodpovedá nasledovná formulácia:

Podľa § 80 ods. 1 písm. b) Tr. por. žiadosť obvineného P. Ch. o nahradenie väzby písomným sľubom zamieta.

Tento formálny nedostatok napravil nadriadený súd sám spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto uznesenia tak, aby formulácia výroku zodpovedala zneniu ustanovenia § 72 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku.

Rozhodnutiu sudkyne pre prípravné konanie o vzatí obvineného do väzby inak nemožno vytknúť žiadnu chybu či nedostatok, pričom odôvodnenie uznesenia učinila zodpovedajúcim spôsobom, dostatočne a presvedčivo, a preto krajský súd v zásade na odôvodnenie napadnutého uznesenia odkazuje.

Krajský súd zdôrazňuje, že účelom väzby je zabezpečiť osobu obvineného pre trestné konanie a výkon trestu (§ 71 ods. 1 písm. a/ Tr. por.). Jej účelom je tiež zabrániť obvinenému, aby maril a sťažoval uskutočnenie dôkazov (§ 71 ods. 1 písm. b/ Tr. por.), prípadne chrániť spoločnosť pred dokonaním trestného činu alebo pred jeho opakovaním, či pokračovaním (§ 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por.). Väzba ako zabezpečovací inštitút nemá sankčnú povahu, ani výchovné poslanie, nesmie byť prostriedkom na získanie priznania, ani na uľahčenie trestného stíhania. Väzba nie je trestom, ale je výlučne len procesným opatrením, ktorého účelom je dočasne zaistiť osobu obvinenú z trestného činu pre potreby prebiehajúceho trestného konania obmedzením jej osobnej slobody. Trestný poriadok podmieňuje možnosť vzatia obvineného do väzby existenciou dôvodnej obavy vyplývajúcej z konania obvineného alebo z ďalších konkrétnych skutočností vo vzťahu k niektorej nežiaducej forme správania označovanej ako dôvod väzby. Konkrétnymi skutočnosťami odôvodňujúcimi obavu z následku alebo viacerých následkov uvedených v § 71 ods. 1 písm. a), b) alebo c) Tr. por. sa rozumejú také skutočnosti, ktoré reálne odôvodňujú takúto obavu. Výklad zákonných znakov „konkrétnych skutočností“ je predovšetkým vecou súdov, ktoré pri dôkladnej znalosti skutkových okolností a dôkaznej situácie konkrétnej trestnej veci musia posúdiť, či vzatie do väzby je opatrením nevyhnutným na dosiahnutie účelu trestného konania a či tento účel ani pri vynaložení úsilia nemožno dosiahnuť inak. Pre aplikáciu tohto znaku nie sú dané objektívne a nemenné kritériá, ale tieto kritériá treba vždy vyvodiť z povahy konkrétnej a individualizovanej veci, vrátane osoby obvineného, jeho osobných pomerov a ďalších znakov upravených v tomto ustanovení. Konkrétne skutočnosti ako zákonná podmienka, odôvodňujúca väzbu obvineného podľa tohto ustanovenia, musia byť preukázané nielen pri vzatí obvineného do väzby, ale musia pretrvávať počas celej väzby.

Nadriadený súd tiež uvádza, že pretrvávanie dôvodného podozrenia, že osoba, ktorá bola pozbavená slobody väzbou, spáchala trestný čin, je condicio sine qua non (podmienka bez ktorej nie) zákonnosti, jej ďalšieho držania vo väzbe. Po uplynutí určitého času to však už nestačí, pričom keď má väzba trvať naďalej, musí pristúpiť iný významný a dostatočný dôvod alebo dôvody a naviac, musí byť preukázané, že kompetentné orgány postupujú vo veci s osobitnou starostlivosťou. Krajský súd si je vedomý významu osobnej slobody jedinca ako jedného zo základov demokratickej spoločnosti, a preto zdôrazňuje, že väzba je výnimočným opatrením. Napriek všetkým týmto skutočnostiam je podľa jeho názoru naďalej daný dôvod väzby v zmysle § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por. obvineného P. Ch.

