uznesenie KS ZA sp. zn. 2To/17/2012
2To/17/2012
U Z N E S E N I E
Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Kyselovej a sudkýň JUDr. Márie Urbanovej a JUDr. Dany Wänkeovej, prejednal na neverejnom zasadnutí konanom dňa 22. februára 2012 odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Žilina proti rozsudku Okresného súdu Žilina, sp.zn. 9T/131/2007 zo dňa 12.10.2011 a takto
r o z h o d o l :
Podľa § 321 ods. 1 písm. a) Tr. por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Žilina, sp. zn. 9T/131/2007 zo dňa 12.10.2011.
Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec v r a c i a prvostupňovému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
O d ô v o d n e n i e
Napadnutým rozsudkom samosudca Okresného súdu Žilina postupom podľa § 285 písm. b) Tr. por. oslobodil obžalovaného Ing. I. K. spod obžaloby okresného prokurátora Okresnej prokuratúry Žilina sp.zn. 2Pv/54/05 zo dňa 17.9.2007 pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, 2 Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť tak, že:
v postavení konateľa od 28.08.2000 do 12.02.2003 spol. ..............., s.r.o. so sídlom v .............................. (od 13.02.2003 .........................), IČO: ...................., z vlastného rozhodnutia vydal dňa 10.12.2002 cudziu zmenku, na základe ktorej bol zmenečník – ............................., .................a povinný zaplatiť dňa 05.08.2004 v Žiline I. K., ........................., sumu 250.000,- Sk/8.298,50 Eur,
dňa 11.12.2002 z pozície konateľa spol. .............., s.r.o. udelil generálnu plnú moc Ing. K. J. na jeho zastupovanie vo funkcii konateľa spol. ................ a Ing. K. J. je konateľkou spol. .................., s.r.o. podľa výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Žilina od 13.02.2003 dodnes,
po nezaplatení predmetnej zmenky, o ktorej Ing. K. J. nevedela, na návrh Ing. I. K. z 09.08.2004 vydal Krajský súd v Žiline Zmenkový platobný rozkaz, č.k. 152m 32/04-18 z 08.09.2004, ktorým uložil spol. ................, s.r.o. .............. zaplatiť Ing. I. K. zmenkovú sumu 250.000,- Sk/8.298,50 Eur so 6% úrokom od 06.08.2004 do zaplatenia s príslušenstvom a prostredníctvom exekučného konania sp. zn.: Ex 488/04 na Exekútorskom úrade súdneho exekútora JUDr. J........ G............ bola dňa 23.03.2005 odpísaná z účtu spol. ................., s.r.o. č. .......................... v a.s. Tatra banka suma 348.255,96 Sk/11.559,98 Eur, o ktorú Ing. I. K. poškodil spol. ................., s.r.o. ................., ............., IČO: ................, pretože spol. ..............., s.r.o. nemala žiadny dôvod zaplatiť Ing. I. K. sumu 250.000,- Sk/8.298,50 Eur podľa ním vystavenej zmenky z 10.12.2002, pretože skutok nie je trestným činom.
Tým istým rozsudkom podľa § 288 ods. 3 Tr. por. poškodenú stranu – spoločnosť ..........., s.r.o., .........................., s nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie.
Svoje rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil v podstate tak, že aj po vykonaní všetkých dostupných dôkazov pretrvávajú v uvedenej trestnej veci pochybnosti o tom, či skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný, napĺňa znaky skutkovej podstaty súdeného trestného činu. Skutkový dej tak, ako je popísaný v podanej obžalobe sa síce stal, avšak nenapĺňa znaky skutkovej podstaty trestného činu.
Proti oslobodzujúcemu výroku rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie prokurátor s tým, že sa s týmto nestotožňuje. Uviedol, že z výpovedí svedkov, najmä spoločníkov C., pri absencii písomnej zmluvy vyplýva, že dohodnutá suma za vykonanú prácu pre Ing. K. v postavení konateľa bola 2 000,- Sk mesačne. Pokiaľ ide o svedkyňu Ing. J. a jej príjem, javí sa príjem vo výške 2 000,- Sk pre konateľa spoločnosti Ing. K. primeraný. V ďalšom uviedol, že odôvodnenie rozsudku nemá presvedčivosť, prečo v tejto otázke klamú svedkovia, a prečo obžalovaný Ing. K. hovorí pravdu. Rozsah jeho výkonov pre spoločnosť ........... s.r.o. nenasvedčoval pravdivosti jeho tvrdenia.
Podľa odvolateľa zásadu in dubio pro reo je možné aplikovať len v otázkach skutkových a nie právnych. V tomto smere považuje napadnuté rozhodnutie okresného súdu za nepreskúmateľné. Ďalej uviedol, že súkromnoprávna podstata právneho vzťahu fyzickej osoby Ing. I. K. k právnickej osobe .........., s.r.o. je nesporná a jednoznačná. V tomto vzťahu obžalovanému skutočne nič nebránilo a ani nezakazovalo vystaviť zmenku s reálnym obsahom. Avšak vystavením zmenky za nadhodnotenú, dohodou nekrytú sumu úmyselne porušil nedotknuteľnosť vlastníckeho práva, a tým k pôvodne výsostne súkromnoprávnemu vzťahu pribudol trestnoprávny rozmer. Pre jednostranné vyhodnotenie dôkaznej situácie a pre nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia navrhol rozsudok okresného súdu zrušiť.
