rozsudok KS ZA sp.zn. 1To/99/2011

1To/99/2011

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Polku a sudcov JUDr. Martina Bargela a JUDr. Vladimíra Sučika, na verejnom zasadnutí konanom 13. decembra 2011 prejednal odvolania obžalovaného T. B. a prokurátorky Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k. 2T/50/2011-234 z 3.10.2011 a jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k. 2T/50/2011-234 z 3.10.2011.

    Na základe § 322 ods. 3 Tr. por.

obžalovaného T. B., nar. ................. v ......................,

bytom........................................,

t.č. vo väzbe v Ústave na výkon väzby Žilina,

u z n á v a z a v i n n é h o , ž e :

    od 18.2.2010 do 12.7.2011, kedy bol vzatý do väzby, neplatil výživné na svoju maloletú dcéru T. B., nar. ................, pretože bol dobrovoľne nezamestnaný, o prácu neprejavoval skutočný záujem, nezabezpečoval si stály zdroj príjmov, aby mohol platiť výživné, pritom vyživovacia povinnosť mu vyplývala zo Zákona o rodine a rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn. 4P/162/2010 zo dňa 26.5.2010 s účinnosťou od 18.2.2010 bol zaviazaný platiť výživné vo výške 50,- Eur mesačne, vždy do 15. dňa toho - ktorého mesiaca vopred k rukám matky dieťaťa K. H., trvale bytom .............................., prechodne bytom ......................., a tak dlhuje K. H. na výživnom 819,64 Eur,

a tohto skutku sa dopustil napriek tomu, že bol rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k. 1T/43/2007-111 zo 6.4.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť 6.6.2009, odsúdený za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 24 mesiacov, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu vo výmere 3 roky,

t e d a

    najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného a čin spáchal závažnejším spôsobom konania – po dlhší čas, hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatichštyroch mesiacoch za taký čin odsúdený,

č í m s p á c h a l :

    prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b), c) Tr. zák. s použitím § 138 písm. b) Tr. zák.

Z a t o h o o d s u d z u j e :

Podľa § 207 ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. l) Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 16 (šestnásť) mesiacov.

    Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

    Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného T. B. z a m i e t a, pretože nie je dôvodné.

O d ô v o d n e n i e

    Rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k. 2T/50/2011-234 z 3.10.2011, bol obžalovaný T. B. uznaný za vinného zo spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák. na skutkovom základe, že:

    od 18.2.2010 do 12.7.2011, kedy bol vzatý do väzby, neplatil výživné na svoju maloletú dcéru T. B., nar. .............., pretože bol dobrovoľne nezamestnaný, o prácu neprejavoval skutočný záujem, nezabezpečoval si stály zdroj príjmov, aby mohol platiť výživné, pritom vyživovacia povinnosť mu vyplývala zo Zákona o rodine a rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn. 4P/162/2010 zo dňa 26.5.2010 s účinnosťou od 18.2.2010 bol zaviazaný platiť výživné vo výške 50,- Eur mesačne, vždy do 15. dňa toho - ktorého mesiaca vopred do rúk matky dieťaťa K. H., trvale bytom ........................., prechodne bytom ......................., a tak dlhuje K. H. na výživnom 819,64 Eur.

    Za tento prečin okresný súd obžalovaného podľa § 207 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 4 Tr. zák., § 37 písm. m) Tr. zák. odsúdil na trest odňatia slobody vo výmere 16 mesiacov, na výkon ktorého ho okresný súd podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