Po preskúmaní obsahu spisu ani nadriadený súd nemá pochybnosti o tom, že sú splnené všetky formálne podmienky väzby obvineného.

Rovnako považuje za preukázané, že v prípade obvineného existujú aj základné materiálne podmienky väzby, ktoré tvoria:

a) skutkové okolnosti vzatia do väzby a to, či doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol spáchaný, má znaky trestného činu, či existujú dôvody na podozrenie, že tento skutok spáchal obvinený, a

b) existencia niektorého z dôvodov väzby, ak z konania obvineného alebo ďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná obava pre tzv. preventívnu väzbu (§ 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por.).

Z obsahu spisu vyplýva, že obvinenému bolo uznesením vyšetrovateľa KR PZ, ÚJaKP PZ Žilina, sp.zn. ČVS:KRP-43/OVK-ZA-2008 z 23.2.2009 vznesené obvinenie pre trestný čin vraždy spáchaný formou spolupáchateľstva v štádiu pokusu podľa § 8 ods. 1, § 9 ods. 2, § 219 ods. 1 Tr. zák., účinného do 1.1.2006, a to pre skutok uvedený v uznesení o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia. Krajský súd zistil, že na základe doposiaľ zadovážených dôkazov možno považovať trestné stíhanie obvineného za dôvodné. Po splnení prieskumnej povinnosti nadriadený súd rovnako ako prvostupňový súd dospel k záveru, že skutok 1/ (ktorý mal obvinený spáchať v presne nezistený deň v jeseni roku 1997 v úmysle usmrtiť M. H....), pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, vznesené obvinenie, bol spáchaný, má znaky trestného činu a je tu dôvodné podozrenie, že tento skutok spáchal práve obvinený P. Ch. Podľa názoru krajského súdu materiálne podmienky väzby obvineného sú v súčasnom štádiu trestného konania nepochybne preukázané, pričom tento názor vychádza z dôkazov, ktoré boli doteraz zabezpečené v prípravnom konaní a sú súčasťou vyšetrovacieho spisu, ktorý bol predložený súdu.

Obvinený je tiež stíhaný uznesením vyšetrovateľa KR PZ, ÚJaKP PZ Žilina, sp.zn. ČVS:KRP-43/OVK-ZA-2008 z 23.2.2009 pre trestný čin vraždy spáchaný formou pomoci podľa § 10 ods. 1 písm. c), § 219 ods. 1 Tr. zák., účinného do 1.1.2006. Pokiaľ ide o materiálnu podmienku väzobného stíhania v prípade skutku 2/ (ktorý mal obvinený spáchať ....v presne nezistenom čase pred dňom 28.4.1997 pred 12.40 hod...., kde bol poškodeným nebohý M. H....), pozornosti nadriadeného súdu neuniklo, že obvinený bol dňa 28.7.1997 podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený vo výmere 1 rok rozhodnutím, Okresného súdu Považská Bystrica, sp. zn. 1T/103/1995 z 11.7.1995. Konštrukcia skutku, ktorý je obvinenému kladený za vinu uznesením o vznesení obvinenia, v tomto štádiu prípravného konania nevylučuje absolútne neúčasť obvineného na skutku, tak ako je popísaný v uznesení o vznesení obvinenia. Pochybnosti sú ale vážne, a preto bude potrebné obhajobu obvineného k tomuto skutku v ďalšom priebehu prípravného konania bez zbytočného odkladu dôsledne preveriť.

Rozhodnutie o vine či nevine obvineného však bude predmetom ďalšieho dokazovania v prebiehajúcom trestnom konaní, pričom orgány činné v trestnom konaní a súd sú povinné s rovnakou starostlivosťou objasňovať okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti svedčiace v jeho prospech.

