V zmysle ust. § 50 Zákonníka práce môže zamestnávateľ dohodnúť niekoľko pracovných pomerov s tým istým zamestnancom len na činnosti spočívajúce v prácach iného druhu; práva a povinnosti z týchto pracovných pomerov sa posudzujú samostatne.
Súbeh pracovných pomerov jedného zamestnanca vo vzťahu k viacerým rôznym zamestnávateľom je obdobne možný a právne korektný, pokiaľ zamestnanec tým neporušuje ustanovenia Zákonníka práce o zákaze konkurenčnej činnosti. Zákonník práce ustanovuje len maximálny týždenný pracovný čas u jedného zamestnávateľa a povinný odpočinok zamestnanca medzi jednotlivými pracovnými zmenami, opäť však u toho istého zamestnávateľa.
Ak je to možné pri pracovných pomeroch analogicky by to malo byť možné aj pri zmluve profesionálnom vykonávaní športu, ktorou je založený iný pracovnoprávny vzťah (§ 46 ods. 1 zákona o športe) obzvlášť, keď má športový klub podľa § 33 písm. d) zákona o športe povinnosť umožniť športovému reprezentantovi účasť na športovej reprezentácii, pričom športová reprezentácia sa považuje za iný úkon vo všeobecnom záujme.
Podľa § 29 ods. 7 zákona o športe príprava podľa plánu prípravy schváleného národným športovým zväzom a účasť športového reprezentanta na významnej súťaži a účasť člena realizačného tímu na významnej súťaži sa považuje za iný úkon vo všeobecnom záujme, na ktorý sa poskytuje pracovné voľno na nevyhnutne potrebný čas.
Je teda na národnom športovom zväze alebo inej športovej organizácii oprávnenej nominovať športovca do športovej reprezentácie, aby posúdili okolnosti vykonávania športu športovcom v konkrétnom prípade a upravili vhodným zmluvným typom vzťah medzi športovcom a národným športovým zväzom počas vykonávania športu v rámci športovej reprezentácie SR. Použitie zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu je jednou z možností.