FAQ00283 - 49. Považuje sa za bezúhonnú osobu na účely zákona o športe taký športový odborník, ktorý bol odsúdený za trestný čin usmrtenia podľa § 149 ods. 4 Tre...

Podľa § 122 ods. 3 Trestného zákona trestný čin je spáchaný so zbraňou, ak páchateľ alebo s jeho vedomím niektorý zo spolupáchateľov použije zbraň na útok, na prekonanie alebo zamedzenie odporu alebo ju má na taký účel pri sebe; zbraňou sa rozumie, ak z jednotlivého ustanovenia nevyplýva niečo iné, každá vec, ktorou možno urobiť útok proti telu dôraznejším. Trestný čin je spáchaný so zbraňou aj vtedy, ak páchateľ použije napodobeninu zbrane alebo ju má pri sebe s úmyslom, aby bola považovaná za pravú.

Z citovaného ustanovenia Trestného zákona vyplýva, že základným znakom trestných činov spáchaných so zbraňou je úmyselné zavinenie (vedomá príprava alebo použitie na niektorý z vyššie uvedených cieľov), ktoré pokrýva všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu, t. j. aj okolnosť, že používa predmet (napr. aj vozidlo) s úmyslom zaútočiť na poškodeného alebo ho zastrašiť alebo nútiť inú osobu spravidla poškodeného k určitému (ne)konaniu/správaniu alebo prekonať/zamedziť jeho odpor.

Pri nedbanlivostných trestných činoch je kvalifikácia konania, ktoré spočíva v ovládaní nejakého predmetu, veci alebo aj zvieraťa (auta, sekery, psa), v príčinnej súvislosti s ktorým dôjde ku škodlivému následku v podobe újmy na zdraví, ako trestného činu spáchaného so zbraňou vylúčená.

Na základe uvedeného osoba, ktorá sa dopustila nedbanlivostného prečinu ublíženia na zdraví nedbanlivostným zavinením dopravnej nehody a bola zaň aj právoplatne odsúdená sa na účely zákona o športe považuje za bezúhonnú.

Podľa § 17 ods. 2 ZoŠ sa za bezúhonného považuje ten, kto nebol právoplatne odsúdený za

1. obzvlášť závažný zločin,
2. úmyselný trestný čin proti životu a zdraviu, úmyselný trestný čin proti slobode a ľudskej dôstojnosti, úmyselný trestný čin proti rodine a mládeži, úmyselný trestný čin všeobecne nebezpečný, úmyselný trestný čin proti republike, úmyselný trestný čin proti poriadku vo verejných veciach, úmyselný trestný čin proti iným právam a slobodám, alebo
3. iný trestný čin, ako je uvedený v písmenách a) a b), spáchaný so zbraňou, násilím, hrozbou bezprostredného násilia, hrozbou inej ťažkej ujmy alebo s použitím nátlaku.

Účelom/cieľom právnej úpravy bezúhonnosti v Zákone o športe bolo vylúčiť osoby, ktoré sa dopustili najzávažnejších trestných činov (obzvlášť závažný zločin) a úmyselných trestných činov závažnej povahy proti právam iných osôb a verejnému poriadku, resp. agresívnej povahy, z možnosti viesť športovcov, riadiť športové organizácie a spravovať verejné prostriedky, ktoré na šport ako záujmovú činnosť občanov ale aj na zabezpečenie reprezentácie a starostlivosti o mládež poskytuje vo verejnom záujme štát a iné subjekty verejnej správy (obce, VÚC).

Vzhľadom na to, že pri trestnom čine usmrtenia podľa § 149 ods. 4 Trestného zakona je jedným z kvalifikačných znakov zavinenie z nedbanlivosti, nemôže ísť ani o obzvášť závažný zločin /písmeno a)/, pri ktorom je vždy kvalifikačným znakom úmyselné zavinenie, ani o trestný čin uvedený v písmene b), kde sa výslovne predpokladá, že ide o úmyselný trestný čin a nemôže byť subsumovaný ani do skupiny trestných činov podľa písmena c), pri ktorých sa predpokladá odsúdenie za agresívnu formu trestnej činnosti, ktorá taktiež implikuje úmyselné zavinenie/konanie, úmyselné použitie predmetu (zbrane, noža, sekery alebo iného nástroja či vozidla) ako zbrane proti inej osobe minimálne s nepriamym úmyslom spôsobiť újmu na zdraví inej osobe, čo pri trestnom čine usmrtenia podľa § 149 ods. 4 Trestného zakona nie je naplnené.

Záver: Osoba právoplatne odsúdená za nedbanlivostný trestný čin usmrtenia podľa § 149 ods. 4 Trestného zakona sa na účely Zákona o športe považuje za bezúhonnú.