rozsudok KS ZA sp.zn. 3To/89/2010 zo 17.3.2011
3To/89/2010-109
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Jančárovej a sudcov JUDr. Milana Repáňa a JUDr. Vladimíra Sučika na verejnom zasadnutí konanom 17. marca 2011 prejednal odvolanie obžalovaného P. H. proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp.zn. 2T/129/2009 zo 4.5.2010 a takto
r o z h o d o l :
Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 3 Tr. por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn. 2T/129/2009 zo 4.5.2010.
Na základe § 322 ods. 3 Tr. por.
obžalovaného P. H., nar. .............. v ..........................................., trvale bytom
......................, okres ..............................., t. č. vo výkone
trestu odňatia slobody,
o s l o b o d z u j e
podľa § 285 písm. e) Tr. por. s poukazom na ustanovenie § 86 písm. a) Tr. zák. spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš č. 2Pv 232/09 z 20.10.2009 pre skutok, kvalifikovaný ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák., ktorý spáchal tak, že:
hoci rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp.zn. 5P/184/2004 zo dňa 15.12.2004 bol zaviazaný platiť výživné na maloletú dcéru N. U., nar. .....1994, vo výške po 1.000,-Sk (33,19 Eur) mesačne do rúk matky A. U., bytom ............ č. .., okres ..............................., od 1.4.2008 do 4.5.2010, okrem mesiacov máj, jún, júl 2008, kedy zaplatil na výživnom po 50,-Sk (1,66 Eur) mesačne, neplatil výživné na svoju dcéru N., hoci bol zamestnaný a vedel, že má vyživovaciu povinnosť, ukončil pracovný pomer vo firme ....................., s.r.o. po vzájomnej dohode so zamestnávateľom a neskôr sa zamestnal u J. K. v stolárskej firme v .................... .............., pričom v období od 12.5.2009 do 12.3.2010 bol vo väzbe a vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin, po prepustení na slobodu sa opätovne zamestnal u J. K. v stolárskej výrobe v ...................., a tak za uvedené obdobie do 4.5.2010 dlhuje na výživnom 564,23 Eur,
lebo trestnosť činu zanikla.
O d ô v o d n e n i e
Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš bol obžalovaný P. H. uznaný za vinného z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že:
hoci rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp.zn. 5P/184/2004 zo dňa 15.12.2004 bol zaviazaný platiť výživné na maloletú dcéru N. U., nar. .....1994, vo výške po 1.000,-Sk (33,19 Eur) mesačne do rúk matky A. U., bytom ......................, okres .............................., od 1.4.2008 do 4.5.2010, okrem mesiacov máj, jún, júl 2008, kedy zaplatil na výživnom po 50,-Sk (1,66 Eur) mesačne, neplatil výživné na svoju dcéru N., hoci bol zamestnaný a vedel, že má vyživovaciu povinnosť, ukončil pracovný pomer vo firme ............................, s.r.o. po vzájomnej dohode so zamestnávateľom a neskôr sa zamestnal u J. K. v stolárskej firme v ..................... ................, v období od 12.5.2009 do 12.3.2010 bol vo väzbe a vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin, po prepustení na slobodu sa opätovne zamestnal u J. K. v stolárskej výrobe v ........................., a tak za uvedené obdobie dlhuje na výživnom 824,77 Eur.
Okresný súd za to obžalovanému uložil podľa § 207 ods. 3 Tr. zák., § 38 ods. 4 Tr. zák. (§ 37 písm. m/ Tr. zák.) trest odňatia slobody vo výmere 28 mesiacov, na výkon ktorého obžalovaného podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie obžalovaný P. H.. V písomných dôvodoch odvolania okrem iného uviedol, že si je vedomý svojho dlhu na dcéru, bol však 12.5.2009 vzatý do väzby a následne prepustený až 11.3.2010, čiže podľa obžaloby dlhuje na výživnom sumu 426,54 Eur. Nesúhlasí s výškou dlžného výživného 824,-Eur tak, ako ho určil okresný súd v napadnutom rozsudku ani s právnou kvalifikáciou jeho konania. Dňa 17.5.2010 zaslal na dcéru N. U., bytom .................., okres .............................. sumu 466,-Eur za obdobie od 1.4.2008 do 12.5.2009. Ďalej zaslal sumu 100,-Eur za obdobie od 11.3.2010 do 17.5.2010, o čom ako doklad pripojil fotokópie poštových ústrižkov. Vzhľadom na to, že dlžnú sumu uhradil okrem toho času, čo bol vo väzbe, žiada napadnutý rozsudok okresného súdu zrušiť. Uviedol tiež, že by bol zaplatil aj skôr, ale nebol si presne istý dlžnou sumou.
