SUBJEKTY V ŠPORTE A ICH MOŽNOSTI TRANSFORMÁCIE

BODIES (AUTHORITIES) IN SPORTS AND THEIR ABILITY TO TRANSFORM

JUDR. MIROSLAV HLIVÁK, LLM
ADVOKÁT SOUKENÍK – ŠTRPKA, S. R. O.,
EXTERNÝ DOKTORAND PANEURÓPSKEJ VYSOKEJ ŠKOLY, FAKULTY PRÁVA
E-MAIL: MIROSLAV.HLIVAK@AKSS.SK

JUDR. PETER SEPEŠI
PROKURÁTOR GENERÁLNEJ PROKURATÚRY SLOVENSKEJ REPUBLIKY,
ČLEN VÝKONNÉHO VÝBORU SFZ PRE ORGANIZAČNÉ A LEGISLATÍVNE OTÁZKY,
ČLEN RADY OBČIANSKEHO ZDRUŽENIA UČENÁ PRÁVNICKÁ SPOLOČNOSŤ
E-MAIL: PETER.SEPESI@GMAIL.COM

KĽÚČOVÉ SLOVÁ:
zákon č. 300/2008 Z. z. o organizácii a podpore športu a o zmene a doplnení niektorých zákonov, šport, športový klub, právno-organizačné zmeny vo futbalových kluboch, mládežnícky futbal, národný športový zväz, právo súťaženia, registračné právo, Slovenský futbalový zväz

KEY WORDS:
Act No. 300/2008 Coll. on the organization and support of sport and on the change and amendment of other acts, sport, sport club, legal and organizational changes of football clubs, youth football, national sport association, the right to compete, the right for registration, Slovak Football Association

ABSTRAKT:
Autori sa v príspevku zaoberajú vybranými aktuálnymi otázkami transformácie futbalových klubov s dôrazom na mládežnícky futbal. Osobitnú pozornosť venujú predstaveniu návrh nového znenia Smernice o právno-organizačných zmenách v kluboch, ktorá v prostredí Slovenského futbalového zväzu reguluje problematiku riešenia finančných problémov futbalových klubov v súlade so zákonom i predpismi SFZ, ale aj v súlade s etickými kritériami, na vypracovaní ktorej sa ako spoluautori podieľali. V rámci úvah de lege ferenda autori naznačujú riešenie otvorených právnych otázok.

ABSTRACT/SUMMARY:
The authors deal with selected and current issues of transformation of football clubs with emphasis on youth football. Special attention is given to the presentation of the of new draft of the directive on legal and organizational changes of football clubs, which was drawn up in co-operation with the authors of this article and manages some of the financial problems of football clubs in the Slovak Football Association in accordance with the Act and other regulations of the SFA. The authors also provide potential solutions to the existing legal problems relating to the issue.

1. POJEM ŠPORTOVÝ KLUB

Legálna definícia pojmu športový klub^[1] je obsiahnutá v ust. § 9 zákona č. 300/2008 Z. z. o organizácii a podpore športu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o organizácii a podpore športu“).

Športový klub je právnická osoba založená na vykonávanie športu a na účasť v športových súťažiach organizovaných národným športovým zväzom, ktorého je členom, alebo medzinárodným športovým zväzom. Športový klub môže byť založený ako občianske združenie alebo ako obchodná spoločnosť založená na iný účel ako na účel podnikania.^[2] Na účel účasti v športovej súťaži môžu právnu formu športového klubu určiť stanovy národného športového zväzu, ktorého je športový klub členom, alebo podmienky účasti športových klubov v športovej súťaži vyhlásenej podľa ust. § 8 ods. 3 Zákona o organizácii a podpore športu. Športový klub môže založiť obchodnú spoločnosť. Športový klub môže byť zriadený aj ako rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia; na jeho zriadenie a financovanie sa vzťahujú všeobecné predpisy o rozpočtových pravidlách.

