ZÚČASTNENÁ OSOBA – HISTÓRIA, TEÓRIA, PRAX

PARTICIPATING PERSON – HISTORY, THEORY, PRACTICE

JUDR. JÁN ŠANTA, PHD.
PROKURÁTOR EKONOMICKÉHO ODBORU ÚRADU ŠPECIÁLNEJ PROKURATÚRY GENERÁLNEJ PROKURATÚRY SR
E-MAIL: JAN.SANTA@GENPRO.GOV.SK

DR. H. C. JUDR. MAROŠ ŽILINKA, PHD.
ZÁSTUPCA RIADITEĽA EKONOMICKÉHO ODBORU ÚRADU ŠPECIÁLNEJ PROKURATÚRY GENERÁLNEJ PROKURATÚRY SR
E-MAIL: MAROS.ZILINKA@GENPRO.GOV.SK

KĽÚČOVÉ SLOVÁ:
zúčastnená osoba, zhabanie veci, peňažná čiastka, majetok, ochranné opatrenie, splnomocnenec

KEY WORDS:
participating person, confiscation of items, monetary amount, property, protection measure, authorised representative

ABSTRAKT:
V predkladanom príspevku jeho autori analyzujú v odbornej literatúre menej spracovávanú tému týkajúcu sa zúčastnenej osoby v trestnom konaní. Postupne sa venujú histórii tejto právnej úpravy, definícii pojmu zúčastnená osoba, jej právam, povinnostiam, jej postaveniu v súvislosti s tzv. nepravou trestnou zodpovednosťou právnických osôb a nakoniec tiež kazuistike, na popise ktorej autori poukazujú na zrejme rastúci význam postavenia zúčastnenej osoby v trestnom konaní v budúcnosti.

ABSTRACT/SUMMARY:
Authors of this contribution analyse topic of the person participating in criminal proceedings that is not mentioned in specialized literature so often. History of this legislation, term of the person participating in criminal proceedings, rights and duties of this person are described. Authors explain status of this person relating to „false criminal liability of legal person“ and casuistic. They point to the growing importance of the status of the person participating in criminal proceedings in the future.

Poznámka redakcie: Odborný príspevok bol spracovaný autormi vychádzajúc z právnej úpravy platnej a účinnej k 1.1.2016.

Z HISTÓRIE PRÁVNEJ ÚPRAVY ZÚČASTNENEJ OSOBY

Súčasná definícia pojmu zúčastnenej osoby ako osoby, ktorej môže byť, podľa návrhu má byť alebo bola zhabaná vec, peňažná čiastka alebo majetok, má svoju niekoľko desaťročnú históriu. Tá sa začína písať zákonom č. 87/1950 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok). Podľa § 51 ods. 1 citovaného zákona sa zúčastnenou osobou rozumel ten, ktorého vec mohla byť alebo bola zhabaná, ak nebola v konaní obvineným /písm. a)/, alebo komu mohlo byť alebo bolo uložené ručenie za nevymožiteľný peňažný trest /písm. b)/. Podľa dobového komentára bola zúčastnená osoba rozdielnou osobou od obvineného, ktorej vec bolo možné zhabať, ktorá z nedbanlivosti prispela k spáchaniu trestného činu alebo osoba, ktorej patrila vec, zhabanie, ktorej vyžadovala bezpečnosť ľudí alebo majetku alebo iný všeobecný záujem /§ 74 ods. 1 písm. c) a d) vtedy platného Trestného zákona/. Tretie osoby, ktoré si uplatňovali vlastnícke práva k veciam, na ktoré sa vzťahoval výrok súdu o prepadnutí vecí podľa § 47 a § 55 Trestného zákona, neboli zúčastnenými osobami v zmysle § 51 Trestného zákona /R 90/1952/. Nároky týchto osôb nebolo možné uplatňovať v trestnom konaní. Ručenie za nevymožiteľný peňažný trest bolo možné uložiť majiteľovi súkromného podniku, pri prevádzke ktorého bol trestný čin spáchaný, alebo osobe zodpovednej za vedenie takéhoto podniku, ak z nedbanlivosti prispeli k spáchaniu trestného činu /§ 50 Trestného zákona/.^[1]

Ustanovenie § 52 tohto Trestného poriadku upravovalo postavenie zákonného zástupcu poškodeného a zúčastnenej osoby a § 53 zmocnenca poškodeného a zúčastnenej osoby.

Zákon č. 64/1956 Zb. o trestnom konaní súdnom /Trestný poriadok/ definoval zúčastnenú osobu rovnako ako spomínaný skorší Trestný poriadok – z. č. 87/1950 Zb., a to v § 7 ods. 9 Trestného poriadku ako súčasť výkladu niektorých pojmov. Vtedy aktuálny komentár Trestného poriadku uvádza, že ak bolo trestné stíhanie proti obvinenému zastavené a až potom bol urobený návrh na zhabanie veci jemu patriacej, stával sa obvinený zúčastnenou osobou.^[2]
Práva zúčastnenej osoby, výkon jej práv zákonným zástupcom a jej splnomocnenca upravoval citovaný Trestný poriadok v § 39, § 40, § 46 a § 47.

Trestný poriadok – z. č. 141/1961 Zb. v platnom znení v § 42 ods. 1 definoval zúčastnenú osobu ako toho, koho vec bola zhabaná alebo podľa návrhu má byť zhabaná. Ustanovenia § 50 a § 51 tohto Trestného poriadku upravovali postavenie a práva splnomocnenca zúčastnenej osoby.

