PREZIDENTSKÁ REPUBLIKA

Posledné mesiace bola právnická obec na Slovensku svedkom udalosti, ktorá svojím procesom a dôsledkami nevrhá dobré svetlo na fungovanie jednotlivých zložiek štátu.

Zmieňovanou udalosťou je voľba generálneho prokurátora Slovenskej republiky, voľba ktorá by v civilizovanej krajine a právnom štáte mala mať znaky dôstojnosti, apolitickosti a slušnosti.

Namiesto toho, aj takmer rok od uplynutia funkčného obdobia Dobroslava Trnku, ako generálneho prokurátora Slovenskej republiky prebehla v Národnej rade Slovenskej republiky tajná voľba generálneho prokurátora Slovenskej republiky, boli sme svedkami podaných ústavných sťažností a rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky, a napriek tomu stále očakávame posledný krok, ktorý by mal tento proces zavŕšiť, a tým je vymenovanie Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora Slovenskej republiky.

Kedy dôjde k ukončeniu tohto procesu je vzhľadom na vyjadrenia prezidenta Slovenskej republiky Ivana Gašparoviča, pre ktorého je vymenovanie Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora Slovenskej republiky “terciálnou otázkou”, otázne.

Prezident je ústavný činiteľ, ktorý plní poslanie a úlohy vyplývajúce pre neho z rámca právnej úpravy. Postavenie a právomoci prezidenta sú upravené v Ústave SR. Takýto právny stav dáva jeho statusu vyššiu ochranu, pretože na zmenu Ústavy SR je potrebná kvalifikovaná väčšina poslancov Národnej rady SR, ktorej dosiahnutie je spravidla problematické.

Prezident je volený občanmi z kandidátov ponúknutých politickými subjektmi. Jeho zodpovednosť je tým daná voči občanovi, ktorý ho volil, pričom však nie je možné ignorovať ani vzťah voči politickému subjektu, ktorý ho podporoval.

Občan v právnom štáte očakáva od právneho systému, ktorý vytvára pravidlá výkonu verejnej moci, ktorého je prezident súčasťou, že mu zabezpečí stabilné prostredie.

Atribútmi takého prostredia sú najmä právna istota, predvídateľnosť práva, vymožiteľnosť práva, či autorita právneho systému. V našom právnom systéme zastáva dôležitú rolu aj prezident.

V súlade s článkom 102 ods. 1 písm. t) Ústavy SR „prezident vymenúva a odvoláva sudcov, predsedu a podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, generálneho prokurátora a troch členov Súdnej rady Slovenskej republiky, prijíma sľub sudcov.“

V zmysle § 7 ods. 1 zákona o prokuratúre „Generálneho prokurátora vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky na návrh Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len "národná rada")."

Na jednej strane Ústava Slovenskej republiky, ako základný a hierarchicky najvyšší zákon v štáte a na strane druhej zákon o prokuratúre, ktorý upravuje pôsobnosť generálneho prokurátora, jasným spôsobom ustanovujú pre prezidenta povinnosť generálneho prokurátora vymenovať.

Čo však v týchto predpisoch chýba a je ich nedostatkom je absencia lehoty, v ktorej je prezident generálneho prokurátora povinný vymenovať. A práve predmetný nedostatok a jeho dôsledok (5 mesačná nečinnosť Prezidenta Slovenskej republiky) boli zo strany Jozefa Čentéša predmetom podania ústavnej sťažnosti proti porušovaniu práv súvisiacich s nečinnosťou prezidenta Slovenskej republiky.

Preto je na mieste otázka, či je takýto postup zo strany prezidenta aj napriek absencii predmetnej lehoty v súlade s Ústavou SR a platnou právnou úpravou.

Prezident na svojej internetovej stránke v tejto súvislosti uvádza, že v Ústave SR pri vymenovaní generálneho prokurátora nie je uvedený časový termín dokedy má generálneho prokurátora vymenovať. „Ak predseda vlády požiada prezidenta o menovanie vlády a ministrov, ústava hovorí, že prezident „vymenuje“. Pri generálnom prokurátorovi máte napísané, že na návrh NR SR prezident SR „vymenúva“. Nie je uvedený žiadny termín ani dodatok na časový termín.“

Má prezident právo takouto nečinnosťou predlžovať proces vymenovania generálneho prokurátora do funkcie? Nejde o zneužívanie právomoci zo strany prezidenta? Nie je toto konanie v rozpore s právom ustanoveným

• v článku 30 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého „občania majú za rovnakých podmienok prístup k voleným a iným verejným funkciám“ a

• v článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého „každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom“?

V zmysle uvedeného chceme požiadať právnickú obec o odborný názor k predmetnej aktuálnej otázke súvisiacej s vymenovaním generálneho prokurátora do funkcie.

Dňa 29.5.2012 zverejnil Ústavný súd Slovenskej republiky tlačovú informáciu č. 27/2012, v ktorej poukazuje na postup ÚS SR v konaniach, ktoré súvisia s voľbou generálneho prokurátora SR. Celé znenie tlačovej informácie nájdete TU.

Ústavný súd Slovenskej republiky pod vedením predsedníčky Ivetty Macejkovej na neverejnom zasadnutí pléna 24. októbra 2012 rozhodol vo veci vedenej pod sp. zn. PL. ÚS 4/2012 o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na podanie výkladu čl. 102 ods. 1 písm. t) a čl. 150 Ústavy Slovenskej republiky. 

Plénum uznesením podalo tento výklad:

Prezident Slovenskej republiky je povinný zaoberať sa návrhom Národnej rady Slovenskej republiky na vymenovanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky podľa čl. 150 Ústavy Slovenskej republiky a ak bol zvolený postupom v súlade s právnymi predpismi, v primeranej lehote buď vymenovať navrhnutého kandidáta, alebo oznámiť Národnej rade Slovenskej republiky, že tohto kandidáta nevymenuje.

Nevymenovať kandidáta môže len z dôvodu, že nespĺňa zákonné predpoklady na vymenovanie, alebo z dôvodu závažnej skutočnosti vzťahujúcej sa na osobu kandidáta, ktorá dôvodne spochybňuje jeho schopnosť vykonávať funkciu spôsobom neznižujúcim vážnosť ústavnej funkcie alebo celého orgánu, ktorého má byť táto osoba vrcholným predstaviteľom, alebo spôsobom ktorý nebude v rozpore so samotným poslaním tohto orgánu, ak by v dôsledku tejto skutočnosti mohol byť narušený riadny chod ústavných orgánov (čl. 101 ods. 1 druhá veta Ústavy Slovenskej republiky).

Prezident uvedie dôvody nevymenovania, pričom tieto nesmú byť svojvoľné.

Váš odborný názor môžete uviesť prostredníctvom "Komentára" alebo zaslaním odborného príspevku k téme po kliknutí na nápis "Pošli príspevok". 
Pri oboch možnostiach sa v záujme možnosti efektívne zabezpečiť odbornosť a slušnosť príspevkov vyžaduje prihlásenie používateľov publikujúcich svoje právne názory a stanoviská na stránkach UčPS.