    Proti tomuto rozsudku podala riadne a včas odvolanie prokurátorka okresnej prokuratúry, a to priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní konanom na Okresnom súde Liptovský Mikuláš 3.10.2011, z dôvodu, že nebola uznaná právna kvalifikácia podľa § 207 ods. 3 písm. c) Tr. zák. Zahlásené odvolanie odôvodnila prokurátorka písomným podaním v podstate tým, že na obvineného T. B. podala na Okresný súd Liptovský Mikuláš obžalobu pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zák., pre skutok podrobne rozvedený v obžalobe. V uvedenej veci okresný súd vydal 19.5.2011 trestný rozkaz, sp.zn. 2T/50/2011, pričom právna kvalifikácia bola taká istá ako v obžalobe. Keďže proti trestnému rozkazu podal obžalovaný T. B. odpor, bolo vo veci 15.8. a 3.10.2011 vykonané hlavné pojednávanie. Oproti obžalobe menovaný obžalovaný neplatil výživné od 18.2.2010 do 12.7.2011, kedy bol vzatý do väzby. Okresný súd kvalifikoval konanie obžalovaného ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák., ale vôbec nepoužil právnu kvalifikáciu aj podľa ods. 3 písm. c) § 207 Tr. zák., teda že obžalovaný neplatil výživné, hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatichštyroch mesiacoch odsúdený. V ďalšom prokurátorka uviedla nasledovné: „S odôvodnením rozhodnutia súdu sa nestotožňujem v tej časti, kde súd na rozdiel od obžaloby nekvalifikoval konanie obžalovaného v rámci kvalifikovanej skutkovej podstaty podľa písm. c) § 207 Tr. zákona, čo súd odôvodnil tým, že od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn. 1T/43/2007 zo 6.4.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť 6.6.2009, ktorým bol T. B. odsúdený pre obdobný trestný čin, ku dňu rozhodovania okresného súdu uplynula dlhšia doba ako 2 roky. Prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zákona sa dopustí ten, kto najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplní, čo aj z nedbanlivosti, zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného a spácha čin uvedený v ods. 1, hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatichštyroch mesiacoch za taký čin odsúdený alebo z výkonu trestu odňatia slobody uloženého za taký čin prepustený. Obžalovaný T. B. naplnil zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zákona tým, že výživné neplatil 3 mesiace v období dvoch rokov, pričom aj po uplynutí troch mesiacov pokračoval v páchaní trestného činu a práve spáchanie prečinu spadá do obdobia dvadsiatichštyroch mesiacov od právoplatného odsúdenia za obdobný skutok, preto sa dopustil prečinu zanedbania výživy aj podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zákona. Skutočnosť, že prečin zanedbania povinnej výživy je ukončený vyhlásením rozsudku, je pokračovacím trestným činom trvácim, má vplyv len na ustanovenie § 207 ods. 1 Tr. zákona. Podľa môjho názoru nie je rozhodujúce, že od právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn. 1T/43/2007 zo 6.4.2009 do rozhodovania okresného súdu uplynula dlhšia doba ako dva roky. S poukazom na vyššie uvedené navrhujem, aby Krajský súd v Žiline zrušil rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš 2T/50/2011, ktorým bol obžalovaný T. B. uznaný za vinného z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zákona, a sám rozhodol vo veci a skutok správne kvalifikoval ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zákona. Trest nepovažujem za správny a zákonný.“

    Proti tomuto rozsudku, čo do výroku o treste, podal riadne a včas prostredníctvom svojej obhajkyne odvolanie aj obžalovaný T. B.. Podanie odvolania odôvodnil písomne nasledovne: „Súd pri výmere trestu vychádzal len z priťažujúcich okolností podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, na základe čoho sa zvýšila dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Nezobral do úvahy ani jednu poľahčujúcu okolnosť, aj napriek tomu, že som sa k spáchaniu trestného činu priznal, napomáhal som pri objasňovaní trestnej činnosti a trestný čin som spáchal pod vplyvom tiesnivých osobných a majetkových pomerov. Ako som uviedol na hlavnom pojednávaní, nikdy som sa nevyhýbal plneniu svojej povinnosti platiť výživné, o čom svedčí aj tá skutočnosť, že súd rozsudkom č.k. 4P/162/2010 (správne má byť sp.zn. – poznámka odvolacieho súdu) zo dňa 26.5.2010 schválil rodičovskú dohodu o výške výživného 50,- € mesačne. Pokiaľ sme žili s matkou dieťaťa v spoločnej domácnosti, zabezpečil som dcére všetko, čo potrebovala, nikdy netrpela a ani netrpí núdzou. Toto nepoprela ani matka dieťaťa K. H.. To, že som K. H. dal niekoľkokrát peniaze do ruky, neviem preukázať, nakoľko nemám na to svedkov. Všetky veci, ktoré matka dieťaťa dostala od mojich sestier a mojej matky, boli zakúpené s mojím vedomím. Okrem dcéry T. mám ešte jedno mal. dieťa – dcéru V. J., nar. ............, ktorej som povinný prispievať na výživu 49,79 € mesačne. Súdom vymeraný trest v tomto trestnom konaní sa mi zdá neprimerane vysoký. Pokiaľ budem vo výkone trestu odňatia slobody, moje možnosti plniť si vyživovaciu povinnosť k obidvom deťom budú značne obmedzené.“ Na základe týchto skutočností navrhol, aby odvolací súd predmetný rozsudok okresného súdu v napadnutej časti – vo výroku o treste, zrušil a uložil mu trest odňatia slobody kratšieho trvania.

