Judikát Jtk 7/2012 - Zmena zákonného sudcu a postup súdu prvého stupňa

uznesenie KS ZA sp.zn. 1To/46/2011

1To/46/2011

U Z N E S E N I E

    Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Polku a sudcov JUDr. Martina Bargela a JUDr. Adriany Gallovej, na neverejnom zasadnutí konanom 7. júna 2011 prejednal odvolanie podané obžalovaným B. H. proti rozsudku Okresného súdu Martin, č.k. 12T/174/2007-735 z 10.3.2011 a jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

    Podľa § 321 ods. 1 písm. a), b) Tr. por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Martin, č.k. 12T/174/2007-735 z 10.3.2011.

    Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec v r a c i a okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Okresného súdu Martin, č.k. 12T/174/2007-735 z 10.3.2011 bol obžalovaný B. H. uznaný za vinného, že:

    1/ ako živnostník s obchodným menom B. H. ................ s.a., s miestom podnikania Ul. .................., ........................, IČO: ....................., ktorý bol štvrťročným platiteľom DPH s prideleným DIČ: ........................., dňa 25.4.2001 podal na Daňovom úrade v Martine na Ul. Jesenského 23 riadne daňové priznanie k DPH za I. štvrťrok 2001 v úmysle získať finančný prospech tak, že v daňovom priznaní nepriznal daň na výstupe v sume 133 921,-Sk (4 445,36 Eur) z ním uskutočnených zdaniteľných plnení, čím spôsobil štátnemu rozpočtu SR skrátením DPH ujmu v sume 133 921,-Sk (4 445,36 Eur),

    2/ ako živnostník s obchodným menom B. H. .................. s.a., s miestom podnikania Ul. ......................., .........................., IČO: .................., ktorý bol štvrťročným platiteľom DPH s prideleným DIČ: ......................., dňa 25.7.2001 podal na Daňovom úrade v Martine na Ul. Jesenského 23 riadne daňové priznanie k DPH za II. štvrťrok 2001 v úmysle získať finančný prospech tak, že v daňovom priznaní nepriznal daň na výstupe v sume 73 526,-Sk (2 440,62 Eur) z ním uskutočnených zdaniteľných plnení, čím spôsobil štátnemu rozpočtu SR skrátením DPH ujmu v sume 73 526,-Sk (2 440,62 Eur),

3/ ako živnostník s obchodným menom B. H. ................. s.a., s miestom podnikania Ul. ........................, ..................., IČO: ................., ktorý bol štvrťročným platiteľom DPH s prideleným DIČ: ......................, dňa 23.10.2001 podal na Daňovom úrade v Martine na Ul. Jesenského 23 riadne daňové priznanie k DPH za III. štvrťrok 2001 v úmysle získať finančný prospech tak, že v daňovom priznaní nepriznal daň na výstupe v sume 290 953,-Sk (9 657,87 Eur) z ním uskutočnených zdaniteľných plnení, čím spôsobil štátnemu rozpočtu SR skrátením DPH ujmu v sume 290 953,-Sk (9 657,87 Eur),

    4/ ako živnostník s obchodným menom B. H. ...................... s.a., s miestom podnikania Ul. ..................., .................., IČO: ...................., ktorý bol štvrťročným platiteľom DPH s prideleným DIČ: ........................, dňa 25.1.2002 podal na Daňovom úrade v Martine na Ul. Jesenského 23 riadne daňové priznanie k DPH za IV. štvrťrok 2001 v úmysle získať finančný prospech tak, že v daňovom priznaní nepriznal daň na výstupe v sume 271 207,-Sk (9 002,42 Eur) z ním uskutočnených zdaniteľných plnení, čím spôsobil štátnemu rozpočtu SR skrátením DPH ujmu v sume 271 207,-Sk (9 002,42 Eur),

    5/ ako živnostník s obchodným menom B. H. ...................... s.a., s miestom podnikania Ul. ......................., ..................., IČO: ..................., dňa 26.3.2002 podal na Daňovom úrade v Martine na Ul. Jesenského 23 riadne daňové priznanie k dani z príjmov fyzických osôb za rok 2001 v úmysle získať finančný prospech, do ktorého nezahrnul všetky svoje príjmy, ktoré dosiahol v zdaňovacom období roku 2001, a preto mu nevznikla daňová povinnosť, pričom správcom dane daňovou kontrolou na dani z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobie roku 2001 podľa § 29 ods. 6 zákona č. 511/92 Zb. v znení neskorších predpisov, t.j. podľa pomôcok, na základe výsledkov kontroly DPH za rok 2001, však bolo zistené, že dosahoval príjmy, ktoré v daňovom priznaní neuviedol, následne bol určený základ dane a daň v sume 1 090 500,-Sk (36 197,97 Eur), ktorú mal priznať a odviesť, čím spôsobil štátnemu rozpočtu SR skrátením dane z príjmov fyzických osôb ujmu v sume 1 090 500,-Sk (36 197,97 Eur),

    celkovo v bodoch 1/ až 5/ spôsobil štátnemu rozpočtu SR skrátením DPH a dane z príjmov fyzických osôb ujmu v sume 1 860 107,-Sk (61 744,24 Eur),

