uznesenie KS ZA sp.zn. 2Tos/54/2012
2Tos/54/2012
U Z N E S E N I E
Krajský súd v Žiline v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Wänkeovej a sudcov JUDr. Márie Urbanovej a JUDr. Vladimíra Sučika, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 30. mája 2012 v Žiline, o sťažnosti obžalovaného B. M. proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k. 0T/337/2012-133 zo dňa 17.5.2012 takto
r o z h o d o l :
Podľa § 194 ods. 1 písm. a) Tr. por. uznesenie sudkyne pre prípravné konanie Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k. 0T/337/2012-133 zo dňa 17.5.2012 z r u š u j e .
Podľa § 79 ods. 1 Tr. por.
obžalovaného B. M., nar. ........................, bytom Liptovský Mikuláš, .............,
p r e p ú š ť a z v ä z b y n a s l o b o d u .
O d ô v o d n e n i e
Sudkyňa pre prípravné konanie Okresného súdu Liptovský Mikuláš napadnutým uznesením zamietla podľa § 79 ods. 3 Tr. por. žiadosť obvineného B. M. o prepustenie z väzby. Súčasne podľa § 80 ods. 1 písm. b) Tr. por. zamietla žiadosť obvineného o nahradenie väzby prijatím písomného sľubu a podľa § 81 ods. 1 Tr. por. zamietla žiadosť obvineného o nahradenie väzby prijatím peňažnej záruky.
Proti uzneseniu podal sťažnosť obžalovaný B. M., pričom sťažnosť odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu tým, že napadnuté uznesenie nevyhovuje požiadavkám procesnej udržateľnosti, pretože dané rozhodnutie vyznieva ako celok nepreskúmateľne. Namieta, že uznesenie vydal zjavne nepríslušný sudca, nakoľko v danej veci nebol a nie je oprávnený konať sudca pre prípravné konanie, nakoľko už dňa 17.4.2012 bola podaná obžaloba, v dôsledku čoho došlo k ukončeniu prípravného konania. O podanej žiadosti preto nebol oprávnený konať sudca pre prípravné konanie. Namietané rozhodnutie vydal zjavne nepríslušný orgán, pričom táto okolnosť vyplýva nielen zo záhlavia chybného rozhodnutia, ale aj z jeho poslednej strany. Namieta ďalej, že okresný súd neprijal ponuku na nahradenie väzby peňažnou zárukou, pričom táto bola ponúkaná inou osobou ako obžalovaný, konkrétne J. M., pričom súd o tejto ponuke nerozhodol, hoci túto osobu podrobil podrobnému výsluchu nad rámec potrieb rozhodovania o peňažnej záruke. Poukázal ďalej na dôvody možnosti prijatia peňažnej záruky, ako aj na osobu J. M., ktorá ponúka peňažnú záruku. Namieta tiež úplnú absenciu uvedenia dôvodov, prečo väzbu nemožno nahradiť iným opatrením, ako aj skutočnosť, že väzba v danom prípade odporuje aj zásade primeranosti, keďže obvinenému je kladené za vinu spáchanie trestného činu v štádiu pokusu, údajne spôsobená škoda poškodeným bola nahradená, pričom škoda odcudzením nevznikla a páchateľovi trestného činu možno uložiť nielen trest odňatia slobody v rozmedzí 0 až 2 roky, ale aj iný druh trestu. Navrhol, aby krajský súd zrušil napadnuté uznesenie a prepustil obvineného na slobodu, resp. rozhodol o prepustení obvineného za súčasného prijatia písomného sľubu či peňažnej záruky ponúkanej J. M. a súčasného nariadenia dohľadu probačného a mediačného úradníka nad obžalovaným.
K sťažnosti sa vyjadril prokurátor Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš tým, že dôvody uvádzané obhajcom v sťažnosti sú v podstate stále opakujúce sa argumenty poukazujúce jednak na procesné nedostatky uznesenia, ako aj na neexistenciu dôvodov väzby. Zásadný problém, ktorý si sťažnosť nevšíma, je však nedôveryhodnosť obvineného, súd na túto povahovú črtu obvineného správne poukázal a z tohto uhla pohľadu sú akékoľvek úvahy, ktoré rozvíja obvinený v sťažnosti o tom, že peňažná záruka nemôže nahradiť väzbu, nedôvodné. Pri osobe obvineného ani zvýšená čiastka peňažnej záruky nemôže byť dostatočnou garanciou pre spoločnosť, že sa naďalej nebude dopúšťať páchania trestnej činnosti. Aj keby obvinený zložil kauciu v akejkoľvek výške, jeho sľubom, že povedie riadny život, sa nedá uveriť.
Krajský súd na podklade podanej sťažnosti ako súd nariadený preskúmal v zmysle § 192 ods. 1 Tr. por. správnosť a zákonnosť výrokov napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré im predchádzalo a zistil, že sťažnosť obžalovaného B. M. je dôvodná.
Po splnení prieskumnej povinnosti nadriadený súd zistil, že rozhodnutie Okresného súdu Liptovský Mikuláš nie je správne a zákonné, nakoľko vo veci rozhodla sudkyňa pre prípravné konanie nezákonne, nakoľko na to nemala kompetenciu.