Športové kluby v prostredí Slovenského futbalového zväzu so sídlom Trnavská cesta 100/II, 821 01 Bratislava, IČO:00 687 308, registrovaného na Ministerstve vnútra SR pod č. VVS/1-909/90-91 (ďalej len „SFZ“) najčastejšie vystupujú v nižších súťažiach vo forme občianskych združení a vo vyšších súťažiach vo forme obchodných spoločností. Ide o právnické osoby založené podľa občianskeho práva a na ich právne vzťahy, do ktorých vstupujú, sa vzťahuje občianskoprávna úprava. Ak nie sú zapísané do obchodného registra alebo nemajú podnikateľské (živnostenské) oprávnenie, nie sú podnikateľmi, a na ich záväzkové vzťahy, ktoré uzatvárajú pri svojej činnosti, sa nevzťahuje právna úprava Obchodného zákonníka.

Ak substrát združený v právnickej osobe tvoria osoby, napr. viacero osôb sa združí s cieľom vykonávania spoločnej činnosti do právnej formy právnickej osoby (tzv. personálny substrát) ide o korporácie, právnické osoby korporátneho typu. Do kategórie korporácií patria aj občianske združenia.^[3]

Občianske združenia i v športe môžu vykonávať akúkoľvek (inú) zárobkovú/hospodársku činnosť (i podnikanie), pričom však s dosiahnutým príjmom nemôžu nakladať ako so ziskom. Príjem občianskeho združenia je možné použiť iba v súlade so stanovami združenia na pokrytie nákladov na plnenie úloh v rámci predmetu činnosti a cieľov združenia. Zároveň občianske združenia majú povinnosť pri vykonávaní zárobkovej činnosti dodržiavať aj všetky pravidlá hospodárskej súťaže.^[4]

Práve založenie spoločnosti za účelom realizácie športu môže byť vnímané ako založenie spoločnosti za iným účelom než na podnikanie, a teda založenie tzv. obchodnej spoločnosti pro forma, ktorá síce má právnu formu obchodnej spoločnosti a je z formálnej stránky podnikateľom, z obsahovej stránky však jej činnosť nie je podnikaním.^[5] Nepodnikateľský účel založenia obchodnej spoločnosti ešte nevylučuje, že takáto spoločnosť nemôže vykonávať aj nejakú podnikateľskú činnosť. Výkon podnikateľskej činnosti by však nemal byť hlavným predmetom činnosti takéhoto športového klubu, ale mal by mať charakter vedľajšej činnosti.^[6]

Podľa nášho názoru v prípade obchodných spoločností založených za iným účelom ako na účel podnikania nie je potrebné rozlišovať, či sa ich zmluvné vzťahy týkajú ich podnikateľskej činnosti alebo činnosti nepodnikateľskej. V prípade záväzkových vzťahov, ktoré sa týkajú ich podnikateľskej činnosti, sa budú spravovať ustanoveniami tretej časti Obchodného zákonníka.^[7] Vychádzame pritom z ust. § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktoré je vybudované z pozície ochrany predstavy kontrahenta o tom, že uzatvára zmluvu s podnikateľom v súvislosti s jeho podnikaním. K podobnému záveru dospeli aj niektorí predstavitelia právne vedy.^[8]

V tejto súvislosti si rovnako dovoľujeme poukázať na znenie ust. § 9 ods. 3 Zákona o organizácii a podpore športu^[9], ktoré predpokladá, že športový klub bude mať príjmy aj z podnikateľských aktivít, ale na strane druhej v ust. § 9 ods. 2 Zákona o organizácii a podpore športu úplne nelogicky a nesystematicky vyžaduje založenie športového klubu za nepodnikateľským účelom.

Je však zrejmé, že účel dosiahnutia zisku nemusí zodpovedať reálnemu výsledku, dosiahnutie zisku musí byť aspoň potencionálne možné.^[10]

Šport je v súčasnosti vnímaný aj ako ekonomická a hospodárska činnosť, čo preukazuje aj judikatúra Súdneho dvora, napr. v prípade Bosman (C-415/93)^[11].