Rovnakú definíciu zúčastnenej osoby zakotvoval aj pôvodný Trestný poriadok – z. č. 301/2005 Z. z. K podstatnejšej zmene tejto definície a ponímaniu postavenia zúčastnenej osoby dochádza novelou Trestného poriadku – z. č. 224/2010 Z. z., účinnou od 01.09.2010 v súvislosti so zakotvením do Trestného zákona tzv. nepravej trestnej zodpovednosti právnických osôb.

DEFINÍCIA POJMU ZÚČASTNENÁ OSOBA

Zúčastnená osoba je podľa § 45 ods. 1 Trestného poriadku osoba, ktorej môže byť, podľa návrhu má byť alebo bola zhabaná vec, peňažná čiastka alebo majetok. V zmysle § 10 ods. 11 Trestného poriadku je subjektom trestného konania, pretože má a vykonáva vplyv na priebeh konania tak, ako to vyplynie z ďalšieho textu, a zároveň Trestný poriadok na uskutočnenie tohto vplyvu zúčastnenej osobe priznáva určité procesné práva a ukladá jej povinnosti. V konaní pre súdom je zúčastnená osoba popri tom, proti komu sa vedie trestné konanie, popri poškodenom a prokurátorovi tiež stranou, pretože práve v konaní pred súdom môže byť významným spôsobom zasiahnuté do jej majetkových práv k jej veciam, peniazom a inému majetku. Zhabanie významne postihuje vlastnícke práva právnickej alebo fyzickej osoby, ktorej vec, peňažná čiastka /na účte alebo v hotovosti/ alebo majetok je /má byť/ zhabaný. Zákon preto dáva tejto zúčastnenej osobe v súdnom konaní postavenie strany a tomu zodpovedajúce právne prostriedky na ochranu jej zákonom chránených práv a záujmov.^[3]

Z citovanej definície pojmu zúčastnená osoba vyplýva, že takouto osobou môže byť nielen tradične chápaná fyzická osoba /§ 83 Trestného zákona/, ale aj osoba právnická /§ 83a, § 83b Trestného zákona/. Z tejto definície je zároveň zrejmé, že sa vzťahuje na tri výraznejšie odlišné procesné situácie, v ktorých sa môže táto osoba ocitnúť .

Prvá situácia predpokladá už len samotnú možnosť zhabania veci, peňažnej čiastky alebo majetku. Znamená to, že príslušný orgán činný v trestnom konaní už pri spomenutej rysujúcej sa situácii, smerujúcej k zhabaniu veci, typicky napr. pri výsluchu svedka, ktorý vypovedá, že od obvineného zakúpil určité množstvo cigariet, ktoré sú bez kontrolných technických opatrení vyžadovaných všeobecne záväzným právnym predpisom na jeho označenie na daňové účely /§ 83 ods. 1 písm. c) Trestného zákona/, musí tieto skutočnosti zohľadniť a postupovať tak, ako je to ďalej uvedené, aby zabezpečil výkon práv a realizáciu povinnosti zúčastnenej osoby, t. j. spomenutého kupujúceho inkriminované cigarety.

Druhá situácia vyplýva z návrhu na zhabanie veci podaného prokurátorom podľa § 235 písm. f) alebo podľa § 236 Trestného poriadku. Táto situácia predpokladá, že zúčastnená osoba už bola o svojich právach a povinnostiach poučená, najmä podľa § 45 Trestného poriadku, ale aj ďalších, a niektoré z nich už aj realizovala, predovšetkým právo preštudovať spisy a podať návrhy na doplnenie vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania po ich skončení podľa § 208 Trestného poriadku, resp. povinnosti vzťahujúce sa k uvedeniu jej adresy podľa § 45 ods. 6 Trestného poriadku. Dôslednú realizáciu práv a povinností zúčastnenej osoby už v prípravnom konaní umocňuje aj tá skutočnosť, že súd môže podľa § 289 ods. 1 Trestného poriadku obžalovanému uložiť ochranné opatrenie i bez návrhu prokurátora, ak sám zistí dôvod na jeho uloženie.

Tretia situácia vyplývajúca z definície zúčastnenej osoby podľa § 45 ods. 1 Trestného poriadku predpokladá, že vec, peňažná čiastka alebo majetok už boli tejto osobe zhabané. Zákon má na zreteli možnosť, kedy tak už došlo k zhabaniu týchto aktív na základe prvostupňového rozhodnutia súdu a odkedy sa realizuje celý rad ďalších práv zúčastnenej osoby, počnúc jej právom podať odvolanie pre nesprávnosť výroku súdu o zhabaní veci podľa § 307 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku.

Z definície zúčastnenej osoby v zmysle § 45 ods. 1 Trestného zákona a použitého pojmu „zhabaná“ je zároveň zrejmé, že bezprostredne súvisí s ustanoveniami § 83, § 83a a § 83b Trestného zákona upravujúcimi ochranné opatrenia, konkrétne zhabanie veci, zhabanie peňažnej čiastky a zhabanie majetku.

Podľa § 83 ods. 1 písm. a) – písm. e) Trestného zákona, ak nebol uložený trest prepadnutia veci uvedenej v § 60 ods. 1, súd uloží zhabanie veci, ak a) patrí osobe, ktorú nemožno stíhať alebo odsúdiť, b) patrí páchateľovi, od ktorého potrestania súd upustil, alebo páchateľovi, voči ktorému bolo trestné stíhanie zastavené, alebo páchateľovi, voči ktorému bolo trestné stíhanie podmienečne zastavené, alebo páchateľovi, voči ktorému bolo trestné stíhanie zastavené z dôvodu schválenia zmieru, c) ide o tovar bez kontrolných známok alebo bez iných kontrolných technických opatrení vyžadovaných všeobecne záväzným právnym predpisom na jeho označenie na daňové účely, d) okolnosti prípadu odôvodňujú predpoklad, že vec by mohla byť zdrojom financovania terorizmu, alebo e) to vyžaduje bezpečnosť ľudí alebo majetku, prípadne iný obdobný verejný záujem.