Krajský súd na podklade odvolania prokurátora preskúmal v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého rozsudku, ako i správnosť konania, ktoré mu predchádzalo. Pri preskúmaní prihliadol i na chyby, ktoré síce odvolaním neboli vytýkané, ale sú takej povahy, že by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Následne zistil, že odvolanie prokurátora je dôvodné, ale pre iné skutočnosti, ako v odvolaní uvádza.
Z obsahu predloženého spisu krajský súd zistil, že napadnutý rozsudok bol vyhlásený na hlavnom pojednávaní dňa 12.10.2011. Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní z tohto dňa je zistiteľné, že rozsudok bol vyhlásený v neprítomnosti obžalovaného i obhajcu. Rovnako z tejto zápisnice je zistiteľné, že samosudca konštatoval, že obžalovaný Ing. I. K. sa na hlavné pojednávanie nedostavil, predvolanie na hlavné pojednávanie nemal vykázané, avšak dal písomný súhlas na konanie v jeho neprítomnosti podľa § 252 ods. 3 Tr. por. O dôvodnosti tohto tvrdenia súdu nie je v spise žiadny dôkaz. V spise sa nenachádza žiadna doručenka, ktorou by sa osvedčilo doručenie predvolania resp. upovedomenia obžalovaného na hlavné pojednávania dňa 12.10.2011, dokonca v spise nie je ani žiadny úkon samosudcu, ktorý by bolo možné považovať za pokyn k predvolaniu resp. upovedomeniu obžalovaného na hlavné pojednávanie nariadené za účelom vyhlásenia rozsudku.
Z obsahu predloženého spisu krajský súd tiež zistil, že hlavnému pojednávaniu z 12.10.2011 predchádzalo hlavné pojednávanie vykonané dňa 7.10.2011. I toto hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného Ing. I. K., čo vyplýva zo zápisnice o hlavnom pojednávaní na č.l. 529-535. Prvostupňový súd vykonal hlavné pojednávanie v tento deň v neprítomnosti obžalovaného vzhľadom na písomné podanie obžalovaného zo dňa 13.9.2011, nachádzajúce sa na č.l. 528. Z uvedeného písomného podania vyplýva, že obžalovaný Ing. I. K. žiadal o ospravedlnenie neúčasti na hlavnom pojednávaní nariadenom na deň 7.10.2011 o 9.00 hod.. Zároveň výslovne žiadal, aby súd podľa § 252 ods. 3 Tr. por. vykonal hlavné pojednávanie dňa 7.10.2011 v jeho neprítomnosti.
Z prejavu vôle obžalovaného nesporne a nepochybne vyplýva, že žiadal o vykonanie hlavného pojednávania v jeho neprítomnosti v konkrétny deň, a to dňa 7.10.2011. V spisovom materiáli sa nenachádza žiadne iné podanie obžalovaného, z obsahu ktorého by bolo možné vyvodiť, že žiada, aby sa hlavné pojednávanie dňa 12.10.2011, na ktorom bol vyhlásený dotknutý rozsudok, konalo v jeho neprítomnosti.
Podľa § 252 ods. 2 Tr. por. v neprítomnosti obžalovaného môže súd hlavné pojednávanie vykonať, len ak má za to, že možno vec spoľahlivo rozhodnúť a účel trestného konania dosiahnuť i bez prítomnosti obžalovaného, a pritom
a) obžaloba bola obžalovanému riadne doručená a obžalovaný bol na hlavné pojednávanie včas a riadne predvolaný a
b) obžalovaný mal možnosť vyjadriť sa o skutku, ktorý je predmetom obžaloby, pred orgánom činným v trestnom konaní a boli dodržané ustanovenia o vyšetrovaní alebo skrátenom vyšetrovaní a obvinený bol upozornený na možnosť preštudovať spis a urobiť návrhy na doplnenie vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania,
c) obžalovaný bol na možnosť vykonať hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti upozornený,
d) obhajca obžalovaného, ktorý je pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ktorého spôsobilosť na právne úkony je obmedzená, vyhlási, že netrvá na osobnom výsluchu obžalovaného.
Podľa § 252 ods. 3 Tr. por. hlavné pojednávanie v neprítomnosti obžalovaného nemožno konať, ak je vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody alebo ak ide o trestný čin, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica prevyšuje päť rokov. To neplatí, ak obžalovaný výslovne odmietol účasť na hlavnom pojednávaní alebo výslovne požiadal, aby sa hlavné pojednávanie konalo v jeho neprítomnosti.