Súdny dvor Európskej únie zdôrazňuje vo svojich prvých rozhodnutiach, že pod pôsobnosť európskeho práva patrí šport len v poňatí ekonomickej aktivity. Komisia vnáša do tejto problematiky naopak sociálny rozmer zdôrazňujúci neekonomický charakter športových aktivít.^[12]

Na úrovni Európskej únie je sociálny a kultúrny aspekt športu uznaný v Lisabonskej zmluve účinnej od 1. decembra 2009, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o založení Európskeho spoločenstva a nahrádza sa novým názvom „Zmluva o fungovaní Európskej únie“.^[13] S ohľadom na znenie Zmluvy o fungovaní Európskej únie je možné uviesť, že kompetencia Európskej únie v oblasti športu je formulovaná ako doplnková bez samostatných právomocí a Európska únia nemôže harmonizovať v tejto oblasti právne predpisy jej členských štátov.

Na základe judikatúry Európskeho Súdneho Dvora R. Arnold uvádza nasledovnú definíciu profesionálneho športu:

„Profesionálny šport je hospodárska činnosť vytýčená úsilím po dosiahnutí zisku k zaisteniu životných podmienok a životnej úrovne daného športovca.“^[14]

S ohľadom na vyššie vykonanú analýzu legálnej definície pojmu športový klub je potrebné v rámci prípravy nového zákona o športe uvažovať o novej legálnej definícii pojmu športový klub, ktorá bude reflektovať reálne potreby športovej praxe a súčasne bude čerpať z poznatkov a skúseností právnej praxe. Pri jej tvorbe musí podať pomocnú ruku aj právna veda. S tým je úzko spojená aj otázka systému financovania športu v Slovenskej republike.

Profesionalizácia športu, jeho celková komercializácia a rast športového priemyslu^[15] spôsobili nevyhnutnosť regulácie právnej formy športových klubov.

V zmysle článku 22 ods. 1 Smernice klubového licenčného systému SFZ, ktorá bola schválená výkonným výborom SFZ dňa 30. októbra 2012 a nadobudla účinnosť dňa 1. januára 2013 (ďalej len „Smernica klubového licenčného systému SFZ“)^[16] všetky kluby, ktoré chcú pôsobiť v klubových súťažiach UEFA a v najvyššej slovenskej futbalovej súťaži musia mať právnu formu akciovej spoločnosti.

V rámci pripravovanej novelizácie stanov SFZ sme navrhli v samotných stanovách definovať pojem „klub“, nakoľko sa bude používať v množstve predpisov SFZ, preto bolo vhodné a potrebné jednotnú definíciu pre všetky predpisy SFZ doplniť do Stanov SFZ (článok 2 písm. v.).

„Na účely stanov a ostatných predpisov SFZ sa rozumie pod pojmom klub –

Navrhovaná definícia klubu je širšieho poňatia ako legálna definícia športového klubu. Ak je v rámci SFZ organizovaná súťaž, do ktorej sa zapoja družstvá vytvorené zo žiakov/študentov škôl (napr. školský pohár) alebo inými organizáciami (napr. detské domovy a pod.), takéto subjekty sa budú na účely predpisov SFZ a jeho členov považovať za klub. Pri futsale na nižších úrovniach súťaží je úplne bežné, že v súťažiach sa zúčastňujú pod dohodnutým názvom neinštitucionalizované združenia/skupiny osôb, za ktoré zodpovedá vedúci družstva, preto je potrebné aj takýto typ „klubu“ zahrnúť pod definíciu. Máme za to, že v prostredí SFZ ako občianskeho združenia je takáto regulácia možná a prospešná pre rozvoj a podporu športu s dôrazom na mládežnícky a masový futbal.