čím spáchal pokračovací trestný čin skrátenia dane a poistného podľa § 148 ods. 4 Tr. zák., účinného do 31.12.2005. Za to bol odsúdený podľa § 148 ods. 4 Tr. zák., účinného do 31.12.2005, na trest odňatia slobody vo výmere 3 roky, na výkon ktorého bol podľa § 39a ods. 2 písm. a) Tr. zák., účinného do 31.12.2005, zaradený do prvej nápravnovýchovnej skupiny.

    Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní zo dňa 10.3.2011 vyplýva, že po vysvetlení významu rozhodnutia súdu a po poučení o opravnom prostriedku obžalovaný prehlásil, že podáva odvolanie čo do výroku o vine, ako aj do výroku o treste, a prokurátorka sa vzdala práva podať odvolanie voči vyhlásenému rozsudku.

    Dňa 4.5.2011 bolo súdu prvého stupňa doručené odvolanie obžalovaného B. H. v písomnej forme s prílohou, ktorú tvorí vyjadrenie K. R. Obžalovaný B. H. v dôvodoch odvolania doslova uviedol: „Trestného činu, ktorý sa mi kladie za vinu, som sa nedopustil. Menovite sa nestal skutok skrátenia dane z príjmov fyzických osôb a skrátenia DPH, celkovo v čiastke 1 860 107,-Sk (61 744,24 Eur). V skutočnosti daňový úrad neoprávnene zvýšil daňový základ pre výpočet daní tým, že pojal do príjmov finančné čiastky, ktoré mi v skutočnosti neboli vyplatené v celkovej čiastke 3 070 000,-Sk, bezdôvodne neuznal a k základu dane pripočítal výdavky v čiastke 416 785,80 Sk. Daňový úrad teda vyrubil dane v čiastke 1 887 015,-Sk bez právneho titulu a ja som sa neuhradením tejto sumy nedopustil trestného činu skrátenia daní. V priebehu súdneho konania som uvedené skutočnosti uviedol, poukázal som na argumenty, o ktoré svoje tvrdenia opieram, a navrhol dôkazy. Prvostupňový súd vo veci rozhodol bez toho, aby vypočul všetkých mnou navrhnutých svedkov, nevyhovel návrhu vypočuť J. D. a M. Š. a výpovede svedkov I. V., M. S., D. K., Ing. J. H., M. Š. a L. F. vôbec nevzal do úvahy. Nevzal tiež do úvahy, že viacerými výpoveďami svedkov bola vyvrátená výpoveď M. S. v tom, že som jej zasahoval do vedenia účtovníctva, programu v PC, fakturácie a daňového priznania. Nevyhovel ani návrhu na znalecké dokazovanie. Nezistil preto skutkový stav náležite a o vine a treste rozhodol v rozpore so zákonom. Ja som z dôvodu nečinnosti polície aj súdu v súčasnosti požiadal odborníka na účtovníctvo K. R. o odborné stanovisko a zistil som z neho, že mnou namietané sumy neboli pojaté do účtovníctva a nebol na ne braný zreteľ ani v daňovom priznaní. Jeho písomné stanovisko pripájam. Z hore uvedených dôvodov opätovne poukazujem na to, že nasledovné sumy pojaté daňovým úradom do príjmov mi neboli vyplatené: ........., spol. s r.o., Martin – 650 000,-Sk, ..............., s.r.o., Martin – 500 000,-Sk, ................., s.r.o., Martin – 300 000,-Sk, Ing. Ľ.K., ......., Martin – 420 000,-Sk, .............., s.r.o., Martin – 1 000 000,-Sk, ................, s.r.o., Martin – 200 000,-Sk. Nemali byť preto pojaté do základu pre výpočet daní. Podľa odborného stanoviska daňový úrad nevychádzal pri vyčísľovaní príjmov z účtovníctva firmy (s odôvodnením, že nedostal včas podklady), vyhotovil vlastný prehľad príjmov a výdavkov. Vychádzal pritom aj z dokladov (zmlúv a dokladov o zaplatení), ktoré neboli realizované, a preto mu nemali byť vôbec predkladané (nová účtovníčka ich omylom predložila). Ohľadne uvedeného si nevyžiadal moje stanovisko a svoje výmery mi nedoručil. Nemohol som sa preto brániť a uviesť veci na správnu mieru. Prakticky som až v priebehu súdneho konania zistil, že hore uvedené obchody, ktoré sa neuskutočnili, boli pojaté do prehľadu príjmov daňovým úradom, a teda boli do príjmov pojaté mimo účtovníctva firmy (hoci peniaze neboli vyplatené, ani dodaný tovar v tej hodnote). Súdu som popísal prax zaužívanú pri uskutočňovaní tzv. bártrových obchodov (poskytnutie reklamy na našej