Krajský súd ako súd odvolací na podklade podaného odvolania po zistení, že v predmetnej veci niet zákonného dôvodu na postup podľa § 316 Tr. por., preskúmal v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým podal odvolanie obžalovaný, ako i správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom mal na zreteli aj povinnosť prihliadnuť na všetky prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie mimoriadneho opravného prostriedku, a to dovolania na základe ustanovenia § 371 ods. 1 Tr. por. Následne zistil, že odvolanie obžalovaného bolo podané v zákonom stanovenej lehote, oprávnenou osobou a je dôvodné.
Pri plnení preskúmavacej povinnosti krajský súd zistil, že v konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku, okresný súd postupoval podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku.
V odôvodnení napadnutého rozsudku s poukazom na vykonané dôkazy okresný súd okrem iného konštatoval, že obžalovaný v roku 2008 prispel na výživu dcéry 3-krát sumou po 50,-Sk (1,66 Eur). Pracovnými posudkami bolo preukázané, že obžalovaný bol zamestnaný od 1.4.2008 do 31.7.2008 a od 16.9.2008 do 12.5.2009, poberal príjem zo zamestnania až do doby, kedy bol vzatý do väzby, pričom po prepustení na slobodu pracuje v tej istej organizácii. V rozhodujúcom období bol zamestnaný a poberal zo zamestnania príjem, napriek tomu výživné neplatil a hoci si bol vedomý vyživovacej povinnosti, pracovno-právny vzťah dňa 31.7.2008 skončil dohodou, t.j. na základe slobodného prejavu vôle. Ďalej poukázal na skutočnosť, že obžalovaný bol rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp.zn. 1T/107/2009 z 3.12.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline, sp.zn. 3To/5/2010 zo 4.2.2010 odsúdený za prečiny nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. e) Tr. zák., porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák., krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) Tr. zák. a poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. V uvedenej trestnej veci bol obžalovaný vzatý do väzby uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp.zn. 9Tp/6/2009 zo 14.5.2009 a väzba začala plynúť od 12.5.2009, pričom obžalovaný vykonal uložený trest odňatia slobody väzbou, do 12.3.2010. Podľa názoru okresného súdu v období od 12.5.2009 do 12.3.2010 bol obžalovaný síce vo väzbe, ale obmedzenie osobnej slobody a tým aj obmedzenie možnosti zaistiť si zárobok potrebný na plnenie vyživovacej povinnosti si zavinil sám spáchaním úmyselnej trestnej činnosti, za ktorú bol aj právoplatne odsúdený, preto táto skutočnosť ho nezbavuje trestnoprávnej zodpovednosti. Pretože uhradil len 3-krát po 50,-Sk (4,98 Eur), dlhuje za uvedené obdobie do 4.5.2010 na výživnom spolu 829,75 Eur.
Preskúmaním na vec sa vzťahujúceho spisového materiálu krajský súd zistil, že rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp.zn. 5P/184/2004 z 15.12.2004 bol obžalovaný P. H. zaviazaný platiť zvýšené výživné na maloletú N. U. vo výške 1.000,-Sk mesačne od 1.8.2004 vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky dieťaťa A. U. Hoci pracoval a poberal zo zamestnania príjem až do 12.5.2009, kedy bol vzatý do väzby, pričom si bol vedomý svojej vyživovacej povinnosti, výživné na dcéru N. neplatil, a tak za obdobie od apríla 2008 do mája 2009 (celkom za 14 mesiacov) mu vznikol dlh na výživnom spolu 464,66 Eur. Za obdobie od marca 2010 do mája 2010 (spolu za 3 mesiace) mu vznikol na výživnom ďalší dlh vo výške 99,57 Eur, čo spolu predstavuje 564,23 Eur (17 x 33,19 Eur = 564,23 Eur). Obžalovaný P. H. spolu s odvolaním predložil fotokópie poštových ústrižkov, z ktorých krajský súd zistil, že 17.5.2010 poukázal prostredníctvom pošty matke maloletej dcéry A. U. sumu 100,-Eur a toho istého dňa ďalšiu sumu vo výške 466,-Eur (viď ústrižky poštových poukážok s podacím číslom 298 a 297 zo dňa 17.5.2010 na č.l. 80 spisu), ktorú skutočnosť potvrdila pri svojom výsluchu na Okresnom súde v Liptovskom Mikuláši 11.3.2011 aj svedkyňa A. U. (č. l. 106 spisu).