2. PRÁVNO-ORGANIZAČNÉ ZMENY VO FUTBALOVÝCH KLUBOCH

V poslednom období sa množia prípady, keď sa športové kluby dostávajú do finančných problémov, platobnej neschopnosti, či dokonca do stavu predĺženia (stav, v ktorom hodnota záväzkov prevyšuje hodnotu majetku). Problémy tohto druhu sa nevyhýbajú ani futbalovým klubom, ktorých je na Slovensku takmer 2000, pričom treba povedať, že finančné problémy postihujú kluby vo vyšších súťažiach, ako aj kluby v tých najnižších súťažiach.

V prostredí SFZ je regulácia problematiky riešenia finančných problémov klubov v súlade so zákonom i predpismi SFZ, ale aj v súlade s etickými kritériami, obsiahnutá v Smernici o právno-organizačných zmenách v kluboch a ich zaraďovaní do súťaží, ktorá bola schválená výkonným výborom SFZ dňa 22. septembra 2009 a nadobudla účinnosť 1. októbra 2009.^[17] Uvedená smernica upravuje športovú, ekonomickú i právnu stránku predmetnej problematiky.

Meniace sa ekonomické a spoločenské podmienky (zmena vlastníckych vzťahov, transformačné procesy, zmeny v právnom poriadku Slovenskej republiky a práve Európskej únie) sa odrážajú aj v športovej oblasti a prinášajú do futbalového hnutia nové skutočnosti, na ktoré musia riadiace orgány SFZ a jeho členov primerane reagovať.

Zmeny v právnych a ekonomických vzťahoch klubov vrátane zmien vlastníckych vzťahov v kluboch sú bežnou súčasťou života klubov v prostredí SFZ. Za prípadné právne, ekonomické alebo morálne následky týchto zmien vo vzťahu k SFZ a jeho členom, ako aj tretím osobám plne zodpovedá klub.

SFZ a jeho orgány vyžadujú od svojich členov okrem dodržiavania právneho poriadku Slovenskej republiky, Európskej únie a interných predpisov SFZ aj dodržiavanie princípu fair play nielen v športovej oblasti, ale aj v oblasti právnych, ekonomických a personálnych vzťahov v rámci futbalového hnutia.

V priebehu roka 2013 vznikla na pôde SFZ legislatívna iniciatíva (ktorej dôvod spočíval v prispôsobení znenia smernice zneniu nových stanov SFZ, úprave znenia smernice z hľadiska legislatívno-právneho a doplnenia smernice o nové spôsoby právno-organizačných zmien klubov) na novelizáciu Smernice o právno-organizačných zmenách v kluboch a ich zaraďovaní do súťaží. Výsledkom tejto iniciatívy bolo vypracovanie návrhu novej Smernice o právno-organizačných zmenách v kluboch^[18], ktorá vytvára legislatívne predpoklady pre zosúladenie predpisov SFZ a jeho členov s právnymi predpismi Slovenskej republiky a Európskej únie so zohľadnením špecifických znakov športovej činnosti a s dôrazom na ochranu integrity športových súťaží. Účelom tejto smernice je úprava podmienok uskutočňovania právno-organizačných zmien v kluboch, pri dodržaní ktorých si klub alebo jeho právny nástupca zachová právo na účasť jednotlivých družstiev pôvodného klubu alebo jeho právneho predchodcu v dosiahnutých úrovniach súťaží. To isté platí aj pre registračné právo.

Právno-organizačné zmeny v kluboch sa uskutočňujú

Zanikajúcim klubom sa na účely smernice rozumie klub, ktorému bez ohľadu na to, či dôjde k zániku klubu ako právnickej osoby alebo k zániku riadneho členstva klubu v SFZ, zanikne v súvislosti s postupom podľa tejto smernice

Právnym nástupcom sa na účely tejto smernice rozumie nadobúdateľ práva súťaženia klubu a registračného práva klubu od zanikajúceho klubu postupom podľa tejto smernice.

