Práve pre takéto prípady by v systéme zabezpečenia spravodlivosti v športe mal existovať nezávislý orgán na riešenie sporov, ktorý by pri rešpektovaní zásad spravodlivého procesu nestranne posúdil, či vylúčenie člena zo združenia bolo v súlade s predpismi národného športového zväzu, ako aj to či bolo primerané s ohľadom na závažnosť porušenia predpisov zväzu vylúčeným členom. Obzvlášť, keď národné športové zväzy majú fakticky monopol na príslušný druh organizovaného športu, ktorý zastrešujú na Slovensku, t. j. ak sa niekto chce zúčastňovať na organizovanom športe a to či už ako športovec alebo ako športový odborník (rozhodca, tréner, delegát a pod), nemá inú možnosť, iba v rámci športovej činnosti národného športového zväzu.
Konferencia je najvyšším orgánom národného športového zväzu, ale ani jej rozhodnutia nemajú/nemôžu byť arbitrárne (neodôvodnené či svojvoľné), práve preto, že národný športový zväz má monopol na organizovaný šport na Slovensku, t. j. vylúčený člen, ak by išlo o športovca nemá jednoducho dostupnú možnosť ísť súťažiť organizovane niekde inde, ako by to bolo napr. pri vylúčení zo športového klubu, kedy by mohol prestúpiť do iného klubu, prípadne by mohol založiť aj nový klub, kde bude môcť ďalej vykonávať organizovaný šport.
Aj keď konferencia je najvyšší orgán národného športového zväzu, rozumné usporiadanie veci by si žiadalo, aby konferencia mala pred hlasovaním o vylúčení člena z národného športového zväzu vecné stanovisko etickej komisie, prípadne návrh/odporúčanie etickej komisie na vylúčenie z „komunity”, najmä keď konferencia má vedomosť o tom, že takéto konanie už začalo.
Samozrejme, prejudikovať rozhodnutie súdu (ak by vylúčený člen podal žalobu voči zväzu) by bolo nevhodné.