strane a poskytnutie tovaru na strane druhého partnera). Informoval som tiež, že takéto obchody sa uskutočňovali bez peňažných plnení. Pokiaľ ide o dokumentáciu, vyhotovovali sme (potom ako sme ústne dohodli vzájomné plnenie) zmluvu o reklame a boli pripravené doklady o zaplatení. Po dodaní tovaru mali byť vystavené oboma stranami doklady o zaplatení. Nerealizované dodávky tovaru mali podľa zaužívanej praxe za následok stornovanie dokumentácie. Realizáciu týchto obchodov mali v náplni práce zamestnanci firmy a ja, neviem, prečo nebol v označených prípadoch dodržaný bežný postup (doklady o zaplatení boli vystavené pri uzavretí zmluvy o reklame a v prípadoch nedodania tovaru neboli doklady stornované). Dôvodom, pre ktorý boli zmätočné doklady daňovému úradu predložené, pramenia zrejme v tom, že sa dokumentácia predkladala po niekoľkých rokoch, predkladala ju nová účtovníčka I. V., ktorá navyše nebola o uvedenom informovaná (najmä preto, že sa už bártrové obchody neuskutočňovali). Že však k platbám nedošlo, je zrejmé z účtovníctva firmy, potvrdila to aj svedkyňa M. S. z firmy Ing. Ľ. K.,............., Martin, ktorá sa akcií zúčastňovala, a ďalej svedkyňa J. Š., rod. B., ktorá podľa príjmového dokladu mala prevziať od spoločnosti ..............., spol. s r.o. sumu 600 000,-Sk a bola zodpovedná za preberanie tovarov. Menovite súd u tejto svedkyne vôbec nevzal do úvahy jej vyhlásenie, že ona nikdy väčšie čiastky od obchodných partnerov nepreberala. Tvrdenia údajných platcov, že si na obchod nepamätajú, prípadne že sa realizoval podľa zmluvy, sú neobjektívne a účelové, nakoľko by si v prípade priznania zrejme privodili trestné stíhania, prípadne dorubenie daní. Súd sa nezaťažoval ani tým, aby si od údajných platcov vyžiadal doklad o použití finančných prostriedkov na zaplatenie z ich účtovníctva, čo by bolo rozpory v našich výpovediach jednoznačne odstránilo. V každom prípade je zrejmé, že uvedené platby neboli pojaté do účtovníctva, ja som účtovníctvo neviedol a príjmy neboli zohľadnené ani v daňovom priznaní, ktoré som ja nezostavoval. Nemohol som sa preto vôbec dopustiť trestného činu, pretože chýba nielen môj úmysel skrátiť daň, ale aj nedbanlivosť. Myslím si, že celé vyšetrovanie aj súdne konanie prebehlo len formálne, a to najmä z dôvodu, že zúčastnení vlastný problém nepochopili a pretože sa nechceli zaťažovať rozsiahlym dokazovaním, nezaoberali sa riadne mojou obranou a dôkazy náležite nevyhodnotili. Vo veci naviac konali ako daňový úrad, tak aj vyšetrovateľ a súd zaujate. V opačnom prípade by nemohlo dôjsť k tomu, aby daňový úrad rozhodoval bez mojej účasti, polícia a súd rozhodli o vydaní medzinárodného zatykača, o mojej väzbe (napriek tomu, že som sa ihneď po zistení na súde prihlásil) a zákaze vycestovania do zahraničia (napriek ponúknutým zárukám) všetko s odôvodnením, že mali problémy s doručovaním zásielok (zasielaných na nesprávnu adresu). Treba dodať, že som vďaka tomu prišiel dvakrát o zamestnanie a som už viac ako jeden rok nezamestnaný. Navrhujem zrušenie rozsudku a moje oslobodenie. V opačnom prípade navrhujem rozsudok prvostupňového súdu zrušiť, vec mu vrátiť na nové konanie a rozhodnutie a v právnom názore mu uložiť vykonať dokazovanie: vypočutím všetkých mnou navrhnutých svedkov, nariadením znaleckého dokazovania, oboznámením sa s dokladmi o tom, že a aké peňažné prostriedky použili na zaplatenie v mnou namietaných prípadoch údajní platcovia – .............., spol. s r.o., Martin, ........., s.r.o., Martin, ................, s.r.o., Martin, Ing. Ľ. K., ........., Martin a ..............., s.r.o., Martin, ako aj ich účtovníctvom. Oboznámenie s účtovnými dokladmi údajných platcov je nevyhnutné vykonať obratom, pretože s prihliadnutím na škartačné lehoty by nemuseli mať doklady k dispozícii.“