Podľa § 83a ods. 1 písm. a) – písm. d) Trestného zákona zhabanie peňažnej čiastky môže súd uložiť právnickej osobe, ak bol spáchaný trestný čin, hoci aj v štádiu pokusu, alebo ak došlo k účasti na trestnom čine v súvislosti a) s výkonom oprávnenia zastupovať túto právnickú osobu, b) s výkonom oprávnenia prijímať rozhodnutia v mene tejto právnickej osoby, c) s výkonom oprávnenia vykonávať kontrolu v rámci tejto právnickej osoby, alebo d) so zanedbaním dohľadu alebo náležitej starostlivosti v tejto právnickej osobe.

V zmysle § 83b ods. 1 písm. a) – písm. d) Trestného zákona zhabanie majetku súd uloží právnickej osobe, ak bol spáchaný trestný čin, hoci aj v štádiu pokusu, alebo ak došlo k účasti na trestnom čine uvedenom v § 58 ods. 2 alebo 3, a ak právnická osoba nadobudla majetok alebo jeho časť trestnou činnosťou alebo z príjmov pochádzajúcich z trestnej činnosti, v súvislosti a) s výkonom oprávnenia zastupovať túto právnickú osobu, b) s výkonom oprávnenia prijímať rozhodnutia v mene tejto právnickej osoby, c) s výkonom oprávnenia vykonávať kontrolu v rámci tejto právnickej osoby, alebo d) so zanedbaním dohľadu alebo náležitej starostlivosti v tejto právnickej osobe.

Vo všetkých troch prípadoch sa vlastníkom zhabanej veci , zaplatenej alebo vymoženej peňažnej čiastky alebo vlastníkom zhabaného majetku stáva štát, ak säd nerozhodne inak na základe vyhlásenej medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná.

Zúčastnená osoba je svojimi záujmami spojená s obvineným (obžalovaným), má však rovnako ako poškodený právo uplatňovať svoje stanovisko k otázke viny a trestu len do tej miery, pokiaľ to súvisí s jej vlastným postavením. Môže tiež zlepšiť postavenie obvineného (obžalovaného) tým, že využije svojho práva zvoliť mu obhajcu /§ 39 ods. 2 Trestného poriadku/.^[4] Tu však treba poznamenať, že toto právo môže zúčastnená osoba využiť až vtedy, ak si obvinený nezvolí obhajcu sám a ak mu ho nezvolí ani jeho zákonný zástupca. Pre porovnanie konštatujeme, že naopak poškodený je svojimi záujmami spojený skôr s protistranou obžalovaného – prokurátorom. O spojitosti záujmov obvineného a zúčastnenej osoby svedčí aj ustanovenie § 401 Trestného poriadku podľa ktorého, ak súd povolí obnovu konania v prospech obvineného z dôvodov, ktoré sú na prospech aj niektorému spoluobvinenému alebo zúčastnenej osobe, povolí súčasne obnovu konania aj v ich prospech ( benefitio cohaesionis ).

Od zúčastnenej osoby je potrebné odlišovať osoby zúčastnené na konaní tak, ako sú upravené v I. hlave, 2. časti, 2. diele Trestného poriadku v § 25 až § 29. Týmito osobami sú probačný a mediačný úradník, vyšší súdny úradník, súdny tajomník, asistent prokurátora, zapisovateľ, technický asistent, tlmočník a prekladateľ. Nakoniec § 30 Trestného poriadku a ďalšie upravujú postavenie nezúčastnenej osoby, ktorá sa priberie na vykonanie toho úkonu, kde to zákon ustanovuje (§ 91 ods. 4 Trestného poriadku – odňatie veci, § 105 ods. 2 Trestného poriadku – domová a osobná prehliadka, § 124 Trestného poriadku – podpis zápisnice, § 126 Trestného poriadku – rekognícia). Tretie osoby, ktoré uplatňujú vlastnícke práva na veci (a iné aktíva), na ktoré sa vzťahuje výrok rozhodnutia súdu o prepadnutí veci, nie sú zúčastnenými osobami a svoje nároky môže uplatniť inde^[5] (v občiansko-súdnom konaní).

PRÁVA A POVINNOSTI ZÚČASTNENEJ OSOBY

Na základe analýzy celého znenia Trestného poriadku je potrebné konštatovať, že zúčastnená osoba má celý rad práv, ktoré sú však diverzifikované v mnohých jeho ustanoveniach. Základný okruh týchto práv i povinností zúčastnenej osoby je uvedený v § 45 ods. 2 a ods. 6 Trestného poriadku.

Podľa § 45 ods. 2 písm. a) – písm. c) Trestného poriadku zúčastnená osoba má právo a) po podaní návrhu na uloženie ochranného opatrenia vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam a dôkazom, o ktoré sa návrh opiera, b) byť prítomná na hlavnom pojednávaní a verejnom zasadnutí, robiť na nich návrhy, predkladať dôkazy a nazerať do spisov, c) podávať v prípadoch ustanovených týmto zákonom opravné prostriedky, a to pri zaistení majetku v rozsahu podľa § 461b už pred podaním návrhu na uloženie ochranného opatrenia.

