uznesenie KS ZA sp.zn. 3Tos/116/2010
3Tos/116/2010
U Z N E S E N I E
Krajský súd v Žiline v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Repáňa a sudcov JUDr. Vladimíra Sučika a JUDr. Márie Urbanovej na neverejnom zasadnutí konanom 16. decembra 2010 prejednal sťažnosť odsúdeného T. J. podanú proti uzneseniu Okresného súdu Martin, sp.zn. 23PP/1/2008 z 22.10.2010 a takto
r o z h o d o l :
Podľa § 194 ods. 1 Tr. por. z r u š u j e uznesenie Okresného súdu Martin, sp.zn. 23PP/1/2008 z 22.10.2010.
O d ô v o d n e n i e
Napadnutým uznesením Okresný súd Martin rozhodol podľa § 68 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 416 Tr. por. tak, že podmienečne prepustený T. J. vykoná zvyšok trestu odňatia slobody vo výmere 13 mesiacov a 7 dní, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica sp.zn. 2T/113/2005 z 22.11.2005 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Trenčín sp.zn. 2To/11/2006, premenený uznesením Okresného súdu Považská Bystrica sp.zn. 2T/113/2005 z 27.9.2007, z ktorého bol podmienečne prepustený uznesením Okresného súdu Martin sp.zn. 23PP/1/2008 z 20.8.2008, právoplatným a vykonateľným 20.8.2008.
Proti tomuto uzneseniu podal riadne a včas, v zákonom stanovenej lehote sťažnosť odsúdený. V písomnom odôvodnení sťažnosti uviedol, že po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody viedol usporiadaný riadny život. Je si vedomý, že bol pri incidente s rodinou K., ale len z dôvodu, že chcel tomu zabrániť. Jeho brat za tento skutok už bol odsúdený. Navrhol preto, aby krajský súd napadnuté uznesenie zrušil a jeho ponechal na slobode.
Krajský súd na podklade podanej sťažnosti v zmysle § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť napadnutého uznesenia, ako i konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že sťažnosť odsúdeného je dôvodná.
Po preskúmaní trestného spisu krajský súd zistil, že konanie, ktoré predchádzalo napadnutému uzneseniu bolo vykonané prvostupňovým súdom v súlade s príslušnými ustanoveniami Trestného poriadku. Výrok uznesenia o vykonaní zvyšku trestu odňatia slobody u podmienečne prepusteného T. J. však nezodpovedá stavu veci a zákonu.
Uznesením Okresného súdu Martin sp.zn. 23PP/1/2008 z 20.8.2008 bol odsúdený T. J. podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody, tak ako to bolo uvedené vyššie, pričom mu bola stanovená skúšobná doba na 18 mesiacov. Táto skúšobná doba začala plynúť 20.8.2008 a jej koniec bol stanovený na 20.2.2010.
Pri skúmaní správania sa odsúdeného počas skúšobnej doby po podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody okresný súd zistil, že odsúdený T. J. sa dopustil priestupku dňa 29.8.2009 proti majetku podľa § 50 ods. 1 zák. SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, a to podľa právoplatného rozhodnutia Obvodného úradu Považská Bystrica, odboru všeobecnej vnútornej správy, evidované pod č. 2009/414. Okresný súd v napadnutom uznesení preto konštatoval, že odsúdený napriek podmienečnému prepusteniu z výkonu trestu odňatia slobody s určením skúšobnej doby, v ktorej mal preukázať, že výkon trestu u neho splnil svoj prevýchovný účel a viedol k jeho náprave, dopustil sa ďalšieho úmyselného protiprávneho konania – priestupku, ktoré síce nebolo zvlášť závažné, avšak vykazuje obdobné znaky, ako v prípade trestnej činnosti, za ktorú bol T. J. odsúdený. To bolo dôvodom prečo okresný súd rozhodol, že podmienečne prepustený T. J. zvyšok trestu odňatia slobody vo výmere 13 mesiacov a 7 dní vykoná.
Podľa § 68 ods. 2 Tr. zák. ak podmienečne prepustený viedol v skúšobnej dobe riadny život a plnil uložené obmedzenia a povinnosti, súd vysloví, že sa osvedčil; inak rozhodne, a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby, že zvyšok trestu vykoná.