Na účely postupu podľa tejto smernice je právo súťaženia klubu a registračné právo klubu predmetom samostatných právnych vzťahov spoločne a nerozdielne, je nehmotným majetkovým právom oceniteľným v peniazoch, ktoré je prevoditeľné.

Pri dispozíciách s právom účasti v športovej súťaži sa prejavuje skutočnosť, že má svoju majetkovú hodnotu.^[19] Ide o majetkové právo, ktoré môžeme zahrnúť do obchodného majetku športového klubu.^[20]

Licencia v zmysle Smernice klubového licenčného systému SFZ je certifikát udeľovaný licenzorom, potvrdzujúci splnenie všetkých minimálnych požiadaviek žiadateľom o licenciu, ako súčasť prijímacej procedúry do klubových súťaží UEFA a najvyššej slovenskej súťaže mužov a je neprevoditeľná a nepredajná.

Máme za to, že licenciu nemožno považovať za listinný cenný papier v zmysle zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch), nakoľko ust. § 2 ods. 2 cit. zákona upravuje taxatívne druhy cenných papierov.

Vo všetkých prípadoch právno-organizačných zmien v kluboch je spoločným znakom skutočnosť, že právny nástupca preberá právo súťaženia na úrovni súťaží dosiahnutej družstvami zanikajúceho klubu, ako aj registračné právo zanikajúceho klubu, to znamená, že preberá všetkých hráčov zanikajúceho klubu nezávisle od toho, či existuje ako občianske združenie alebo ako obchodná spoločnosť.

O tom, či právno-organizačné zmeny v klube boli vykonané v súlade s podmienkami postupu podľa tejto smernice rozhoduje výkonný výbor SFZ na návrh klubu, ktorého sa právno-organizačná zmena týka alebo tretej osoby, ktorá osvedčí vo vzťahu k tomuto klubu právny záujem na postupe podľa tejto smernice.

Výkonný výbor SFZ schváli^[21] právno-organizačné zmeny, ak

Ide o obdobnú podmienku s akou sa môžeme stretnúť aj v iných súkromnoprávnych vzťahoch, ako je napr. prevod členských práv v družstve a pod. Požiadavka schválenia právno-organizačnej zmeny v klube výkonným výborom SFZ síce nevyplýva zo zákona, ale zo súkromnoprávnych pravidiel vydaných SFZ, ktoré sú záväzné voči jednotlivým členom SFZ, ktorí sa pri nadobudnutí členstva dobrovoľne zaväzujú dodržiavať predpisy SFZ.

Výkonný výbor SFZ si pred svojim rozhodnutím o návrhu na vykonanie právno-organizačnej zmeny vyžiada stanovisko:

Proti rozhodnutiu výkonného výboru SFZ nie je prípustné odvolanie. Rozhodnutie výkonného výboru SFZ je možné zmeniť postupom podľa článku 53 ods. 7 stanov SFZ.^[24]

Plnenie povinností a záväzkov voči SFZ a ostatným členom futbalového hnutia je v súlade s článkom 16 ods. 4 stanov SFZ^[25] jednou zo základných podmienok súťaženia v súťažiach organizovaných/riadených SFZ a jeho členmi.

Do vnútorných záležitostí klubov, pokiaľ sú v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky a Európskej únie a predpismi SFZ, nie sú oprávnení SFZ a jeho členovia zasahovať.

3. AKO DOSTAŤ VIAC PROSTRIEDKOV K MLÁDEŽI ?

V súčasnom období je v prostredí SFZ veľmi intenzívne diskutovaná otázka, ako pri dnešnej nepriaznivej ekonomickej situácii futbalových klubov zabezpečiť prostriedky na mládežnícke družstvá klubov.

