PRÍSPEVOK UZNANÉMU ŠPORTU AKO OSOBITNÝ PRÁVNY INŠTITÚT VS. „KLASICKÁ“ DOTÁCIA ZO ŠTÁTNEHO ROZPOČTU

A FINANCIAL CONTRIBUTION TO RECOGNIZED SPORT AS A LEGAL INSTITUTE

V. „CLASSIC“ FINANCIAL CONTRIBUTION FROM THE STATE BUDGET

Kľúčové slová:

dotácia, príspevok uznanému športu, nárokovateľnosť/nenárokovateľnosť, osobitný zákon, národný športový zväz, štátny rozpočet

Key words:

subsidy, contribution, eligibility/ineligibility, a special law, national sports federation, state budget

Abstrakt:

Autorka sa v predkladanom článku zaoberá vysvetlením základných a principiálnych rozdielov medzi poskytovaním finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu formou dotácie a financovaním športu cez poskytovanie príspevku ako inštitútu „sui generis“ na základe špeciálnej právnej úpravy obsiahnutej v osobitnom zákone s tým, že obe formy poskytovania finančných prostriedkov so štátneho rozpočtu sú legálne a legitímne, ide len o zámer zákonodarcu, aký spôsob financovania konkrétnej oblasti zvolí a uzákoní v právnej norme. V závere článku autor predkladá svoje odporúčania, ktoré by mohli byť prínosom pre skvalitnenie legislatívnej úpravy.

Abstract/Summary:

The author deals with the explanation of the basic and principal differences between the provision of financial resources from the state budget in the form of „subsidies“ and the financing of sports through „contribution“ as a „sui generis“ institute on the basis of special legal regulation contained in the special Act with the conclusion, that both forms of funding from the state budget are legal and legitimate and it is only the intention of the legislative body, what kind of funding in a specific area is chosen and enacted in the law. At the end of the article, the author submits her recommendations, which could be of a tool to improve the current law regulating the issue.

VO VŠEOBECNOSTI K PRÍSPEVKU PODĽA PÔVODNÉHO ZÁKONA O ŠPORTE

Príspevok uznanému športu bol v pôvodnom zákone o športe koncipovaný ako nový osobitný inštitút – finančný príspevok na podporu vybraných druhov športu z prostriedkov štátneho rozpočtu, na poskytnutie ktorého je za splnenia zákonom ustanovených podmienok právny nárok, t. j. zákon o športe ako osobitný zákon upravujúci ako jednu z oblastí aj financovanie športu vymedzil pravidlá a podmienky, ktoré musí národný športový zväz spĺňať, aby mu bol príspevok poskytnutý a zároveň ustanovil spôsob výpočtu výšky príspevku cez ustanovený vzorec. Príspevok sa mal poskytovať na financovanie činnosti a úloh národného športového zväzu, pričom však rozhodnutie, aké konkrétne výdavkové priority a oblasti bude národný športových zväz financovať, ponechal na autonómii národných športových zväzov. Vychádzalo sa z premisy, že výška príspevku vyjadruje úspešnosť a výsledky príslušného športového odvetvia, a teda aj národného športového zväzu, ktorý je jediným subjektom zodpovedným za stratégiu, akým spôsobom dosiahnuť úspech a aj za výsledky, ktoré sú najdôležitejším parametrom, koľko finančných prostriedkov v príslušnom roku dostane od štátu. Štát preto nemá do činnosti zväzu zasahovať tým spôsobom, aby obmedzoval účel použitia poskytnutých finančných prostriedkov v rámci príspevku, a aby z pozície poskytovateľa nanucoval spôsob použitia poskytnutých finančných prostriedkov, a to napr. aj vo vzťahu k obmedzeniu časového hľadiska použitia finančných prostriedkov. V tejto súvislosti malo ísť o „obrátkový fond“, t. j. nevyčerpané finančné prostriedky z príspevku by koncom roka neprepadali a nevracali sa do štátneho rozpočtu, ale národný športový zväz by ich mohol používať aj v nasledujúcom rozpočtovom roku, čo je ďalším prirodzeným manažérskym nástrojom na dlhodobejšie plánovanie aktivít, kedy je potreba zdrojov financovania rozvrhnutá na viac rokov, nielen v rámci jedného roka, čo tlačí národné športové zväzy k „nutnosti“ vyčerpania zdrojov v príslušnom roku aj na úkor efektívnosti, hospodárnosti a účinnosti ich použitia.

Čo sa týka väzby takto definovaného príspevku na zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy, tento príspevok ako výdavkový titul subsumujeme pod právnu úpravu § 8 ods. 1 písm. i) citovaného zákona, podľa ktorého „sa zo štátneho rozpočtu hradia ďalšie výdavky ustanovené zákonom o štátnom rozpočte alebo osobitným zákonom“. Príspevok v takejto podobe je potrebné vnímať ako „ďalší výdavok“ a „osobitným zákonom“, v ktorom je tento „ďalší výdavok“ upravený je zákon o športe.