    Dňa 9.5.2011 bolo súdu prvého stupňa doručené písomné odôvodnenie odvolania obžalovaného prostredníctvom obhajcu, v ktorom uviedol, že súd nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy a nevysporiadal sa so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie. Súd síce poukazuje na výpovede svedkov Ing. S., J. Š., ktoré ho majú usvedčovať, nezmieňuje sa však o výpovediach ďalších svedkov, hlavne jeho bývalých pracovníčiek, ktoré jeho obhajobu potvrdzujú. Z výpovede svedkyne Ing. L., pracovníčky DÚ Martin, ktorá vykonávala daňovú kontrolu, vyplýva, že v účtovníctve boli chyby. Sama svedkyňa Ing. S. na hlavnom pojednávaní uviedla, že v tom čase, keď u neho pracovala, nemala nijakú prax, ale vedela základy účtovníctva. Súd, tak ako aj prokurátor, považovali jej výpoveď za vierohodnú. Jej výpoveď, a to v tom, že jej zasahoval do programu v PC a vedenia účtovníctva, fakturácie a daňového priznania, bola vyvrátená výpoveďami viacerých svedkov. Poukázal aj na dva znalecké posudky, z ktorých záverov je zrejmé, že daňové priznania k DPH za 1. – 4. štvrťrok 2001 vypisovala svedkyňa Ing. S., ako aj daňové priznanie k dani z príjmu fyzických osôb za rok 2001, okrem ľavých stĺpcov – číslic na strane 4 – 8. Zo záverov znaleckých posudkov nemožno konštatovať, že by jej výpoveď bola vierohodná. Je pravdou, že voči daňovému úradu má zodpovednosť daňovník, to však neznamená, že mal úmyselne skrátiť daň. Spoliehal sa na to, že svedkyňa Ing. S., ktorá pracovala ako ekonómka, sa svojej práci rozumie, v čom sa zmýlil. Vzhľadom na nedostatky, ktoré boli zistené v účtovníctve, už jeho predchádzajúca obhajkyňa, ako aj terajší obhajca navrhovali súdu pribrať do konania znalcov z odboru daní a účtovníctva. Tento návrh súd odmietol. Každé rozhodnutie by malo vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu. Nemali by byť ani najmenšie pochybnosti o prípadnej vine obžalovaného. Domnieva sa, že bez posúdenia veci znalcom z odboru daní a účtovníctva takéto pochybnosti vždy budú. Týmto odvolaním napáda rozhodnutie súdu hlavne v tom, že nevyhovel jeho návrhu na pribratie znalca. Podľa jeho názoru sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami rozhodujúcimi pre rozhodnutie. Súd v odôvodnení rozsudku poukazuje na ustanovenie § 6 písm. a) Tr. zák., účinného do 31.12.2005, podľa ktorého postačuje, ak ťažší následok páchateľ zavinil i z nedbanlivosti. Podstata skrátenia dane v zmysle § 148 ods. 1 Tr. zák. spočíva v akomkoľvek úmyselnom konaní páchateľa, ktorým dosiahne, že mu príslušný orgán daň vôbec nevymeria, alebo vymeria v nižšej ako zákonom určenej sume. Nikdy nemal v úmysle skrátiť daň. Zavinenie je podstatnou náležitosťou trestnej zodpovednosti, čím je vyjadrená zásada, že bez zavinenia niet trestného činu ani trestu. Aj u nedbanlivosti sa vyžaduje zavinenie. Záver o zavinení je záverom skutkovým a ako také musí byť vždy preukázané výsledkami dokazovania a musí z nich logicky vyplynúť. Zavinenie musí zahrňovať všetky znaky charakterizujúce objektívnu stránku trestného činu, teda i príčinný vzťah medzi konaním páchateľa a následkom trestného činu. Ťažší následok musí byť zavinený aspoň z nedbanlivosti. Nedbanlivosť páchateľa vo vzťahu k tomuto ťažšiemu následku musí však byť preukázaná a nie je ju možné prezumovať len zo skutočnosti, že tento ťažší následok je v príčinnom vzťahu k úmyselnému konaniu páchateľa. Obžalovaný tým chce poukázať, že stav nezavinil ani z nedbanlivosti. Navrhuje, aby odvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu uvedenom v § 317 ods. 1, 2 Tr. por. napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. vo výroku o vine a treste zrušil a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol, resp. aby podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sám rozhodol a podľa § 285 písm. b) Tr. por. obžalovaného spod obžaloby oslobodil.