Krajský súd z obsahu spisového materiálu na vec sa vzťahujúceho zistil, že dňa 17.4.2012 podal prokurátor podľa § 204 ods. 1 Tr. por. obžalobu na B. M. a P. S. pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) Tr. zák. v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. Spolu s obžalobou podal prokurátor aj návrh na vzatie obvineného B. M. do väzby. Vo veci bol dňa 19.4.2012 vydaný trestný rozkaz a obvinený B. M. bol vzatý do väzby. Proti trestnému rozkazu podal obvinený dňa 24.4.2012 odpor, pričom dňa 7.5.2012 bol vo veci určený termín hlavného pojednávania na 4.6.2012.
Zo spisu ďalej vyplýva, že obvinený podal dňa 7.5.2012 žiadosť o prepustenie z väzby, pričom o predmetnej žiadosti sudkyňa pre prípravné konanie Okresného súdu Liptovský Mikuláš rozhodla dňa 17.5.2012.
Postup sudkyne pre prípravné konanie považuje v tomto štádiu krajský súd za nezákonný, a to z nasledovných dôvodov:
Podľa § 348 ods. 1 písm. a) Tr. por., ak sa koná po odovzdaní osoby súdu podľa § 204 ods. 1 Tr. por., sudca pre prípravné konanie vypočuje obvineného najmä na okolnosti zadržania a skutočnosti odôvodňujúce návrh na vzatie do väzby, ak je podaný a prednostne, najneskôr v lehote podľa § 87 ods. 2 určí termín vykonania hlavného pojednávania spravidla do 15-tich pracovných dní od podania obžaloby, ak vec nevybaví trestným rozkazom alebo neurobí niektoré z rozhodnutí podľa § 241 ods. 1 písm. a) až g); termín bezodkladne oznámi prokurátorovi a obžalovanému, ktorému zároveň doručí obžalobu a ak je prítomný obhajca, oznámi termín hlavného pojednávania a doručí obžalobu aj obhajcovi.
Podľa § 348 ods. 1 písm. b) Tr. por. so súhlasom obžalovaného vykoná hlavné pojednávanie bezodkladne po jeho výsluchu, ak ho okolnosti prípadu umožňujú vykonať v lehote podľa § 87 ods. 2 od podania obžaloby.
Podľa § 348 ods. 1 písm. c) Tr. por. rozhodne o návrhu na vzatie do väzby, ak prokurátor podal taký návrh, a to v lehotách podľa § 87 od podania tohto návrhu a spôsobom podľa § 72.
Z vyššie uvedených ustanovení Trestného poriadku vyplýva, že sudca pre prípravné konanie môže postupom podľa § 348 ods. 1 písm. c) Tr. por. rozhodnúť len o návrhu na vzatie do väzby. Keďže tento návrh bol podaný, sudkyňa pre prípravné konanie o ňom zákonne rozhodla. Podľa názoru nadriadeného súdu však v ďalšom štádiu konania, keď bola podaná žiadosť o prepustenie z väzby, už nemôže konať o tejto žiadosti sudkyňa pre prípravné konanie, ale musí konať už samosudkyňa.
Takýto záver podporuje tiež tá skutočnosť, že z vyššie citovaných zákonných ustanovení Trestného poriadku vyplýva, že sudca pre prípravné konanie môže rozhodovať na hlavnom pojednávaní len za predpokladu, že by toto hlavné pojednávanie vykonal so súhlasom obvineného bezodkladne po jeho výsluchu v lehote uvedenej v § 87 ods. 2 Tr. por., teda do 48 hodín od podania obžaloby. Sudca pre prípravné konanie preto už nie je oprávnený rozhodovať na hlavnom pojednávaní po tom, čo vo veci vydal trestný rozkaz, proti ktorému bol podaný odpor. Sudkyňa pre prípravné konanie – v prípade, že by nevybavila vec trestným rozkazom, mohla tiež určiť termín hlavného pojednávania, avšak v ďalšom už mala postupovať ako samosudkyňa. Nepriamo to pritom vyplýva aj z ustanovenia § 348 ods. 2 Tr. por., podľa ktorého sudca pre prípravné konanie má v konaní podľa odseku 1 rovnaké postavenie ako samosudca.
Krajský súd pripomína, že v predmetnej veci už nemôže ani vo veci samej konať sudkyňa pre prípravné konanie, pretože nie sú splnené podmienky § 348 ods. 1 písm. a), b) Tr. por., preto sudkyňa pre prípravné konanie nemohla rozhodnúť ani o žiadosti o prepustenie z väzby.
Na základe vyššie uvedeného, keďže vo veci rozhodovala sudkyňa pre prípravné konanie a nie samosudkyňa, krajský súd zrušil napadnuté uznesenie podľa § 194 ods. 1 písm. a) Tr. por., keďže nemohol vec vrátiť na nové konanie a rozhodnutie v zmysle § 194 ods. 1 písm. b) Tr. por., nakoľko ide o rozhodovanie o sťažnosti proti rozhodnutiu o väzbe, keď súd prvého stupňa rozhodol o väzbe po podaní obžaloby.
Z uvedeného dôvodu uznesenie sudkyne pre prípravné konanie ako nezákonné nadriadený súd zrušil a obžalovaného B. M. prepustil z väzby na slobodu v súlade s ust. § 79 ods. 1 Tr. por.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Žiline, dňa 30. mája 2012
JUDr. Dana Wänkeová
predsedníčka senátu