Podľa § 86 písm. a) Tr. zák. trestnosť trestného činu zaniká aj vtedy, ak ide o trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207, ak trestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky a páchateľ svoju povinnosť dodatočne splnil skôr, než sa súd odobral na záverečnú poradu. Trvalými nepriaznivými následkami v zmysle § 86 písm. a) Tr. zák. treba rozumieť také následky, ktoré nemožno napraviť alebo odstrániť ani dodatočným zaplatením dlžného výživného, pričom spravidla pôjde o poškodenie telesného alebo duševného zdravia osoby, ku ktorému odôvodnene došlo v dôsledku neplatenia vyživovacej povinnosti. Z výsluchu svedkyne A. U. na hlavnom pojednávaní konanom 4.5.2010 takáto skutočnosť nevyplynula a svedkyňa potvrdila, že základnú starostlivosť pre dcéru – náklady do školy, oblečenie, zdravotnú starostlivosť je schopná zabezpečiť, a to vďaka aj pomoci rodičov a jej sestry.
Osobitné ustanovenie o účinnej ľútosti podľa § 86 písm. a) Tr. zák. možno použiť aj vtedy, keď došlo k splneniu vyživovacej povinnosti až po vyhlásení odsudzujúceho rozsudku súdu prvého stupňa. Odvolací súd sa nemohol stotožniť s právnym názorom okresného súdu, že obžalovaný úmyselne neplnil svoju vyživovaciu povinnosť aj v období od 12.5.2009 do 12.3.2010, kedy bol vo väzbe, lebo obmedzenie osobnej slobody a tým aj obmedzenie možnosti zaistiť si zárobok potrebný na plnenie vyživovacej povinnosti si zavinil sám spáchaním úmyselnej trestnej činnosti, za ktorú bol aj právoplatne odsúdený, preto táto skutočnosť ho nezbavuje trestnoprávnej zodpovednosti. Žiadnym vykonaným dôkazom totiž nebolo preukázané, že obžalovaný P. H. úmyselne spáchal inú trestnú činnosť, za ktorú bol právoplatne odsúdený (vec vedená na Okresnom súde v Liptovskom Mikuláš pod sp.zn. 1T/107/2009) len z dôvodu, aby sa tak vyhol plneniu svojej vyživovacej povinnosti. Naviac povinnosť ústavu zaradiť obvineného do práce zakotvená nie je ani v Zákone o výkone väzby č. 221/2006 Z.z. v znení neskorších predpisov ani vo Vyhláške č. 437/2006 Z.z. v znení neskorších predpisov, ktorou sa vydáva Poriadok výkonu väzby.
Podľa § 285 písm. e) Tr. por. súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak trestnosť činu zanikla. K oslobodeniu z dôvodu zániku trestnosti činu podľa písmena e) dôjde okrem iného aj v prípade účinnej ľútosti (§ 85 a § 86 Tr. zák.). Keďže v posudzovanom prípade bolo preukázané, že obžalovaný P. H. dodatočne splnil svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletej dcére N. U. a využil tým osobitné ustanovenie o účinnej ľútosti podľa § 86 písm. a) Tr. zák., krajský súd napadnutý rozsudok okresného súdu podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 3 Tr. zák. zrušil a obžalovaného na základe § 322 ods. 3 Tr. por. po úprave dlžnej sumy na výživnom podľa § 285 písm. e) Tr. por. s poukazom na ustanovenie § 86 písm. a) Tr. zák. oslobodil pre skutok, kvalifikovaný ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák., lebo zanikla trestnosť činu.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
V Žiline, 17. marca 2011
JUDr. Zuzana Jančárová
predsedníčka senátu