    K odvolaniu prokurátorky sa prostredníctvom svojej obhajkyne vyjadril obžalovaný, ktorý uviedol: „Trestný čin zanedbania povinnej výživy má podľa súdnej judikatúry charakter pokračovacieho trestného činu a trváceho trestného činu. Podľa § 122 ods. 13 Trestného zákona pri trestnom čine zanedbania povinnej výživy platí výnimka vo vzťahu k rozhodovaniu o skutku uvedenom v obžalobnom návrhu v tom zmysle, že o pokračovanie konania ide až do doby, kým je vyhlásený rozsudok prvého stupňa alebo pokiaľ sa súd druhého stupňa neodoberie na záverečnú poradu. Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 1T/43/2007 (správne má byť sp.zn. – poznámka odvolacieho súdu) zo dňa 6.4.2007 nadobudol právoplatnosť dňa 6.6.2007, t.j. lehota 24 mesiacov uplynula dňa 6.6.2011. Ja som páchanie skutku ukončil dňa 12.7.2011, kedy som bol vzatý do väzby, a preto vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti v mojom prípade nie je možné posudzovať moje konanie podľa právnej kvalifikácie v súlade s ust. § 207 ods. 3 písm. c) Trestného zákona. Mám za to, že súd pri svojom rozhodovaní v predmetnej trestnej veci postupoval v súlade so zákonom, dospel k správnej právnej kvalifikácii skutku, ktorého som sa dopustil, a preto žiadam odvolanie prokurátorky OP Liptovský Mikuláš v celom rozsahu zamietnuť.“

Krajský súd na podklade odvolaní podaných obžalovaným a prokurátorkou preskúmal v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého rozsudku v celom rozsahu, ako i správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Mal pritom na zreteli aj povinnosť prihliadnuť na všetky prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a zistil, že odvolanie prokurátorky je dôvodné a na základe jej odvolania pre chyby uvedené v ustanovení § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por. je potrebné napadnutý rozsudok zrušiť.

K výroku o vine

V prvom rade je potrebné uviesť, že okresný súd v rámci procesného postupu rešpektoval a dodržal všetky základné zásady trestného konania uvedené v ustanovení § 2 Tr. por., najmä však zásady zákonného procesu - § 2 ods. 7 Tr. por., práva na obhajobu - § 2 ods. 9 Tr. por., voľného hodnotenia dôkazov - § 2 ods. 12 Tr. por. i rovnosti strán (kontradiktórnosti) - § 2 ods. 14 Tr. por.

Krajský súd po preskúmaní veci však zistil, že rozhodnutie okresného súdu v časti právneho posúdenia konania obžalovaného nezodpovedá stavu veci a zákonu. V rámci právneho posúdenia okresný súd pochybil, keď konanie obžalovaného, ktoré bolo v konaní nepochybne preukázané, posúdil len ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák., a nie aj ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 3 písm. b), c) Tr. zák. s použitím § 138 písm. b) Tr. zák., hoci pre aplikáciu tejto kvalifikovanej skutkovej podstaty boli naplnené všetky zákonom požadované predpoklady.

Pokiaľ ide o naplnenie znakov skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 3 písm. c) Tr. zák., odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odvolacími námietkami prokurátorky, ktorá vystihla jedno z pochybení, ktorého sa okresný súd pri právnej kvalifikácii skutku spáchaného obžalovaným dopustil.