Okrem spomenutého podozrenia ako jedného z predpokladov vzatia obvinenej osoby do väzby a ďalšieho trvania väzby je v posudzovanej veci v súčasnom štádiu trestného konania splnená aj ďalšia podmienka väzobného stíhania obvineného, a to existencia väzobného dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por. Podľa zistenia krajského súdu uvedený väzobný dôvod, pre ktorý bola obmedzená osobná sloboda obvineného jeho vzatím do väzby, sa opiera o celkom konkrétne skutočnosti vyžadované zákonom, pričom z nich vyplýva reálna obava z následkov predpokladaných v ustanovení upravujúcom dôvody preventívnej väzby.

Ak sudkyňa pre prípravné konanie obvineného P. Ch. vzala do väzby z dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por., rozhodla správne, v súlade so zákonom. Nadriadený súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že pokračovaním v trestnej činnosti sa rozumie nielen opakovanie toho istého trestného činu, ale aj spáchanie trestného činu tej istej povahy. Z uznesenia o vznesení obvinenia a doteraz zabezpečených dôkazov vyplýva, že obvinený sa opakovane dopúšťal konaní, ktoré v konečnom dôsledku môžu byť nestranným súdom posúdené ako trestné činy. Obava, že obvinený by v prípade prepustenia z väzby pokračoval v trestnej činnosti, vyplýva už z toho, že je dôvodne podozrivý predovšetkým z rozsiahlej trestnej činnosti závažného charakteru, ktorá mala byť páchaná po dlhšiu dobu opakovaním činov napĺňajúcich znaky rovnakej skutkovej podstaty, t.j. formou pokračovania v trestnom čine, ktorá predpokladá mnohosť útokov, vedených jednotným zámerom páchateľa. Obvinený bol dňa 27.11.2010 prepustený z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený vo výmere 6 a pol roka rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne, sp.zn. 1T/1/2003 z 10.5.2005 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 3To/102/2005 z 15.10.2008, za trestný čin vraždy v štádiu pokusu formou účasti podľa § 8 ods. 1, § 10 ods. 1 písm. c), § 219 ods. 1 Tr. zák., platného v čase spáchania skutku, ktorý bol spáchaný v Dubnici nad Váhom v lete roku 1998. Obvinený je ďalej trestne stíhaný uznesením vyšetrovateľa Úradu boja proti organizovanej kriminalite PPZ z 13.7.2010, ČVS:PPZ-57/BOK-Z-2009 za trestný čin vraždy spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2, § 219 ods. 1, ods. 2 písm. f) Tr. zák., platného v čase spáchania skutku, ktorý bol spáchaný v katastrálnom území obce Bolešov, okr. Ilava v zime roku 1999. Z odpisu z registra trestov vyplýva, že obvinený bol doposiaľ trikrát súdne potrestaný, z toho v dvoch prípadoch za násilnú trestnú činnosť.

Vyššie uvedené skutočnosti sú významným a dostatočným dôvodom pre držanie obvineného vo väzbe. Tieto skutočnosti zároveň vo vzájomnej súvislosti dostatočne odôvodňujú obavu, že obvinený (bez väzby) by pokračoval v páchaní trestnej činnosti. S poukazom na uvedené potom aj krajský súd dospel k záveru, že dôvod, pre ktorý bol obvinený vzatý do väzby – § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por., sa nezmenil a trvá aj v súčasnom štádiu trestného konania.

Ako už bolo konštatované vyššie, krajský súd si neosvojil právny názor súdu prvého stupňa, že v prípade obvineného je daný aj väzobný dôvod uvedený v § 71 ods. 1 písm. a) Tr. por. V tejto súvislosti nadriadený súd zdôrazňuje, že pri väzbe útekovej pod pojmom „konkrétnych skutočností“ treba rozumieť, okrem výšky hroziaceho trestu rovnako (kumulatívne) mieru usporiadanosti životných pomerov obvineného, okolnosť, či má trvalý pobyt v tuzemsku, či sa zdržiava na adresách, ktoré sám uvádzal, či preberal súdne písomnosti alebo či súdne písomnosti, ktoré sú mu zasielané na oznámenú adresu, neodmietol prevziať, či bolo možné zabezpečiť jeho prítomnosť pred orgánmi činnými v trestnom konaní, alebo či sa vyhýba trestnému konaniu.