Vychádzajúc z princípu nedeliteľnosti práva súťaženia klubu (licencie) pre mužov ako aj mládež, v prípade ak má klub finančné problémy, ktoré môžu viesť k jeho zániku (napr. ak klub nemá peniaze na úhradu svojich splatných záväzkov, nevie vycestovať na stretnutie, nevie zaplatiť náklady stretnutia – údržba ihriska, šatne, pranie, voda, rozhodcovia, odmeny hráčov), dochádza automaticky aj k zániku družstiev mládeže tohto klubu.

V praxi sa však stretávame s prípadmi, kedy tretie osoby chcú sponzorsky (finančne alebo materiálne) pomôcť klubu, ktorý sa nachádza vo finančných problémoch, avšak majú záujem len o pomoc pre mládežnícke družstvá klubu.

Športové hľadisko pri riešení ekonomickej krízy v klube právnou úpravou priamo riešené nie je.

Jedným z riešení zo športovej ako aj právnej stránky by mohlo predstavovať založenie občianskeho združenia pri existujúcom klube (napr. pri obchodnej spoločnosti). Riadiace procesy v občianskom združení by mali byť založené na demokratickom a transparentom princípe, zakotvenom v stanovách občianskeho združenia. Takéto občianske združenie by malo mať prehľadné a pravidelne kontrolované účtovníctvo a analytickú ekonomickú, právnu a administratívnu evidenciu všetkých dokladov a písomností. V orgánoch občianskeho združenia by mali zastúpenie zástupcovia obce, rodičov, trénerov a klubu. Každý, kto bude chcieť prispieť na mládežnícke družstvá, vloží prostriedky do občianskeho združenia, ktorých použitie bude účelovo viazané a bude podliehať efektívnej kontrole. Občianske združenie bude napr. priamo preplácať faktúry futbalového klubu, ktoré sa týkajú mládeže, napr. cestovné autobusom, nákup oblečenia, lôpt a pod. alebo priamo poskytovať materiálnu podporu pre mládežnícke družstvá klubu. Ako veľmi vhodný nástroj kontroly použitia prostriedkov určených pre mládež sa odporúča využitie tzv. „transparentného účtu“^[26], ktorý je prístupný každému, kto má prístup na internet^[27].

Pri vypracovaní návrhu novej Smernice o právno-organizačných zmenách v kluboch sme na uvedenú problematiku reflektovali vytvorením samostatného článku 11 s názvom „Právne postupy podľa schválených zásad uplatňované pri iných spôsoboch uskutočňovania právno-organizačných zmien“, v zmysle ktorého v prípadoch hodných osobitého zreteľa, najmä ak je to v záujme zachovania a rozvoja mládežníckeho futbalu, sa právno-organizačné zmeny v klube môžu uskutočniť aj iným spôsobom ako je uvedené v článkoch 4 až 10 tejto smernice. O týchto právno-organizačných zmenách rozhoduje výkonný výbor SFZ na návrh klubu, ktorého sa právno-organizačná zmena týka alebo tretej osoby, ktorá osvedčí vo vzťahu k tomuto klubu právny záujem na postupe podľa tejto smernice. Výkonný výbor SFZ schváli tieto právno-organizačné zmeny, ak

4. AKTÍVNE RIEŠENIE EKONOMICKÝCH PROBLÉMOV KLUBU ZO STRANY ŠPORTOVÉHO ZVÄZU AKO ORGANIZÁTORA SÚŤAŽÍ

V ďalšej časti nášho príspevku by sme chceli predstaviť a ponúknuť do diskusie odbornej športovej verejnosti právny model so základným popisom priebehu celého procesu, ktorý by de lege ferenda mohol byť efektívnym, spravodlivým i zákonným riešením situácie, keď sa klub dostane do vážnych finančných ťažkostí a to najmä z hľadiska uspokojenia športových záväzkov klubu, zachovania regulárnosti a integrity súťaží, ako aj z hľadiska generálnej prevencie, podpory ekonomickej zodpovednosti a stability klubov.