Z obsahu spisového materiálu a vykonaného dokazovania vyplýva nasledovný skutkový stav:

- rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k. 1T/43/2007-111 zo 6.4.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť 6.6.2009, bol obžalovaný T. B. odsúdený za spáchanie prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 24 mesiacov, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu vo výmere 3 roky,

- 13.4.2011 podala prokurátorka Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš na Okresný súd Liptovský Mikuláš obžalobu, sp.zn. 2Pv 518/10 na obvineného T. B. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zák. na skutkovom základe podrobne rozpísanom v obžalobe s tým, že tento prečin obžalovaný pácha od 18.2.2010, a to aj napriek tomu, že bol vyššie označeným rozsudkom tamojšieho okresného súdu, č.k. 1T/43/2007-111 zo 6.4.2009, právoplatným 6.6.2009, za taký trestný čin odsúdený,

- 13.7.2011 bol obžalovaný uznesením tamojšieho okresného súdu, sp.zn. 2T/50/2011 podľa § 73 ods. 5 Tr. por., z dôvodov uvedených v § 73 ods. 1 písm. a), c) Tr. por. vzatý do väzby, lehota ktorej začala plynúť 12.7.2011.

Vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný T. B. bol vzatý do väzby, počas výkonu ktorej nebolo preukázané, že mal dostatok finančných prostriedkov a tieto úmyselne alebo z nedbanlivosti nepoužil na plnenie si vyživovacej povinnosti, resp. že bezdôvodne odmietol vo väzbe ponúknutú prácu (viď judikát tunajšieho trestnoprávneho kolégia Jtk 9/11 zo 16.11.2011), okresný súd správne ustálil, že obžalovaný udržiaval protiprávny stav a páchanie súdeného skutku ukončil, t.j. prečin zanedbania povinnej výživy dokonal 12.7.2011.

Argumentáciu okresného súdu prezentovanú v odôvodnení napadnutého rozsudku, podľa ktorej v čase rozhodovania súdu (3.10.2011) neboli splnené podmienky na posúdenie konania obžalovaného podľa § 207 ods. 3 písm. c) Tr. zák., pretože páchanie skutku obžalovaným nebolo skončené skôr, ako uplynula lehota dvadsaťštyri mesiacov od právoplatnosti rozsudku, ktorým bol obžalovaný uznaný vinným za rovnaký trestný čin (resp. inak povedané, obžalovaný páchal skutok aj po uplynutí lehoty dvadsaťštyri mesiacov od právoplatnosti rozsudku, ktorým bol obžalovaný uznaný vinným za rovnaký trestný čin, t.j. po 6.6.2011), nepovažuje odvolací súd za súladnú so zmyslom a účelom Trestného zákona.

Pri akceptácii tohto právneho záveru by totiž takmer nikdy nebolo možné žalovať obvineného, ktorý sa (opätovne) dopúšťa prečinu zanedbania povinnej výživy, hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatichštyroch mesiacoch za takýto prečin odsúdený alebo z výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu za takýto prečin prepustený, nakoľko prokurátor by nemohol nepochybne vedieť, kedy obžalovaný túto trestnú činnosť dokončí – t.j. kedy súd prvého stupňa vyhlási rozsudok alebo sa súd druhého stupňa odoberie na záverečnú poradu, resp., ako i v prejednávanom prípade, nastane iná skutočnosť, ktorá spôsobí skončenie trestnej činnosti.

Najzávažnejším dôsledkom prijatia výkladu okresného súdu by však bolo neodôvodnené a neracionálne zvýhodňovanie tých páchateľov tohto prečinu, ktorí tento prečin páchajú aj po uplynutí dvadsiatichštyroch mesiacov od momentu, kedy boli za takýto prečin právoplatne odsúdení (t.j. od momentu nadobudnutia právoplatnosti predchádzajúceho odsudzujúceho rozsudku za prečin zanedbania povinnej výživy) alebo z výkonu trestu odňatia slobody uloženého im za takýto prečin prepustení, oproti tým páchateľom, ktorí takýto prečin (s)páchajú do uplynutia tejto dvojročnej lehoty od ich predchádzajúceho odsúdenia, resp. prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody uloženého im za taký prečin. Takýto postup spôsobujúci absolútne iracionálnu diferenciáciu páchateľov považuje odvolací súd za neprípustný a taký, ktorý je v rozpore s Trestným zákonom. Trestný zákon vo všeobecnosti postihuje špeciálnu recidívu prísnejšie ako prvopáchateľstvo. Jednoducho povedané, výklad, na základe ktorého by mal špeciálny recidivista, udržiavajúci protiprávny stav (páchajúci trestný čin) kratšiu dobu, napĺňať svojím konaním kvalifikovanú skutkovú podstatu trestného činu (a mal by byť sankcionovaný prísnejšie), ako špeciálny recidivista, ktorý udržiava protiprávny stav (pácha trestný čin) dlhšiu dobu, by nemohol za žiadnych okolností obstáť. Zákonodarca takýto úmysel určite nemal.