    Dňa 12.5.2011 bolo súdu prvého stupňa doručené písomné vyjadrenie prokurátora k odvolaniu obžalovaného. V písomnom vyjadrení prokurátor uvádol, že skutočnosti, ktoré uvádza obžalovaný v podanom odvolaní, nemôžu zmeniť podstatu skutku, z ktorého bol napadnutým rozsudkom uznaný za vinného. Z hľadiska príjmu pre daňové účely je nerozhodné, či tento príjem bol v peňažnej forme alebo v nepeňažnej forme. Podľa § 3ods. 2 zákona č. 366/1999 Z.z. o daniach z príjmov, účinného v čase spáchania skutku, príjmom podľa odseku 1 sa rozumie peňažný príjem i nepeňažný príjem dosiahnutý aj zámenou vrátane zisteného majetkového prírastku podľa osobitného predpisu nadobudnutého z príjmov daňovníka, ktoré neboli podľa tohto zákona zdanené. V podanom odvolaní sa obžalovaný v podstate priznáva k dosiahnutiu príjmov, ktoré mal podľa odvolaním napadnutého rozsudku zatajiť, a na tejto skutočnosti nič nemôže zmeniť ani to, že podľa jeho vyjadrení mali byť v nepeňažnej forme. Podané odvolanie obžalovaného navrhuje zamietnuť ako nedôvodné.

    Z hľadiska procesného odvolací súd postupoval podľa § 326 ods. 1 písm. b) Tr. por., pretože napadnutý rozsudok trpí takými chybami, ktoré nemožno odstrániť na verejnom zasadnutí.

    Krajský súd, ako súd odvolací, predtým, ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa § 317 Tr. por., zistil, že odvolanie obžalovaného bolo podané včas, v lehote stanovenej § 309 Tr. por., odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v súlade s § 307 ods. 1 písm. b) Tr. por., obsah odvolania spĺňa náležitosti § 311 ods. 1, 2 Tr. por. a nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo k späťvzatiu podaného odvolania v zmysle § 312 Tr. por., a preto odvolací súd nepostupoval podľa § 316 Tr. por.

    Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.

    Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.

    Trestný poriadok teda ustanovuje, že primárnym cieľom zásady náležitého zistenia skutkového stavu veci je umožniť súdu spravodlivé rozhodnutie. Súvisí to s predmetom zákona a jeho účelom, ktorým je náležité zistenie trestných činov a spravodlivé potrestanie páchateľov a uskutočnenie spravodlivého procesu.

    Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

    Orgány činné v trestnom konaní a súd teda hodnotia dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia (voľného uváženia), ktoré však neznamená možnosť ľubovôle z ich strany, ale musí byť založené na logickom úsudku vyplývajúcom zo starostlivého uváženia všetkých dôkazov získaných a vykonaných zákonným spôsobom.

Hodnotenie dôkazov súdom sa musí premietnuť aj do odôvodnenia rozsudku, pričom podľa § 168 ods. 1 Tr. por. ak rozsudok obsahuje odôvodnenie, súd v ňom stručne uvedie, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia musí byť zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu.

    Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa nepostupoval v súlade s § 2 ods. 10, ods. 12 Tr. por. a písomné odôvodnenie rozsudku neobsahuje náležitosti stanovené § 168 ods. 1 Tr. por., a preto je čiastočne nepreskúmateľné. Z rozsudku nie je možné zistiť, prečo súd prvého stupňa nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov, ktoré v konaní pred súdom navrhoval obžalovaný a jeho obhajcovia.

    V súlade s výzvou predsedu senátu (č.l. 378) obžalovaný prostredníctvom svojej obhajkyne doručil dňa 21.1.2008 návrh na vykonanie dôkazov (č.l. 380-382), v ktorom navrhol obstarať a vykonať nasledovné dôkazy:

    „1. Vyžiadať od Daňového úradu v Martine kompletnú dokumentáciu obžalovaného, ktorá bola pre účel kontroly predložená, od ...................... Martin dokumentáciu obžalovaného, ktorá sa tam nachádza v dôsledku jej zadržania, a následne zistiť z príslušných dokladov, či majú nedostatky uvedené vo výmeroch a vykonať konfrontáciu (rozdielne výpovede M. S. a I. V.), umožniť obžalovanému, obhajcovi, prípadne obstaranému znalcovi nahliadnuť do dokumentácie (poskytnúť mu ju) za účelom jej porovnania s údajmi vo výmeroch, rovnako poskytnúť obžalovanému výmery daňového úradu, prípadne mu umožniť do nich nahliadnuť a vykonať na základe zistení obžalovaného z príslušných dokladov dodatočne navrhnuté dôkazy. Predmetnú dokumentáciu obžalovaný nemal doposiaľ možnosť porovnať so zisteniami a závermi daňového úradu, z ktorých obžaloba vychádza, pretože mu ju daňový úrad na požiadanie nevrátil a vyšetrovateľ PZ ju od neho na základe návrhu nevyžiadal. Taktiež výmery, o ktoré sa žaloba opiera, neboli obžalovanému doručené a neboli poskytnuté ani vyšetrovateľom (obžalovaný niekoľkokrát namietal, že mu neboli doručené a nemal možnosť podať opravné prostriedky).