Z takto vymedzeného okruhu práv zúčastnenej osoby je zrejmé, že tie sa vzťahujú predovšetkým na súdne konanie po podaní návrhu na uloženie ochranného opatrenia.

Detailnejší pohľad do uvedených práv ukazuje, že množstvo svojich práv môže zúčastnená osoba uplatňovať už v prípravnom konaní. Môže najmä, okrem už spomenutého práva na voľbu obhajcu obvinenému v prípravnom konaní, podľa § 2 ods. 20 Trestného poriadku žiadať orgán činný v trestnom konaní a následne súd o pribratie tlmočníka a prekladateľa. Toto právo zúčastnenej osoby je tak rovnaké, ako obdobné právo obvineného, jeho zákonného zástupcu, podozrivej osoby, poškodeného a svedka v prípade ak vyhlásia, že neovládajú jazyk, v ktorom sa konanie vedie. Ďalšími dôležitými právami zúčastnenej osoby v prípravnom konaní sú podľa § 69 ods. 1 Trestného poriadku nazerať do spisu (okrem zákonom stanovených výnimiek), robiť si z nich výpisky, poznámky o obstarávať si na svoje trovy kópie spisov a ich častí. Podľa § 145 Trestného poriadku má táto osoba právo obstarať znalecký posudok rovnako ako obvinený a poškodený, s čím je zároveň spojená aj povinnosť týchto subjektov doručiť takýto znalecký posudok prokurátorovi a ostatným stranám, ktorých záujmov sa dotýka. Už skôr spomínané právo zúčastnenej osoby v primeranej lehote preštudovať spisy a podať návrhy na doplnenie vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania podľa § 208 Trestného poriadku v čase, keď policajt považuje vyšetrovanie alebo skrátené vyšetrovanie za skončené a jeho výsledky za postačujúce na podanie návrhu na obžalobu alebo na iné rozhodnutie znamená, že zúčastnená osoba má právo poznať celý priebeh prípravného konania, zákonnosť, kvalitu, kvantitu dôkazov a iných úkonov, stanoviská obvineného, poškodeného a iných subjektov a na základe takéhoto poznania potom uplatňovať ďalšie svoje práva v súdnom konaní. Ešte v skoršej fáze prípravného konania však podľa § 210 Trestného poriadku má zúčastnená osoba, rovnako ako obvinený a poškodený právo kedykoľvek v priebehu vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania žiadať prokurátora, aby bol preskúmaný postup policajta, najmä aby boli odstránené prieťahy alebo iné nedostatky vo vyšetrovaní alebo skrátenom vyšetrovaní. Policajt potom musí prokurátorovi bez meškania túto žiadosť predložiť. Prokurátor je následne povinný takúto žiadosť preskúmať a o výsledku žiadateľa upovedomiť.

Zo súhrnu týchto širokých práv zúčastnenej osoby v prípravnom konaní je zrejmé, že tento subjekt trestného konania je spôsobilý aktívne ovplyvňovať už priebeh predsúdneho konania a významne sa na ňom podieľať, hoci má menšie práva ako poškodený (napr. nemožnosť podať sťažnosť proti rozhodnutiam v prípravnom konaní).

Realizácia ďalšieho množstva práv zúčastnenej osoby v súdnom konaní začína doručením zúčastnenej osobe súdom bez meškania rovnopisu obžaloby /§ 240 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku/, ak niektorý subjekt má v konkrétnej trestnej veci postavenie zúčastnenej osoby a ak súčasťou obžaloby je návrh na uloženie ochranného opatrenia /§ 235 písm. f) Trestného poriadku/. Následne podľa § 247 ods. 2 Trestného poriadku má zúčastnená osoba právo byť upovedomená o hlavnom pojednávaní tak, aby spravidla bola zachovaná aspoň trojdňová lehota medzi termínom hlavného pojednávania a doručením upovedomenia o ňom.

Právom zúčastnenej osoby je tiež v zmysle § 257 ods. 6 Trestného poriadku vyjadriť svoje stanovisko pred rozhodnutím súdu o prijatí vyhlásenia obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku alebo niektorého zo skutkov uvedených v obžalobe, resp. pred rozhodnutím o prijatí jeho vyhlásenia podľa odseku 4 tohto ustanovenia. V prípade výsluchu obžalovaného a iných osôb má zúčastnená osoba podľa § 258 ods. 3 Trestného poriadku a § 272 ods. 1 Trestného poriadku so súhlasom predsedu senátu právo klásť obžalovanému a ďalším vypočúvaným doplňujúce otázky. V konečnom dôsledku právom zúčastnenej osoby je možnosť vyjadriť sa ku každému dôkazu po jeho vykonaní na hlavnom pojednávaní (§ 271 ods. 1 Trestného poriadku). V závere hlavného pojednávania môže aj zúčastnená osoba v rozsahu uplatnených nárokov predniesť záverečnú reč (§ 274 Trestného poriadku). Ako to už bolo spomenuté, podľa § 307 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku, môže rozsudok odvolaním napadnúť aj zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Rovnako tak môže zúčastnená osoba podať odpor proti trestnému rozkazu, ale len proti výroku, ktorým bolo uložené ochranné opatrenie (§ 355 Trestného poriadku). Právo podávať tieto opravné prostriedky je dôsledkom toho, že podľa § 173 Trestného poriadku sa rovnopis rozsudku doručuje tiež zúčastnenej osobe a podľa § 354 Trestného poriadku sa jej doručuje aj trestný rozkaz. V konečnom dôsledku má zúčastnená osoba aj právo sťažnosti v prípade výkonu cudzieho rozhodnutia voči právnickej osobe podľa § 521a Trestného poriadku. V prípade mimoriadnych opravných prostriedkov Trestný poriadok v § 364 písm. d) Trestného poriadku výslovne uvádza, že návrh generálnemu prokurátorovi na postup podľa § 363 ods. 1 Trestného poriadku, t. j. na zrušenie právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní môže do troch mesiacov od právoplatnosti napádaného rozhodnutia podať tiež zúčastnená osoba. V rámci výpočtu celej škály opravných prostriedkov, na ktoré má zúčastnená osoba právo poukazujeme tiež na spomenuté ustanovenie § 45 ods. 2 písm. c) Trestného poriadku v nadväznosti na § 461b Trestného poriadku upravujúci výkon zhabania majetku, v prípade realizácie ktorého je prípustná sťažnosť práve zo strany zúčastnenej osoby.