I keď slovo „spácha“, ktoré zákonodarca použil v návetí § 207 ods. 3 Tr. zák., evokuje, že sa má jednať o dokončenie páchania prečinu podľa § 207 ods. 1 alebo ods. 2, v dôsledku čoho možno použitím gramatického výkladu dospieť k obdobnému záveru, k akému dospel aj súd prvého stupňa, nemožno opomenúť, že žiadna metóda výkladu právnej normy zvolená orgánom aplikácie práva nemôže byť použitá izolovane, a už vôbec nie tak, aby zjavne odporovala inej metóde výkladu tejto právnej normy. V danom prípade okresný súd použil taký výklad ustanovenia § 207 ods. 3 písm. c) Tr. zák., ktorý odporuje logickému, teleologickému i systematickému výkladu označeného zákonného ustanovenia.

Pri trestnom čine zanedbania povinnej výživy (§ 207 Tr. zák.) nemožno pri ustaľovaní právnej kvalifikácie konkrétneho skutku opomenúť, že ide o trestný čin, ktorý má charakter pokračovacieho trestného činu s prvkami hromadného trestného činu, preto pojem „pokračovanie v konaní“ zahŕňa aj trváce trestné činy a trestné činy hromadné. Pri trestných činoch trvácich treba od okamihu dokonania trestného činu odlišovať okamih dokončenia trestného činu.

    K závažnejšiemu spôsobu konania v zmysle § 138 písm. b) Tr. zák. (po dlhší čas) treba uviesť, že páchanie trestných činov po dlhší čas prichádza do úvahy najmä pri trestných činoch trvácich, ak páchateľ udržiava protiprávny stav po dobu podstatne dlhšiu, než stačí k dokonaniu tohto trestného činu.

Ako už bolo vyššie naznačené, obžalovaný páchal trestný čin permanentne po dobu cca 17 mesiacov, ktorú skutočnosť odvolací súd považuje za závažnejší spôsob konania (§ 207 ods. 3 písm. b/ Tr. zák.) v dôsledku páchania trestného činu po dlhší čas v zmysle § 138 písm. b) Tr. zák.

Vzhľadom na vyššie uvedené krajský súd konštatuje, že konanie obžalovaného je nutné subsumovať pod skutkovú podstatu prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b), c) Tr. zák.

V týchto súvislostiach krajský súd poznamenáva, že právne posúdenie konania obžalovaného ako prísnejšieho prečinu, než ako ho posúdil súd prvého stupňa, nemalo žiaden vplyv na skutkové zistenia a závery ohľadne spôsobu a priebehu spáchania súdeného skutku.

Skutkové zistenia a závery ohľadne spôsobu spáchania súdeného skutku si krajský súd v celom rozsahu osvojil, a preto v zásade na odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa v tomto smere odkazuje.

V odôvodnení napadnutého rozsudku, týkajúceho sa výroku o vine, okresný súd vyložil, ktoré skutočnosti a prečo vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Výsledky vykonaného dokazovania v danom prípade vyznievajú jednoznačne a tvoria úplne ucelenú reťaz nepriamych dôkazov, z ktorých možno vyvodiť bezpečný záver, že obžalovaný spáchal skutok takým konaním, ako je opísané vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Odvolací súd reagoval aj na obhajobné tvrdenia obžalovaného prednesené v odvolacom konaní a umožnil mu využiť inštitút účinnej ľútosti (§ 86 písm. a/ Tr. zák.). Obžalovaný na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu konanom 6.12.2011 uviedol, že podľa jeho vedomostí zameškané výživné v plnej výške, tak ako ho ustálil okresný súd, bolo na jeho žiadosť zaplatené, a to otcom jeho priateľa R. Š., s ktorým bol vo väzbe. Za účelom preukázania pravdivosti tohto tvrdenia obžalovaného odvolací súd odročil verejné zasadnutie na 13.12.2011 s tým, že na jeho konanie bude ako svedkyňa predvolaná aj matka maloletej K. H.. Na tomto odročenom verejnom zasadnutí menovaná svedkyňa vypovedala, že zameškané výživné zaplatené nebolo. Vzhľadom na výpoveď svedkyne a skutočnosť, že obžalovaný doposiaľ nepredložil žiaden dôkaz na preukázanie pravdivosti svojich tvrdení o zaplatení zameškaného výživného, odvolací súd zamietol jeho návrh na doplnenie dokazovania výsluchom rodičov R. Š. – J. a M. Š.