Nižšie načrtnuté riešenie by mohlo podporiť realizáciu projektu „Financial fair play“ v rámci pôsobenia slovenských futbalových klubov v súťažiach organizovaných SFZ a UEFA.

Napriek tomu, že detailne nepoznáme interné predpisy iných športových zväzov, domnievame sa, že nami prezentovaný model by bolo zrejme možné bez väčších ťažkostí analogicky využiť vo vzťahu k insolventným športovým klubom aj v iných športových odvetviach.

Nami projektovaný proces riešenia ekonomických problémov klubu predpokladá aktívne vystupovanie a riadenie procesu ich riešenia zo strany SFZ ako národného športového zväzu, ktorý je zodpovedný za organizovanie súťaží a rozvoj športu (futbalu) jednak navonok vo vzťahu k príslušnej medzinárodnej asociácií združujúcej národné asociácie (UEFA/FIFA), ako aj dovnútra vo vzťahu ku svojim členom a verejným entitám, ktoré podporujú rozvoj športu (futbalu).

Z uvedeného vyplýva základné východisko prezentovaného modelu a to, že národný športový zväz (v prípade futbalu SFZ), je výhradným organizátorom a aktívnym regulátorom súťaží, za ktoré zodpovedá, vrátane určovania športových, infraštruktúrnych, ekonomických, právnych, či administratívnych podmienok účasti klubov a ich družstiev v týchto súťažiach. Uvedené platí aj vtedy, keď národný športový zväz (SFZ) riadením niektorých súťaží poverí svojich členov (napr. Úniu ligových klubov, regionálne futbalové zväzy, oblastné futbalové zväzy, Slovenský futsal).

Toto východisko zodpovedá aj platnej právnej úprave, konkrétne ustanoveniu § 8 ods. 2 písm. d) Zákona o organizácii a podpore športu, podľa ktorého:

„(2) Národný športový zväz reprezentuje športové odvetvie alebo druh športu, zabezpečuje jeho rozvoj a ...     
d) organizuje alebo povoľuje organizovanie celoštátnych športových súťaží,“.

V prípade futbalu je uvedené základné východisko odvodené aj z úpravy členstva SFZ v medzinárodných športových asociáciách (článok 5 bod 1 štatútu UEFA, resp. článok 10 bod 1 štatútu FIFA) a je aj výslovne premietnuté do platného znenia stanov SFZ v nasledovnom znení:

„Článok 16 – Súťaže

1.    SFZ ako člen UEFA a FIFA organizuje a koordinuje dlhodobé majstrovské/ligové súťaže a pohárové súťaže (napr. Slovenský pohár) športových klubov vo futbale na území SR, ktoré sú uvedené v rozpisoch súťaží SFZ a jeho členov poverených riadením súťaží.

4.    Okrem športového kritéria môže byť účasť klubu v domácej majstrovskej súťaži podmienená aj ďalšími kritériami stanovenými v rámci klubového licenčného systému a/alebo kritériami stanovenými riadiacim orgánom súťaže, pričom dôraz sa kladie na športové, infraštruktúrne, administratívne, právne a finančné hľadiská.“

Z uvedeného vyplýva, že SFZ ako organizátor súťaží de facto udeľuje/prepožičiava klubom povolenie na štart/účasť v príslušnej súťaži (licenciu na súťaženie) na základe preukázania splnenia kritérií súťaženia v zmysle článku 16 ods. 4 stanov SFZ.

To čo bolo uvedené doposiaľ je v prípade futbalu už upravené v platných predpisoch UEFA, FIFA, resp. SFZ.

Predpokladom pre ďalej navrhované riešenie je zmena Súťažného poriadku SFZ a zrejme aj prijatie osobitného predpisu – smernice upravujúcej postup SFZ pri neplnení ekonomických kritérií súťaženia zo strany klubu.