V prípade zmeškania lehoty na podanie opravného prostriedku z dôležitých dôvodov, povolí príslušný orgán zúčastnenej osobe (rovnako ako obvinenému, obhajcovi a poškodenému) navrátenie lehoty, ak o to oprávnená osoba požiada v lehote do 3 dní od odpadnutia prekážky a ak zároveň so žiadosťou tento opravný prostriedok spojí (§ 64 Trestného poriadku).

Širokému rozsahu týchto práv zúčastnenej osoby zodpovedá poučovacia povinnosť policajta, prokurátora a súdu.^[6] Orgány činné v trestnom konaní a súd sú totiž podľa § 45 ods. 3 Trestného poriadku povinné zúčastnenú osobu o jej právach poučiť a poskytnúť jej možnosť ich uplatnenia vrátane poučenia o doručovaní a následkoch s tým spojených.

Uplatňovanie týchto práv zúčastnenou osobou je možné nie len ňou osobne, ale aj prostredníctvom iných subjektov.

Do úvahy v tomto smere prichádzajú tri alternatívy:

Prvá z nich (§ 45 ods. 4 Trestného poriadku) predpokladá situáciu, ak je zúčastnená osoba pozbavená spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jej spôsobilosť na právne úkony obmedzená rozhodnutím v občianskoprávnom konaní. V tomto prípade jej práva podľa Trestného poriadku vykonáva zákonný zástupca definovaný predpismi občianskeho alebo rodinného práva (rodič maloletého, osvojiteľ, poručník, opatrovník).

V druhom prípade tak za zúčastnenú osobu koná splnomocnenec z radov advokátov, ktorého opatrením ustanoví v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie na návrh prokurátora a v konaní pred súdom predseda senátu, aby tak splnomocnenec ochraňoval záujmy zúčastnenej osoby (§ 45 ods. 5 Trestného poriadku). Je zrejmé, že by sa tak dialo v prípade nemožnosti konať zo strany zúčastnenej osoby, resp. jej štatutára, ak by zúčastnenou osobou bola právnická osoba, alebo ak by práva zúčastnenej osoby nemohol vykonávať ani jej zákonný zástupca (úmrtie, obmedzenie osobnej slobody, dlhotrvajúce vážne onemocnenie, dlhodobý pobyt v cudzine a pod. – analogicky R ČR 60/2000).

V treťom prípade sa zúčastnená osoba sama, podľa vlastného uváženia, môže dať zastúpiť splnomocnencom. Rozsah práv ale aj povinností splnomocnenca zúčastnenej osoby, rovnako ako poškodeného, sú vymedzené v § 54 Trestného poriadku. Takýmto splnomocnencom nemusí byť len advokát (okrem ďalej uvedenej výnimky), ale aj ktorákoľvek iná osoba, ktorej spôsobilosť na právne úkony nie je obmedzená. Na hlavnom pojednávaní a verejnom zasadnutí nemôže byť splnomocnencom ten, kto je naň predvolaný ako svedok, znalec, tlmočník alebo prekladateľ. V konaní, v ktorom sa prejednávajú utajované skutočnosti, môže byť splnomocnencom zúčastnenej osoby iba advokát alebo osoba, ktorá sa môže oboznamovať s utajovanou skutočnosťou na príslušnom úseku.

Osobitným prípadom, keď práva prislúchajúce zúčastnenej osobe nevykonáva táto osoba osobne, je situácia, keď v konaní o zhabanie veci nemožno zistiť vlastníka veci, ktorá sa má zhabať alebo ak jeho pobyt nie je známy. V takých prípadoch v súlade s ustanovením § 300 ods. 1 Trestného poriadku vlastníkovi veci predseda senátu alebo sudca uznesením ustanoví opatrovníka, ktorý má v konaní o zhabanie veci rovnaké práva ako vlastník veci.    

Popri takto zoširoka definovaných právach zúčastnenej osoby nemožno opomenúť ani jej povinnosti.

Ustanovenie § 45 ods. 6 Trestného poriadku priamo zakotvuje, že zúčastnená osoba je povinná pri prvom úkone s ňou uviesť adresu, na ktorú sa jej majú písomnosti doručovať vrátane písomností určených do vlastných rúk, ako aj spôsob doručovania s tým, že ak túto adresu alebo spôsob doručovania zmení, musí takú skutočnosť bez meškania oznámiť príslušnému orgánu; o doručovaní a následkoch s tým spojených orgán činný v trestnom konaní alebo súd zúčastnenú osobu poučí.