Sudkyňa pre prípravné konanie, aj prokurátor, dôvod útekovej väzby videli v tom, že obvinený sa v minulosti po dlhšiu dobu zdržiaval v Taliansku, v dôsledku čoho hrozí stále reálna obava, že po prepustení zo zadržania odíde do zahraničia, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu a trestu v rozpätí od 15 do 25 rokov, ktorý mu hrozí.

Takéto hodnotenie väzobného dôvodu tzv. útekovej väzby v napadnutom uznesení je podľa názoru krajského súdu veľmi vágne a skreslené, nepodložené žiadnymi relevantnými skutočnosťami odôvodňujúcimi vysloviť jednoznačný záver, že ujde alebo sa bude skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu alebo trestu.

Ako už nadriadený súd vyššie uviedol, zneniu zákona nezodpovedala formulácia výroku napadnutého uznesenia v časti týkajúcej sa nahradenia väzby písomným sľubom. Nadriadený súd v tejto súvislosti poukazuje na nasledovné:

Podľa § 72 ods. 1 Tr. por. rozhodnutím o väzbe sa rozumie rozhodnutie o:

a) vzatí alebo nevzatí obvineného do väzby; za rozhodnutie o nevzatí do väzby sa považuje aj rozhodnutie o ponechaní obvineného na slobode pri nahradení väzby,

b) prepustení z väzby a o zamietnutí žiadosti o prepustenie obvineného z väzby; za takúto žiadosť sa považuje aj žiadosť o nahradenie väzby,

c) zmene dôvodov väzby obvineného,

d) návrhu na predĺženie lehoty väzby obvineného,

e) ponechaní obvineného vo väzbe,

f) prepustení zatknutého obvineného na slobodu; za takéto rozhodnutie sa považuje aj rozhodnutie o ponechaní obvineného na slobode pri nahradení väzby.

Nahradenie väzby upravuje druhý oddiel štvrtej hlavy Trestného poriadku v ustanoveniach §§ 80 až 84. V prípade, ak bude daný dôvod väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a), b) alebo c) Tr. por., súd a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie má podľa Trestného poriadku k dispozícii viaceré prostriedky na ponechanie obvineného na slobode alebo prepustenie z väzby na slobodu, a to: záruku, sľub dohľad (§ 80) alebo peňažnú záruku (§ 81). Tieto prostriedky nahrádzajúce väzbu sú len možnosťami, a nie oprávnením osoby pozbavenej osobnej slobody.

Z uvedeného nesporne vyplýva, že ak obvinený, resp. obžalovaný v trestnom konaní navrhuje, aby jeho väzba bola nahradená niektorými z inštitútov nahradzujúcich jeho väzbu, v zmysle ustanovenia § 72 ods. 1 písm. b) Tr. por. treba považovať takýto návrh za žiadosť o nahradenie väzby, a preto ako vhodnejšia a v súlade so zákonom sa javí nasledovná formulácia týchto výrokov:

1/ Podľa § 80 ods. 1 písm. a) Tr. por. žiadosť obvineného ...XY... o nahradenie väzby prevzatím záruky za ďalšie správanie obvineného záujmovým združením občanov, resp. dôveryhodnou osobou zamieta.

2/ Podľa § 80 ods. 1 písm. b) Tr. por. žiadosť obvineného...XY... o nahradenie väzby písomným sľubom zamieta.

3/ Podľa § 80 ods. 1 písm. c) Tr. por. žiadosť obvineného ...XY... o nahradenie väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka zamieta.

4/ Podľa § 81 ods. 1 Tr. por. žiadosť obvineného ...XY... o nahradenie väzby peňažnou zárukou zamieta.