Pri rozhodovaní o tom, či sa podmienečne prepustený v skúšobnej dobe osvedčil, alebo či vykoná zvyšok trestu, okresný súd vždy musí skúmať, či podmienečne prepustený viedol v skúšobnej dobe riadny život alebo nie. Jedným zo základných znakov riadneho života človeka je dodržiavanie právneho poriadku. Ak podmienečne prepustený v skúšobnej lehote závažným spôsobom poruší právne normy, najmä tým, že spácha úmyselný trestný čin, svedčí to spravidla o tom, že podmienečné prepustenie odsúdeného nesplnilo svoj cieľ, že sa tento neosvedčil v skúšobnej dobe, a preto zvyšok trestu odňatia slobody treba vykonať.
Nariadenie výkonu zvyšku trestu odňatia slobody bude na mieste vtedy, ak závažnosť protiprávneho konania a jeho okolnosti svedčia o tom, že podmienečne prepustený sa nechce napraviť a viesť riadny život. Takýto záver súd môže urobiť najmä vtedy, ak podmienečne prepustený v skúšobnej dobe sa dopustil úmyselného trestného činu alebo aj nedbanlivostného trestného činu, za ktorý mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody.
Zákon nevylučuje, aby súd rozhodol o nariadení výkonu zvyšku trestu odňatia slobody u podmienečne prepusteného aj vtedy, ak sa podmienečne prepustený v skúšobnej dobe dopustil priestupku, za ktorý bol právoplatne postihnutý. Bude tomu spravidla tak vtedy, ak podmienečne prepustený v skúšobnej dobe spáchal viac priestupkov obdobného charakteru ako za trestný čin, za ktorý mu bol pôvodne uložený nepodmienečný trest odňatia slobody (napr. majetková trestná činnosť, násilná trestná činnosť a pod.).
Pri rozhodovaní o osvedčení sa alebo neosvedčení sa v skúšobnej dobe po podmienečnom prepustení však súd musí v takýchto prípadoch, t.j. pri spáchaní priestupku odsúdeného, vždy skúmať závažnosť takéhoto protiprávneho konania a jeho okolnosti. Rozhodujúca je materiálna stránka priestupku a nie jeho právne (formálne) posúdenie správnym orgánom.
V prejednávanom prípade odsúdený T. J. bol postihnutý za priestupok Obvodným úradom Považská Bystrica, odborom všeobecnej vnútornej správy za priestupok proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona o priestupkoch na skutkovom základe, že spoločne s jeho bratom prišli ku vchodovým dverám poškodeného, zazvonili tam, niekoľkokrát na dvere zabúchali a keď poškodený odsúdenému neotvoril, títo odišli spred bytu poškodeného preč. V priestupkovom konaní nebol zisťovaný motív konania odsúdeného a jeho brata, pričom táto skutočnosť nevyplýva zo žiadneho dôkazu zabezpečeného v priestupkovom konaní.
Podľa názoru krajského súdu závažnosť tohto činu a jeho okolnosti nesvedčia o tom, že by podmienečne prepustený T. J. nechcel viesť riadny život a predchádzajúci výkon trestu odňatia slobody u neho nemal dostatočný účinok na nápravu. Samotný okresný súd konštatuje v napadnutom uznesení, že podmienečne prepustený sa dopustil síce priestupku, ktorý nebol zvlášť závažný, avšak vykazuje obdobné znaky ako v prípade trestnej činnosti, za ktorú bol pôvodne odsúdený. Podľa názoru krajského súdu okresný súd vychádzal iba z formálnych znakov priestupku a pôvodného trestného činu, pričom sa nezaoberal závažnosťou protiprávneho konania a jeho okolnosťami v prípade spáchania priestupku.
Keďže podmienečne odsúdený T. J. sa počas skúšobnej doby nedopustil iného protiprávneho konania, krajský súd dospel k záveru, že samotný priestupok, za ktorý bol podmienečne prepustený postihnutý správnym orgánom, najmä okolnosti tohto protiprávneho konania, nenasvedčujú tomu, že by sa T. J. neosvedčil, a preto v jeho prípade nebolo potrebné nariadiť vykonanie zvyšku trestu odňatia slobody vo výmere 13 mesiacov a 7 dní. Na podklade uvedených skutočností krajský súd napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil. Vzhľadom k tomu, že T. J. skúšobná doba po podmienečnom prepustení uplynula 20.2.2010, nebolo potrebné a zákon to ani nepripúšťa, aby vec bola vrátená okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Žiline, dňa 16. decembra 2010
JUDr. Milan Repáň
predseda senátu