Ďalšie všeobecné povinnosti zúčastnenej osoby možno odvíjať od § 70 Trestného poriadku upravujúce poriadkovú pokutu, najmä vyhovieť predvolaniu orgánov činných v trestnom konaní alebo súdu, vypovedať a plniť si edičnú povinnosť.

Z § 253 ods. 9 Trestného poriadku je zrejmé, že okrem iných subjektov tiež výslovne zúčastnená osoba alebo jej splnomocnenec sa na hlavnom pojednávaní musia zdržať prednesu urážlivých výrokov alebo zjavne neodôvodnených a s vecou nesúvisiacich obvinení. V opačnom prípade môže byť týmto subjektom uložená poriadková pokuta. V súvislosti so splnomocnencom zúčastnenej osoby nemožno opomenúť ustanovenie § 54 ods. 2 Trestného poriadku, podľa ktorého, ak tento splnomocnenec chce navrhnúť dôkazy, ktoré sú mu známe, musí návrh na ich vykonanie predložiť súdu prvého stupňa najneskoršie v priebehu dokazovania na hlavnom pojednávaní.

Nakoniec do okruhu povinností zúčastnenej osoby možno zahrnúť aj právnu úpravu výkonu zhabania majetku podľa § 461b ods. 2, ods. 3 Trestného poriadku. Podľa týchto ustanovení totiž ak sa zaisťuje majetok právnickej osoby používaný na účely podnikania alebo zabezpečenia verejného záujmu, môže súd na návrh prokurátora alebo zúčastnenej osoby a v prípravnom konaní prokurátor aj bez návrhu súčasne s rozhodnutím o zaistení majetku alebo v priebehu tohto zaistenia rozhodnúť, že zúčastnená osoba je oprávnená zaistený majetok používať na určený účel v rámci bežnej činnosti právnickej osoby; právne úkony zúčastnenej osoby prekračujúce tento rozsah sú neplatné. Ak zúčastnená osoba nedodržiava podmienky podľa odseku 2, súd na návrh prokurátora a v prípravnom konaní prokurátor oprávnenie podľa odseku 2 zruší.

ZÚČASTNENÁ OSOBA A PRÁVNICKÉ OSOBY

(právny stav k 10.11.2015)

Výraznejšiu zmenu v ponímaní postavenia zúčastnenej osoby priniesla novela Trestného poriadku a Trestného zákona – z. č. 224/2010 Z. z., ktorá okrem iného doplnila § 83a a § 83b Trestného zákona o ďalšie ochranné opatrenia, a to o zhabanie peňažnej čiastky a zhabanie majetku vzťahujúce sa na právnické osoby, čím bola zavedená tzv. nepriama trestná zodpovednosť právnických osôb. Zároveň novelizovala § 45 Trestného poriadku upravujúci status zúčastnenej osoby v znení, ako to bolo uvedené v úvodných častiach tohto príspevku, doplnila do Trestného poriadku alebo novelizovala aj ďalšie jeho ustanovenia týkajúce sa zúčastnenej osoby a ukladania ochranných opatrení zhabania peňažnej čiastky alebo zhabania majetku. Išlo najmä o ustanovenia § 362a upravujúce konanie o návrhu na zhabanie peňažnej čiastky a o návrhu na zhabanie majetku, § 405a upravujúci obnovu konania, § 461a a § 461b upravujúce výkon zhabania peňažnej čiastky a výkon zhabania majetku, § 521a o výkone cudzieho rozhodnutia voči právnickej osobe a mnohé ďalšie.

Problematiku hoci len nepriamej trestnej zodpovednosti právnických osôb však nie je možné vnímať izolovane, len v intenciách predmetu právnej úpravy trestného práva.

Vyvodenie právnej zodpovednosti voči právnickej osobe, podľa dôvodovej správy k tejto novele , nepochybne vyvoláva dopady na súkromnoprávne vzťahy, ktorých subjektom je táto právnická osoba. Nakoľko účelom vyššie uvádzaných ochranných opatrení je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi alebo činmi inak trestnými (§ 31 ods. 3 Trestného zákona) a je s nimi spojená majetková ujma na strane dotknutej osoby, možno predpokladať sekundárnej prejavy tejto umy aj u tretích osôb. Inak povedané, previazanosť trestnoprávnej a súkromnoprávnej úpravy najmä u ochranného opatrenia zhabania majetku (rovnako aj v prípade trestu prepadnutia majetku u fyzických osôb) je viac ako zreteľná. Účelom takejto úpravy je nepostihnúť tretie osoby – veriteľov právnickej osoby, ktoré sa nezúčastnili na páchaní trestnej činnosti, vrátanej jej zamestnancov. Preto sa v záujme ochrany práv a právom chránených tretích osôb, ktoré budú spravidla v súkromnoprávnom vzťahu k právnickej osobe (napr. veritelia), ktorej majetok postihne ochranné opatrenie, zakotvilo , aby logickým dôsledkom uloženia tohto ochranného opatrenia bolo vyhlásenie konkurzu na majetok tejto právnickej osoby. Rešpektuje sa pri tom účel konkurzného konania, ktorým je vo všeobecnosti riešenie úpadku veriteľa a zákonné uspokojovania pohľadávok veriteľov. Trest prepadnutia majetku, resp. ochranné opatrenia zhabanie majetku postihuje len majetok, ktorého vlastníkom je odsúdený, resp. právnická osoba (ako zúčastnená osoba) po skončení konkurzného konania. Právna úprav v tomto prípade preferuje primárne uspokojenie pohľadávok veriteľov dotknutej osoby a až následne zámer štátu spôsobiť majetkovú ujmu dotknutej právnickej osobe.