    2. Pribrať znalcov a obstarať znalecké posudky

a) na posúdenie správnosti určenia základu a výšky DPH vyčíslenej vo výmere daňového úradu č. 666/340/60740/2044/Lej. Najmä sa treba zamerať na otázky, či daňový úrad oprávnene neuznal nárok na odpočet DPH na vstupe a výstupe, aj keď faktúry boli zaplatené a doklady sú k dispozícii a či tieto okolnosti nemali byť aspoň dodatočne zohľadnené pri určení výšky dane v ďalšom období; či samotné nedostatky v evidencii kurzov a (školení) skúšok mohli mať za následok postup výpočtu dane použitý daňovým úradom a či na základe ním vybraných dokladov došlo k zisteniu základu a výpočtu dane správne,

b) na posúdenie správnosti základu a výšky dane z príjmu stanovenej výmerom 666/341/95968/04/Rev. Najmä sa treba zamerať na otázku, či v danom prípade vôbec mohla byť daň určená podľa pomôcok, keď neboli na to splnené zákonné podmienky a zohľadnené všetky náklady,

c) písmoznalecké, ktorým by znalec zaujal odborné stanovisko k tomu, či problematické ľavé stĺpce riadneho daňového priznania k DPH nevyplnili J. B., M. Š., T. M., prípadne sestra M. S. (údajne jej vypomáhala), všetko bývalé zamestnankyne obžalovaného. Obžalovaný tieto doklady totiž nevyplňoval a znalec to ani netvrdí. Znalecké dokazovanie v zmysle bodu c) bolo v rámci vyšetrovania navrhnuté, vyšetrovateľ však návrh odmietol. S návrhom na znalecké dokazovanie k správnosti dane sa vôbec nevysporiadal.

3. Vyžiadať (najmä pokiaľ by neboli pribraní znalci v zmysle bodov 2 písm. a/ a b/) odborné vyjadrenie nezainteresovaného odborníka k správnosti výpočtu daní (viď cit. výmery) a záverom týkajúcim sa: neuznaného odpočtu DPH na vstupe a výstupe, správnosti určenia základu a výpočtu DPH za kurzy a skúšky, uplatnenia výpočtu dane z príjmov podľa pomôcok a jej určenie bez zohľadnenia kompletných výdavkov.

4.    Vypočuť ako svedkov

- L. F., rod. T./u J. T., ........................, 036 61 Martin,

- M. Š., ...................., 974 01 Brezno,

- A. U., rod. M., ......................., 036 01 Martin,

všetko bývalé asistentky, a to na okolnosť obehu dokladov, systém práce a pracovné podmienky v agentúre,

- D. K., ........................., 039 01 Turčianske Teplice na okolnosť, či sa obžalovaný podieľal na účtovníckych prácach, spracovávaní výkazov, faktúr, obsluhe počítača a pod.

- J. H., ........................, 036 01 Martin na okolnosť, či inštaloval v agentúre účtovný program, aký mal tento program náplň, či bola daná možnosť ochrany „heslom“ a došlo medzi inštaláciami k zmenám,

- vypočuť svedkyne Ž. R. a Ing. K. L., ktorých výpovede by mali byť podľa návrhu prokurátora len prečítané. Ich vypočutie je odôvodnené tým, že obžalovaný ani jeho obhajca neboli pri vypočúvaní prítomní, konfrontácia sa neuskutočnila a zaznamenané výpovede sa nedotýkajú podstaty veci.“

    Na verejnom zasadnutí konanom dňa 26.1.2010 v rámci predbežného prejednania obžaloby obžalovaný B. H. spoločne s obhajcom zotrvali na návrhu na dokazovanie tak, ako je na č.l. 380-382 spisu. Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 8.3.2011 obhajca obžalovaného navrhol znalecké dokazovanie za účelom zistenia, či chybné vedenie účtovníctva ovplyvnilo aj daňovú povinnosť obžalovaného, prípadne v akom rozsahu, pretože boli zistené v účtovníctve nezrovnalosti. Znovu poukazuje na to, že takýto návrh podala aj predchádzajúca obhajkyňa na č.l. 380-382 spisu. Zápisnica o hlavnom pojednávaní z 8.3.2011 obsahuje uznesenie (č.l. 726), ktorým podľa § 272 ods. 3 Tr. por. súd odmieta návrhy obhajoby na vykonanie dokazovania nariadením znaleckého dokazovania, ako aj ďalšie návrhy nachádzajúce sa na č.l. 380-382 spisu. V zápisnici o hlavnom pojednávaní uznesenie o odmietnutí dôkazov navrhovaných obžalovaným a obhajobou nie je žiadnym spôsobom odôvodnené.

    Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je zistiteľné, prečo súd prvého stupňa nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov.

    Odvolací súd pripomína, že kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou strán konania, len súd rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy strán konania na vykonanie dokazovania, sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania, a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je relevantný. V prípade, že súd odmietne vykonať určitý stranou konania navrhovaný dôkaz, je jeho zákonnou povinnosťou v odôvodnení rozhodnutia uviesť, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy. Z práva na spravodlivú súdnu ochranu vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie.

    Právo na spravodlivé prejednanie veci zahrňuje tiež právo obžalovaného na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Je korelátom práva obžalovaného prednášať návrhy, argumenty a námietky, aby na ne dostal primeranú odpoveď. Nutnosť odôvodniť súdne rozhodnutie je daná rovnako vo verejnom záujme, pretože je jednou zo záruk, že výkon spravodlivosti nie je arbitrárny, neprehľadný a že rozhodovanie súdu je kontrolovateľné verejnosťou. Je rovnako predpokladom toho, aby obžalovaný mohol účinne uplatňovať opravné prostriedky, ktoré má k dispozícii.

    Naviac, je nesporné, že prokurátor vo svojej záverečnej reči a súd prvého stupňa úpravami skutkovej vety obžaloby podrobili revízii výsledky daňovej kontroly vykonanej správcom dane a jeho právoplatné platobné výmery. V napadnutom rozsudku súd prvého stupňa na strane č. 4 doslova uvádza: „V súlade s návrhom prokurátora predneseným v záverečnej reči súd vypustil z čiastkových útokov v bodoch 1/ až 4/ neoprávnený odpočet DPH na vstupe v sumách po 2 484,-Sk (skutok v bode 1/), 6 986,-Sk (skutok v bode 2/), 11 661,-Sk (skutok v bode 3/) a 12 485,-Sk (skutok v bode 4/), čím došlo zároveň i k zníženiu celkovej ujmy spôsobenej skrátením DPH, nie však k zmene právnej kvalifikácie pokračovacieho trestného činu.“ Tento svoj postup vysvetľuje súd prvého stupňa na strane č. 5 nasledujúcou úvahou: „Ako súd uviedol vyššie, uvedené neoprávnene uplatňované odpočty DPH boli zo skutkovej vety v jednotlivých čiastkových útokoch v bode 1/ až 4/ vypustené, nakoľko tieto tvorili len menej významnú časť skrátenia DPH a vzhľadom na ich výšku mohli vzniknúť aj opomenutím účtovníckym, resp. administratívnym pochybením zo strany daňového subjektu, ktorý si uplatnil odpočet DPH aj z faktúr neuhradených dodávateľovi (1. až 3. štvrťrok) a nedoložených daňovým dokladom (4. štvrťrok), čím porušil ustanovenie § 20 ods. 2 písm. c) a d) zákona č. 289/1995 Z.z. platného v rozhodnom čase.“ Takáto úvaha súdu prvého stupňa nepripúšťa len opomenutie, účtovnícke, resp. administratívne pochybenie zo strany daňového subjektu, ale zároveň aj spochybňuje správnosť výsledkov daňovej kontroly vykonanej správcom dane a jeho právoplatných rozhodnutí. Súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí ani nevysvetlil, na základe akej zákonnej kompetencie podrobuje prieskumu právoplatné rozhodnutia správcu dane.

    Odvolací súd z dôvodov § 321 ods. 1 písm. a), b) Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

    Podľa § 10 ods. 2 Tr. por. súdnictvo vykonávajú nezávislé a nestranné súdy, a preto odvolací súd nebude špecifikovať dôkazy, vykonanie ktorých by mohlo prispieť k zhoršeniu postavenia obžalovaného, resp. prokurátora pred súdom, pretože by tým stratil status nezávislého a nestranného súdu. V neposlednom rade pri absencii odvolania v neprospech obžalovaného budú súdy povinné rešpektovať zásadu zákazu zmeny k horšiemu. Bude na úvahe súdu prvého stupňa, či bude vykonávať aj dôkazy, ktoré strany nenavrhli (§ 2 ods. 11 Tr. por.), alebo ponechá iniciatívu pri zabezpečovaní dôkazov na orgány činné v trestnom konaní, teda v konaní pred súdom na prokurátora, alebo na ďalšie strany v konaní, teda v prejednávanej veci na obžalovaného. Súd prvého stupňa bude mať pritom neustále na zreteli ústavný princíp prezumpcie neviny.