Krajský súd ďalej uvádza, že súčasťou sťažnosti obvineného P. Ch. proti uzneseniu o vzatí do väzby bola alternatívna žiadosť o prepustenie z väzby na základe prevzatia záruky za ďalšie správanie obvineného dôveryhodnou osobou E. Ch. - manželkou obvineného, prípadne na základe dohľadu probačného a mediačného úradníka alebo prijatia peňažnej záruky.

Pri úvahách o prijatí žiadosti obvineného o nahradenie väzby prevzatím záruky za ďalšie správanie obvineného dôveryhodnou osobou – manželkou obvineného, písomným sľubom a dohľadom probačného a mediačného úradníka, peňažnou zárukou aj krajský súd skúmal, či tieto prostriedky dostatočne odstránia odôvodnenú obavu, že obvinený bude pokračovať v trestnej činnosti (§ 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por.). Po preskúmaní spisu krajský súd dospel k záveru, že uvedené prostriedky na prepustenie obvineného z väzby nemožno akceptovať. Nadriadený súd primárne vzhľadom na osobu obvineného, ale aj s prihliadnutím na povahu prejednávaného prípadu, keď obvinený je dôvodne podozrivý zo spáchania trestného činu vraždy spáchaného formou spolupáchateľstva v štádiu pokusu podľa § 8 ods. 1, § 9 ods. 2, § 219 ods. 1 Trestného zákona, účinného do 1.1.2006, hoci už bol za rovnaký trestný čin právoplatne odsúdený, v súčasnom štádiu trestného konania nepovažoval uvedené inštitúty za dostatočné a rovnako dospel k záveru, že účel väzby v súčasnom štádiu trestného konania u obvineného nemožno dosiahnuť ani prijatím peňažnej záruky.

V súvislosti so sťažnostnou námietkou obvineného, že odôvodnenie väzobných dôvodov je vo všeobecnej až abstraktnej rovine, nepostačujúce, zavádzajúce, bizarné a konfúzne, krajský súd len stručne poznamenáva, že napadnuté uznesenie je riadne odôvodnené a nesignalizuje možnosť porušenia čl. 50 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, § 2 ods. 4 Tr. por. Treba zdôrazniť, že splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie treba posudzovať vždy so zreteľom na konkrétny prípad aj so zreteľom na charakter konania, v ktorom bolo napadnuté rozhodnutie vydané. Úvahy okresného súdu, ktoré vychádzajú z konkrétnych dôkazov, sú logické a legitímne.

Rozhodnutie okresného súdu o určení začiatku plynutia lehoty väzby a jej výkonu v Ústave na výkon väzby v Žiline, je v súlade so stavom veci a zákonom.

Podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, medzinárodné zmluvy, na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon, a medzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred zákonmi.

Pri aplikácii citovaného ustanovenia Ústavy Slovenskej republiky vyplýva povinnosť pre súd skúmať podmienky väzby aj v súlade s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) vzhľadom k tomu, že väzbou dochádza k zásahu do jedného zo základných ľudských práv a slobôd priznaných čl. 17 ods. 1 Ústavy SR a čl. 5 ods. 1 Dohovoru.

Dôvody väzby, ktoré vyplývajú z čl. 5 ods. 1 písm. c) Dohovoru, sú stavané alternatívne. Na vzatie do väzby a držanie v nej preto postačuje akýkoľvek z tam uvedených dôvodov, teda dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu a potreby zabrániť osobe v spáchaní trestného činu alebo úteku po jeho spáchaní.

Nadriadený súd preskúmal uznesenie, ktoré bolo napadnuté sťažnosťou, aj z hľadiska splnenia podmienok väzby podľa čl. 5 ods. 1 Dohovoru a zistil, že rozhodnutie okresného súdu spĺňa podmienky väzby aj v súlade s čl. 5 ods. 1 Dohovoru.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Žiline, 16. decembra 2010

Vypracovala: JUDr. Adriana Gallová