Ide o obligatórny príspevok podľa osobitného predpisu a nie je možné ho stotožňovať ani zamieňať so žiadnym iným typom „príspevku“ poskytovaného zo štátneho rozpočtu, ako napr. „príspevok štátnej príspevkovej organizácii“- ide o finančný vzťah medzi zriaďovateľom a príspevkovou organizáciou v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti, kedy je príspevková organizácia zapojená na štátny rozpočet prostredníctvom príspevku na činnosť od zriaďovateľa, ani s „dotáciou“ zo štátneho rozpočtu, na ktorú sa vzťahuje vo všeobecnosti ustanovenie § 8a zákona č. 523/2004 Z. z. a ktorá je zároveň tiež upravená osobitným zákonom.

Legálnym a aj legislatívne priechodným zámerom bolo poskytovať príspevok uznanému športu na základe osobitnej úpravy zákona o športe (rovnako ako iné príspevky poskytované podľa osobitných predpisov – napr. príspevky podľa zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti, príspevok na činnosť úradu podľa § 68 zákona č. 423/2015 Z. z. o štatutárnom audite, atď.), t. j. v danom prípade na základe splnenia zákonných podmienok a vychádzajúc z ustanoveného vzorca by mali zväzy na poskytnutie príspevku v súlade s § 68 zákona o športe právny nárok.

Tento inštitút je odlišný od dotácie poskytovanej z prostriedkov štátneho rozpočtu, pričom aj dotácie poskytované z prostriedkov štátneho rozpočtu sa delia na obligatórne a fakultatívne (dotácia je ako fakultatívna a nenárokovateľná podpora štátu je poskytovaná aj na základe zákona o športe – § 70 – § 74).

BLIŽŠIE K DOTÁCIÁM ZO ŠTÁTNEHO ROZPOČTU

Z najširšieho výkladu dotácie ako transferovej platby je na účely vymedzenia „klasických nenárokovateľných dotácií zo štátneho rozpočtu“ potrebné odlíšiť tie transferové platby, ktoré majú síce charakter „dotačný“, ale ich úhradu možno považovať za obligatórny výdavok. Ide o dotácie, ktoré sa poskytujú podľa osobitného zákona právnickým osobám zriadeným osobitným zákonom na plnenie úloh podľa osobitných predpisov, a to napríklad dotácie RTVS, Červenému krížu a dotácie na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy obciam a VÚC – výdavky podľa § 8 ods. 1 písm. e), ktoré majú osobitný režim a výdavky na jednotlivé dotačné tituly sú rozpočtované v príslušných rezortoch na základe vopred určených normatívov. Taktiež poskytovanie dotácií právnickým osobám zriadeným zákonom na plnenie ich úloh podľa tohto osobitného zákona je predmetom úpravy osobitného zákona, kde je priamo upravené, že dotácia sa takejto právnickej osobe poskytuje, pričom finančné prostriedky na poskytovanie predmetných dotácií sú každoročne v zákone o štátnom rozpočte rozpočtované.

Klasické dotačné vzťahy (t.j. aj príspevok uznanému športu poskytovaný podľa súčasného znenia zákona o športe, aj keď má názov „príspevok“) majú svojim obsahom charakter podporný a nenárokovateľný. Poskytujú sa v rozsahu schválenom zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok a o príjemcoch a výške poskytnutej dotácie rozhoduje spravidla rezortná komisia na základe prijatých žiadostí o poskytnutie dotácie, možno tým teda rozumieť poskytovanie finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu na základe žiadosti, na podporu určitej vymedzenej oblasti, ktorá vyplýva z vecnej pôsobnosti poskytovateľa dotácie, pričom ide o jednostranný vzťah, keďže poskytovateľ nemá nárok na akékoľvek protiplnenie. Predpokladom poskytnutia takejto dotácie je však zámer/ cieľ poskytovateľa, podporiť určitú konkrétnu aktivitu a činnosť. Existencia takéhoto zámeru musí vychádzať zo znalosti a vedomosti poskytovateľa, čo sa má za poskytnuté finančné prostriedky obstarať a zabezpečiť (napr. nákup motorového vozidla, rekonštrukcia budovy, atď.). V tomto špecifickom prípade je však výstupom čo najväčší úspech Slovenskej republiky v športovom odvetví a poskytovateľ ani nemôže mať kapacitu na to, aby v každom športovom odvetví určil okruhy konkrétnych výdavkov, ktoré sa majú financovať a touto znalosťou disponujú len národné športové zväzy.

ZÁVER

Vychádzajúc z uvedeného uvádzam, že poskytovanie príspevku uznanému športu v znení schválenom v pôvodnom zákone o športe je legálne a vecne správne s tým, že snahy o umelé „zošnurovanie“ možnosti použitia poskytovaných finančných prostriedkov sú kontraproduktívne. Nie je podstatné, ako sa finančný vzťah v danom prípade nazýva, dôležitý je obsah, avšak z pohľadu čistoty a zrozumiteľnosti právnej úpravy je najsprávnejšie nazývať finančné prostriedky príspevkom uznanému športu a obsahovo ho koncipovať tak, ako to bolo schválené v pôvodnom znení zákona o športe s účinnosťou od 1.1.2016.