    V zmysle ustanovenia § 1 a § 2 ods. 18 Tr. por. je trestný proces upravený ako kontradiktórne konanie dvoch protistrán – prokurátora (eventuálne poškodeného) na jednej strane a obvineného a jeho obhajcu (eventuálne zúčastnenej osoby) na druhej strane. Preto nie súd, ale strany trestného konania pred nezávislým súdom predkladajú a vykonávajú dôkazy, ktoré obvineného usvedčujú, alebo oslobodzujú. Úlohou súdu ako nestranného rozhodovacieho orgánu je posúdenie týchto dôkazov a rozhodnúť spor medzi prokurátorom, ktorý zastupuje štát (§ 2 ods. 5, veta prvá Tr. por.), a obvineným. Pri tomto rozhodovaní musí súd zachovať nestrannosť a nesmie iniciatívne napomáhať jednej alebo druhej strane. Ak by sa tak stalo, došlo by k porušeniu nielen zásady rovnosti strán v konaní pred súdom (§ 2 ods. 14 Tr. por.), ale aj zásady spravodlivého procesu (§ 2 ods. 10 Tr. por.).

    Nie je prípustné, aby prokurátor prenášal svoje povinnosti vyplývajúce mu z ustanovenia § 2 ods. 10 Tr. por. na súd a očakával, že súd vyrieši svojím dokazovaním základné predpoklady trestnej zodpovednosti obvineného.

    Obžalovaný sa ale mýli, pokiaľ sa domnieva, že súd je povinný aj sám obstarať navrhnutý dôkaz. Obžalovaný ako strana v konaní má právo dôkaz obstarať (§ 2 ods. 10, veta tretia Tr. por.). Obstaraním dôkazu treba rozumieť aj zabezpečenie vypracovania a následné predloženie znaleckého posudku, fyzické predstavenie svedka súdu so žiadosťou o jeho výsluch a podobne. V prejednávanej veci je nepochybné, že obžalovaný sa domáha, aby súd dokazovanie vykonal podľa jeho návrhov, ale sám pritom žiaden z navrhnutých dôkazov neobstaral a nepredložil súdu. Tak ako nezávislý a nestranný súd nemôže svojou aktivitou nahrádzať nedostatky v činnosti orgánov prípravného konania, vrátane prokurátora, tak svojou činnosťou nemôže nahrádzať pasivitu obžalovaného v obstarávaní dôkazov. Pokiaľ obžalovaný obstaral k odvolaniu ako dôkaz vyjadrenie fyzickej osoby, tak k tomu odvolací súd poznamenáva, že obsah tejto listiny nemôže nahradiť znalecké dokazovanie, ktorého sa obžalovaný domáha.

* * *

    Odvolací súd pripomína, že dovolacím dôvodom podľa § 371 ods. 1 písm. b) Tr. por. je rozhodnutie súdu v nezákonnom zložení. Žiadna zo strán v konaní síce nenamietala nezákonnosť zloženia súdu, ale z potvrdenia (č.l. 375) z 30.11.2007 vyplýva, že po podaní obžaloby bola vec pridelená na rozhodnutie sudcovi JUDr. Romanovi Tichému, ktorý aj vydal pokyn (č.l. 377) príslušnému pracovníkovi pre realizáciu úkonov súdu. Podľa ďalšieho potvrdenia (č.l. 383) bol spis dňa 1.7.2008 pridelený na prejednanie a rozhodnutie sudcovi JUDr. Jozefovi Medveďovi, ktorý vo veci aj ďalej konal. Zo spisu nie je zistiteľný dôvod zmeny zákonného sudcu. Úlohou súdu prvého stupňa bude teda doložiť do spisu listiny, z ktorých bude možné preskúmať zákonnosť zmeny zákonného sudcu.

* * *

    Odvolaciemu súdu nie je zrejmé ani to, z akého dôvodu sú zápisnice zo dňa 28.5.2010 (č.l. 672) a z 2.9.2010 (č.l. 688) označované ako zápisnice o verejnom zasadnutí, pričom predmetom úkonu má byť predbežné prejednanie obžaloby. Zo stavu konania pred súdom je pritom úplne zrejmé, že ide o hlavné pojednávanie. Prvé strany obidvoch zápisníc sú úplne zmätočné, pretože úkon súdu sa označuje aj ako verejné zasadnutie a zároveň aj ako hlavné pojednávanie. Bude povinnosťou predsedu senátu zabezpečiť, aby označené zápisnice obsahovali náležitosti tak, ako sú zákonom predpísané v ustanovení § 58 a nasl. Tr. por.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Žiline, 7. júna 2011     

JUDr. Pavol Polka

predseda s