Paralelne sa do Trestného poriadku zakomponovalo vykonanie cudzozemských rozhodnutí ukladajúcich peňažné sankcie a prepadnutie majetku právnickým osobám. V tejto súvislosti je však nutné uviesť, že ide o generálnu a rámcovú právnu úpravu, ktorej aplikácia sa predpokladá v prípadoch uznávania a výkonu cudzích rozhodnutí majetkovej povahy voči právnickým osobám, ak takéto rozhodnutie vydá štát, ktorý nie je členským štátom Európskej únie.

Už spomínanou novelizáciou § 45 Trestného poriadku sa rozširuje rozsah subjektov spadajúcich pod pojem zúčastnená osoba, medzi ktoré je potrebné na základe nových inštitútov zhabania určenej peňažnej čiastky a zhabania majetku zaradiť aj právnické osoby, voči ktorým sa tieto sankcie môžu uplatniť, majú uplatniť, alebo sa uplatnili (použitie formulácie „môžu byť uplatnené“ referuje na možnosť aktívne vystupovať v trestnom konaní ešte pred podaním návrhu alebo obžaloby).

V súlade s právom na spravodlivý proces sa týmto právnickým osobám zabezpečuje právo na rovnosť zbraní, teda právo na vyjadrenie sa ku každému dôkazu, ktorý smeruje proti právnickej osobe. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva je zrejmé, že postih na vlastníckych právach právnickej osoby odlišnej od páchateľa trestného činu nie je obvinením v zmysle čl. 6 ods. 1 a ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Na strane druhej čl. 47 ods. 3 Dohovoru garantuje rovnosť strán v konaní pred súdom a inými orgánmi, rovnako ako aj § 2 ods. 14 Trestného poriadku, preto bolo potrebné zosúladiť požiadavky na práva, ktoré majú poškodený a zúčastnená osoba.

Zároveň je potrebné poznamenať, že rozhodnutie o uložení ochranných opatrení zhabania peňažnej čiastky podľa § 83a a zhabania majetku podľa § 83b Trestného zákona je rozhodnutím postihujúcim inú osobu ako obvineného, t. j. úplne novým a výrazným spôsobom práve zúčastnenú osobu, ktorou je právnická osoba.

KAZUISTIKA K ZÚČASTNENEJ OSOBE

Právne postavenie zúčastnenej osoby a charakter jej zákonných práv a povinností nachádza svoje vyjadrenie už v prípravnom konaní aj v postupoch orgánov činných v trestnom konaní.

V súvislosti s postupmi orgánov činných v trestnom konaní hodno poznamenať, že procesné postavenie svedka a zúčastnenej osoby sa vzájomne nevylučujú. To, že je svedok súčasne zúčastnenou osobou, nijako neprekáža jeho vypočutiu ako svedka v trestnom konaní. Pri hodnotení výpovede takého svedka treba však mať na zreteli, že takáto výpoveď môže byť ovplyvnená jeho vzťahom k veci, jeho záujmom na výsledku konania rovnako, ako napríklad výpoveď obvineného.^[7]

V praxi je súčasné procesné postavenie zúčastnenej osoby a svedka veľmi časté, osobitne pri daňových trestných činoch. Možno to demonštrovať na trestnej veci, keď páchatelia trestného činu skrátenia dane a poistného dovážali z cudziny tabakovú surovinu (mimo oficiálne evidovaných dovozov), ktorú spracovali a tabak negarantovanej kvality nabalený v spotrebiteľských baleniach distribuovali (t. z. uvádzali ho do daňového voľného obehu) do siete odberateľov (stánky PNS, predajne tabaku a pod.) za účelom jeho ďalšieho maloobchodného predaja, samozrejme bez účtovných a daňových dokladov. Takéto spotrebiteľské balenia tabaku títo odberatelia orgánom činným v trestnom konaní vydali alebo im boli odňaté. Nesporne išlo o veci, u ktorých prichádza do úvahy zhabanie veci, pretože išlo o tovar použitý na spáchanie trestného činu a vyžaduje to bezpečnosť ľudí, naviac bez kontrolných známok. Jednotliví odberatelia, ktorí dlhodobo kupovali balenia tabaku od páchateľov a teda „vnímali vlastnými zmyslami udalosti, ktoré prebehli v objektívnej realite“, boli vyšetrovateľom vypočutí v procesnom postavení svedka o okolnostiach dôležitých pre trestné stíhanie (podrobné okolnosti a podmienky nákupu tovaru). Zároveň týmto svedkom, ktorých vydané alebo im odňaté veci môžu byť zhabané, prislúchalo aj procesné postavenie zúčastnenej osoby. Preto vyšetrovateľ bol povinný v súlade s § 45 ods. 3 a 6 Trestného poriadku tieto osoby poučiť o ich právach a povinnostiach a poskytnúť im možnosť na ich uplatnenie. Toto poučenie a vyjadrenie zúčastnenej osoby k nemu, možno vykonať buď pri výsluchu svedka a zaznamenať ho v zápisnici o výsluchu svedka, alebo ho vykonať samostatne a obsah procesného úkonu zaznamenať v zápisnici.

Do faktickej pozície zúčastnenej osoby sa môže dostať aj odsúdený, ktorému v takom prípade prislúchajú všetky zákonné práva a povinnosti, ktoré Trestný poriadok priznáva zúčastnenej osobe. Možno to demonštrovať na trestnej veci odsúdeného J. R. pre pokračovací obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona, vedenej na Špecializovanom trestnom súde Pezinok, pracovisko Banská Bystrica (ďalej len „ŠTS“) pod sp. zn. BB-3T 6/2013:

ŠTS uznesením zo 06.11.2013 podľa § 50 ods. 1 písm. a) Trestného zákona rozhodol o zaistení na uspokojenie nároku poškodených na majetku obž. J. R., 2 ks prírodných diamantov zaistených v prípravnom konaní.