Za takejto dôkaznej situácie v intenciách vyššie uvedeného právneho záveru krajský súd napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a sám postupom § 322 ods. 3 Tr. por. rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

K výroku o treste

V súvislosti s výrokom o treste je potrebné okresnému súdu vytknúť to, na čo vo svojom odvolaní poukázal i obžalovaný, že pri určovaní jeho výmery nevyhodnotil ako poľahčujúcu okolnosť skutočnosť, že obžalovaný sa k spáchaniu prečinu priznal a svoje protiprávne konanie úprimne oľutoval. Keďže obžalovaný tak urobil nielen v konaní pred súdom prvého stupňa, ale i v odvolacom konaní, odvolací súd prihliadol na uvedenú skutočnosť ako na poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr. zák. V dôsledku zmenenej právnej kvalifikácie (§ 207 ods. 3 písm. c/ Tr. zák.), v ktorej je špeciálna recidíva zákonným znakom predmetného prečinu, krajský súd nemohol na okolnosť, že obžalovaný už bol za trestný čin (rovnaký prečin) odsúdený, t.j. na túto už zohľadnenú špeciálnu recidívu, prihliadať aj ako na priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. zák., nakoľko tomu bráni ustanovenie § 38 ods. 1 Tr. zák. Pokiaľ obžalovaný tvrdil, že sa skutku dopustil pod vplyvom tiesnivých osobných pomerov a napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti, ktoré skutočnosti by podľa jeho názoru mali byť zohľadnené ako poľahčujúce okolnosti podľa ustanovení § 36 písm. h), n) Tr. zák., odvolací súd poznamenáva, že ich existenciu nezistil. V konaní totiž nebolo preukázané, že obžalovaný spáchal predmetný prečin pod takým vplyvom tiesnivých osobných pomerov alebo rodinných pomerov, ktoré si sám nespôsobil. Taktiež nebolo zistené, že by obžalovaný napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom, tak ako to má na mysli ustanovenie § 36 písm. n) Tr. zák. Keďže však odvolací súd nezistil na strane obžalovaného žiadne priťažujúce okolnosti, na privodenie prevažujúceho pomeru poľahčujúcich okolností stačilo i zistenie jednej poľahčujúcej okolnosti - v danom prípade § 36 písm. l) Tr. zák., v dôsledku čoho odvolací súd v zmysle § 38 ods. 3 Tr. zák. znížil hornú hranicu ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu, čím sa dostal do rozpätia 1 rok až 3 roky a 8 mesiacov.

Pri úvahách, aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade aj poľahčujúcu okolnosť, vychádzal odvolací súd zo zásady, že trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu – rehabilitácia), a jednak aj voči ďalším občanom – potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa.

Vzhľadom na všetky spomínané právne relevantné skutočnosti, najmä sprísnenie právnej kvalifikácie súdeného skutku, krajský súd považoval uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody v takej výmere, ako ho uložil okresný súd, za potrebné a dostatočné na dosiahnutie účelu trestu, najmä z hľadiska jeho individuálnej prevencie (t.j. výchovy páchateľa k riadnemu životu).

    Obžalovaný T. B. pred spáchaním žalovaného skutku nebol vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin, a preto podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. krajský súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Z vyššie uvedených dôvodov krajský súd odvolanie obžalovaného smerujúce proti výmere (nepodmienečného) trestu odňatia slobody postupom podľa § 319 Tr. zák. zamietol ako nedôvodné.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Žiline, 13. decembra 2011

JUDr. Pavol Polka

predseda senátu