Treba pripomenúť, že prítomnosť obžalovaného na hlavnom pojednávaní je zákonným pravidlom, pretože ako strana trestného konania má významné práva, ktoré môže v plnej miere uplatniť najmä na hlavnom pojednávaní. Okrem iných práv, patrí medzi ne aj právo záverečnej reči a posledného slova. Využitie týchto práv môže byť naplnené len za prítomnosti obžalovaného na hlavnom pojednávaní. Za určitých okolností má súd možnosť vykonať hlavné pojednávanie aj v neprítomnosti obžalovaného. Na takýto výnimočný postup musia byť splnené zákonom predpísané materiálne aj formálne podmienky, ktoré minimalizujú negatívny dopad na spravodlivý súdny proces vyvolaný neprítomnosťou obžalovaného. Rešpektovanie a dodržanie týchto ustanovení zákona (§ 252 Tr. por.) je preto bezpodmienečne nutné.
V ustanovení § 252 ods. 2 Tr. por. je obsiahnutá základná materiálna podmienka na takýto postup a v jednotlivých písmenách a), b), c), d) označeného ustanovenia sú uvedené formálne podmienky. Okrem toho predpokladom na takýto postup je aj neexistencia prekážok (dôvodov vylučujúcich takýto postup) uvedených v § 252 ods. 3, 4 Tr. por.
S poukazom na uvedené možno uzavrieť, že zákonné podmienky vykonania hlavného pojednávania dňa 12.10.2011 v neprítomnosti obžalovaného Ing. I. K. splnené neboli, a hlavné pojednávanie v neprítomnosti obžalovaného vykonané nemalo byť. Ak prvostupňový súd vyhlásil na takomto hlavnom pojednávaní dotknutý rozsudok, konal v rozpore so zákonom a v rozpore s procesnými ustanoveniami zaručujúcimi obhajobu obvineného. Obžalovaný Ing. I. K. neodmietol účasť na hlavnom pojednávaní dňa 12.10.2011, a ani nepožiadal, aby hlavné pojednávanie bolo vykonané v jeho neprítomnosti.
Konanie hlavného pojednávania v neprítomnosti obžalovaného bez splnenia všetkých zákonných podmienok uvedených v § 252 ods. 2, 3, 4 Tr. por. je podstatnou chybou konania, odôvodňujúcou zrušenie rozsudku, a je i dôvodom dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. d) Tr. por., podľa ktorého dovolanie možno podať, ak hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky.
Vzhľadom na to, že vyhlásený rozsudok nemôže byť výsledkom konania, v ktorom sa postupovalo v rozpore s Trestným poriadkom, ktorý záver je vyjadrením čl. 17 ods. 2 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky, krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
V závere krajský súd uvádza, že za správny nemožno považovať ani postup konajúceho súdu, keď dňa 7.10.2011 odročil hlavné pojednávanie na deň 12.10.2011. Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní nie je zistiteľný dôvod takéhoto procesného postupu prvostupňového súdu. V zásade platí, že aj v prípade ak obžalovaný požiada, aby sa konalo v jeho neprítomnosti, je súd povinný obžalovaného na každý nový termín hlavného pojednávania predvolať resp. upovedomiť, a to platí aj pre hlavné pojednávanie, ktoré bolo nariadené na vyhlásenie rozsudku. Vyhlásenie rozsudku je vyvrcholením súdneho konania a platí ústavný princíp verejného vyhlásenia rozsudku.
V predloženej veci len zo zápisnice o hlavnom pojednávaní z 12.10.2011 č.l. 536-538 je možné zistiť, že dôvodom odročenia hlavného pojednávania bolo vyhlásenie rozsudku.
Podľa § 171 ods. 4 Tr. por. rozsudok sa vyhlási spravidla ihneď po skončení pojednávania, ktoré rozsudku predchádzalo; ak to nie je možné, možno pre vyhlásenie rozsudku pojednávanie odročiť, najviac však o tri pracovné dni.
V predloženej veci konajúci samosudca nepostupoval v súlade s § 171 ods. 4 Tr. por. z ktorého vyplýva, že rozsudok má byť zásadne vyhlásený hneď po skončení hlavného pojednávania. Zo zákona teda jasne vyplýva, že odročiť hlavné pojednávanie na vyhlásenie rozsudku prichádza do úvahy, len ak „nie je možné“ vyhlásiť rozsudok ihneď po skončení pojednávania. Dôvod, pre ktorý nie je možné vyhlásiť rozsudok ihneď po skončení pojednávania, je potrebné uviesť aspoň do zápisnice o hlavnom pojednávaní.
S ohľadom na tieto podstatné chyby konania, ktoré napadnutému oslobodzujúcemu výroku rozsudku predchádzali i vzhľadom na nedodržanie procesných ustanovení, na ktoré krajský súd poukázal v predchádzajúcom, odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu postupom podľa § 321 ods. 1 písm. a) Tr. por. zrušil a vec mu vrátil, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Žiline, dňa 22. februára 2012
JUDr. Eva KYSELOVÁ
predsedníčka senátu
Vypracovala: JUDr. Mária Urbanová