Rozsudkom ŠTS z 06.11.2013, právoplatným a vykonateľným 11.11.2013, bol obž. J. R. uznaný vinným z pokračovacieho obzvlášť závažného zločinu podvodu k úhrnnému a spoločnému trestu odňatia slobody vo výmere 14 rokov a 16 mesiacov, so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia a bol mu uložený ochranný dohľad na 3 roky. ŠTS obžalovanému uložil aj povinnosť nahradiť škodu spôsobenú trestným činom. Podľa § 60 ods. 7 písm. a) Trestného zákona odsúdenému nebol uložený aj trest prepadnutia veci, t. j. 2 ks prírodných diamantov.

ŠTS uznesením z 28.04.2014 podľa § 51 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku zrušil zaistenie na uspokojenie nároku poškodených na majetku ods. J. R., predstavujúceho 2 ks prírodných diamantov.

ŠTS na základe návrhu prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry uznesením z 29.05.2014 podľa § 299 ods. 1 Trestného poriadku z dôvodov § 83 ods. 1 písm. e) Trestného zákona rozhodol o zhabaní veci – 2 ks prírodných diamantov J. R.

Najvyšší súd SR uznesením z 10.07.2014, sp. zn. 6 Tost 24/2014 podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku zamietol sťažnosť J. R. proti uzneseniu ŠTS o zhabaní veci. V súvislosti s dôvodmi zhabania veci § 83 ods. 1 písm. e) Trestného zákona najvyšší súd konštatoval, že „iný obdobný verejný záujem“ neznamená, že musí ísť o veci, ktoré priamo môžu ohroziť bezpečnosť ľudí či majetku, ako napr. zbrane, drogy, falošné bankovky a pod., ale je tu ochraňovaný záujem štátu, aby sa veci získané trestnou činnosťou, či už priamo alebo nadobudnuté za prostriedky takto získané, nestali majetkovým prospechom odsúdeného, aby bol odčerpaný neoprávnený prospech odsúdeného a aby nikto nemal prospech z páchania trestnej činnosti.

Osobitnú pozornosť treba venovať procesnému postaveniu zúčastnenej osoby v prípadoch, keď vec, peňažná čiastka alebo majetok, ktorý má byť zhabaný, je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. V takom prípade práva a povinnosti zúčastnenej osoby prislúchajú (už v prípravnom konaní) obom z manželov a súd musí skúmať podmienky pre zhabanie veci podľa § 83 ods. 1 písm. e) Trestného zákona u oboch spoluvlastníkov. Tomu musí zodpovedať aj výrok o zhabaní veci.

Ak je vec, peňažná čiastka alebo majetok, ktorý má byť zhabaný, v bezpodielovom spoluvlastníctve obvineného a jeho manželky, v trestnom konaní postavenie zúčastnenej osoby má manželka obvineného ( R 14/1990).

ZÁVER

Z analyzovanej právnej úpravy postavenia zúčastnenej osoby a kazuistiky je zrejmé, že táto právna úprava má viac ako 60 ročnú tradíciu, keďže jej prvopočiatky sa odvíjajú od Trestného poriadku z roku 1950. Odhliadnuc od ideologických prvkov 50. rokov minulého storočia, predmetná právna úprava je relatívne stabilná, pričom k najpodstatnejšej zmene v tomto smere došlo až novelou Trestného poriadku a Trestného zákona – zákonom č. 224/2010 Z. z. účinným od 1.9.2010 v súvislosti so zavedením tzv. nepravej trestnej zodpovednosti právnických osôb, ktorá však má doposiaľ v praxi v zásade nulové uplatnenie. Zo skoršieho textu zároveň vyplýva, že právna úprava pojmu zúčastnená osoba ako aj rozsah jej práv podľa Trestného poriadku je dostatočný a adekvátne vyvážený jej povinnosťami. Vzhľadom na to, že doterajšia prax v minulosti nezaznamenávala častý výskyt zúčastnenej osoby v trestných konaniach, neboli evidované ani závažnejšie aplikačné problémy. Na druhej strane najmä súčasný nárast trestných stíhaní súvisiacich so spotrebnými daňami a dane z pridanej hodnoty naznačuje tiež nárast významu zúčastnenej osoby v trestnom konaní a tak i potrebu dôsledného uplatňovania jej práv a vyžadovanie plnenia povinnosti zúčastnenou osobou. Dôkazom týchto tvrdení je v závere príspevku uvádzaná kazuistika.

Poznamenávame, že daný príspevok bol spracovaný podľa aktuálnej právnej úpravy k 1.1.2016,kedy ešte nenadobudol účinnosť Zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ten má byť podľa návrhu tohto zákona účinný od 1.7.2016) .Účinnosťou tohto zákona budú vypustené najmä vyššie uvádzané § 83a a § 83b Trestného zákona upravujúce zhabanie peňažnej čiastky a zhabanie majetku , zároveň sa zmení definícia zúčastnenej osoby v § 45 ods. 1 Trestného poriadku na znenie – Zúčastnená osoba je osoba , ktorej môže byť , podľa návrhu má byť alebo bola zhabaná vec. Okrem toho majú byť novelizované ďalšie procesné ustanovenia súvisiace s vypustením spomínaných paragrafov Trestného zákona.