V tej súvislosti je potrebné uviesť, že v rámci futbalu sa zaviedla úhrada záväzkov subjektov zúčastnených na súťažení organizovanom v rámci SFZ formou mesačných zberných faktúr. V tejto faktúre sú zahrnuté všetky platby spojené so súťažením (rozhodcovia, delegáti, registrácie, prestupy, pokuty a iné). Ak klub v dôsledku ekonomických problémov prestane platiť mesačné zberné faktúry obsahujúce položky priamo súvisiace so zabezpečením súťaženia jeho družstiev, automaticky sa má za to, že prestal spĺňať ekonomické kritérium, ktoré je jedným z dôležitých predpokladov účasti družstiev klubu v súťaži.

V praxi reálne môže nastať situácia, keď futbalový/športový klub nerieši svoje ekonomické problémy niektorým z postupov podľa vyššie spomínanej Smernice o právno-organizačných zmenách v kluboch. Postup podľa tejto smernice predpokladá aktivitu a vykonávanie príslušných právnych úkonov zo strany dotknutého klubu.

Ak však klub nie je aktívny, iba tlačí problémy pred sebou a SFZ zistí, že sa dostal do finančných problémov na základe toho, že prestal platiť mesačné zberné faktúry, čo v zmysle citovaného článku 16 ods. 4 stanov SFZ znamená, že prestal spĺňať ekonomické kritérium účasti na súťažiach organizovaných/riadených SFZ a jeho členmi.

V takomto prípade by podľa prezentovaného nového modelu nasledovala aktívna regulácia vo vzťahu k právu súťaženia dotknutého KLUBU zo strany SFZ v týchto navrhovaných krokoch:

Ďalšie dôležité súvislosti:

Otázky na záver:

Tieto otázky, ako aj celý vyššie naznačený model riešenia ekonomických problémov klubov zo strany národného športového zväzu ako výhradného organizátora/regulátora súťaží, je ponukou, či výzvou do odbornej diskusie, ktorej výsledkom by mohol byť koncept interného predpisu SFZ, ktorý bude detailnejšie upravovať vyššie popísaný proces so všetkými jeho súvislosťami i nástrahami. A možno prídeme na niečo, na základe čoho tento koncept úplne odmietneme, ale veríme, že napriek tomu sa v „športovo-právnom“ poznaní posunieme o krôčik ďalej na našej dlhej, avšak veľmi zaujímavej ceste hľadania rovnováhy dotknutých práv, legitímnych záujmov a hodnôt nielen v slovenskom športe, ale v celej slovenskej spoločnosti.

5. ZÁVER

Problematika právno-organizačných zmien klubov predstavuje veľmi zložitú právnu agendu, ktorá je regulovaná a upravovaná všeobecne záväznými právnymi predpismi, je prierezovou problematikou, ktorá zasahuje do viacerých významných právnych oblastí a je neoddeliteľne spojená aj s ekonomickými, daňovými a účtovnými otázkami. Pozitívne právo reguluje príslušné právne riešenia a procesy a vnútorné normy SFZ môžu upravovať len vybrané právne otázky spojené so športovou stránkou fungovania klubov.

Právne spôsoby riešenia finančných problémov futbalových klubov v prostredí SFZ sú v súčasnosti veľmi aktuálnou témou. Primárnym cieľom akéhokoľvek ich riešenia zo športovej stránky je zachovanie futbalu v danom regióne, nakoľko futbal predstavuje pre mnoho obcí na Slovensku nielen zábavu, ale je aj kladným príkladom pre mládež z hľadiska aktívneho trávenia voľného času.

ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY:

PRÁVNE PREDPISY SLOVENSKEJ REPUBLIKY:

MEDZINÁRODNÉ DOHOVORY A POLITICKÉ DOKUMENTY:

INTERNÉ NORMY ŠPORTOVÝCH ORGANIZÁCIÍ:

SÚDNE ROZHODNUTIE:

INTERNETOVÉ ZDROJE: