Základná úloha prokuratúry ako sústavy orgánov v slovenskej spoločnosti (a zároveň aj prokurátorov) je v Ústave SR vyjadrená v článku 149:

„Prokuratúra Slovenskej republiky chráni práva a zákonom chránené záujmy fyzických a právnických osôb a štátu.”

Túto ústavou zverenú úlohu plní prokuratúra prostredníctvom prokurátorov, ktorí vykonávajú svoju funkciu a plnia úlohy v oblastiach pôsobnosti zverených zákonom č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre v § 4, spôsobom upraveným v § 5 uvedeného zákona:

„Prokurátor vykonáva svoje úlohy na základe zákona a prostriedkami ustanovenými zákonom. Pri plnení úloh je prokurátor povinný

podľa najlepšieho vedomia a svedomia uplatňovať Ústavu Slovenskej republiky, ústavné zákony, zákony, medzinárodné zmluvy vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy,
rešpektovať a chrániť ľudskú dôstojnosť, základné ľudské práva a slobody a vyvarovať sa akejkoľvek diskriminácie,
chrániť verejný záujem,
postupovať iniciatívne, spravodlivo, nestranne a bez prieťahov.”

Prokurátor zložením sľubu prokurátora sa veľmi často ihneď po vysokej škole, po úspešnom zvládnutí čakateľskej praxe a justičných skúšok (cca 2 až 3 roky), stáva prokurátorom.

Sľub prokurátora (podľa § 8 ods. 3 zákona č. 154/2001 Z.z. prokurátor skladá sľub do rúk generálneho prokurátora):

„Sľubujem na svoju česť a svedomie, že budem dodržiavať Ústavu Slovenskej republiky, ústavné zákony, zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy, že pri výkone svojej funkcie ich budem uplatňovať podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia a že v súlade s nimi budem vykonávať funkciu prokurátora nestranne a spravodlivo. Budem zachovávať vernosť Slovenskej republike a chrániť dôstojnosť funkcie prokurátora.“.

Zložením sľubu prokurátora prijíma celoživotné profesionálne poslanie v zmysle článku 149 Ústavy SR: chrániť pravá a zákonom chránené záujmy právnických osôb fyzických osôb a štátu.

Zároveň tomuto poslaniu prokurátor obetoval svoju slobodu podnikania, keď sa vzdal práva na podnikanie, kde by jeho príjmy boli obmedzené len podnikateľskou šikovnosťou, kreativitou a pracovitosťou.

Tu považujem za potrebné uviesť, že pre vytváranie silnej integrity prokurátora a správne pochopenie profesionálnych hodnotových východísk výkonu funkcie prokurátora, vrátane povinnosti chrániť verejného záujem považujem za kľúčové obdobie čakateľskej praxe, kedy sa spravidla mladému právnikovi viac ako 2 roky osobne venuje jeho mentor (školiteľ pridelený z radov skúsených prokurátorov), ktorý pripravuje právneho čakateľa prokuratúry tak, aby mal správne hodnotové východiská/nastavenie pre výkon funkcie prokurátora.

Považujeme za systémovo, vecne i hodnotovo nevhodné a teda nesprávne, ak systém výberových konaní a jeho pravidlá umožňujú, aby sa stal prokurátorom zo dňa na deň po odbornom psychologickom posúdení a pár hodinách výberového konania (písomný test a jeden ústny pohovor), advokát s prirodzene advokátskym myslením i pracovnými návykmi advokáta, bez prípravy a adaptačnej praxe na výkon funkcie prokurátora. Neznamená to však, že advokát má byť diskvalifikovaný, má však byť na výkon funkcie prokurátora riadne pripravený.

Systém by sa mal zmeniť tak, že zabezpečí, aby počas obdobia prípravy a adaptačnej praxe (nie kratšej ako 6 mesiacov) bola overená pripravenosť a vhodnosť konkrétneho advokáta na dlhodobý každodenný výkon funkcie prokurátora.

Je to v záujme tak riadneho plnenia úloh prokuratúry personálom vhodným a od prvého dňa pripraveným na riadny výkon pôsobnosti prokurátora, ako aj v záujme samotného "budúceho" prokurátora, ktorý pri "prestupe" z advokácie fakticky nepozná (a nie je to jeho vina) detaily každodenného výkonu funcie prokurátora - rozhodovacia prax, fungovanie systému subordinácie, usmernení, príkazov a pokynov, neokúsil ani tempo práce, služobnú pohotovosť, zastupovanie, vzdelávanie, tlak na dodržanie zákonných a interných lehôt na prokuratúre, či účasť na hlavných pojednávaniach a teda nemôže vedieť, či mu táto práca bude dlhodobo vyhovovať, či sa stane jeho poslaním, nie iba prácou.

V rozumne nastavenom systéme (mnohí na ceste "hore" prezentujú, že im ide o "vládu rozumu a práva") by si mali obe strany (prokuratúra i uchádzač o funkciu prokurátora) vzájomne overiť, či ich vzťah založený menovaním do funkcie a sľubom prokurátora môže dlhodobo spoľahlivo profesionálne fungovať na prospech spoločnosti, vrátane pochopenia, prijatia a plnenia poslania prokurátora.

Výkon funkcie prokurátora nie je možné vnímať len ako "výkon práce právnika za peniaze". Je to plnenie spoločenského poslania a k tomu treba prispôsobiť spôsob prípravy, výberu, vzdelávania a postavenie prokurátora i jeho ochranu v spoločnosti.

Podľa dnešnej právnej úpravy si má advokát po úspešnom zvládnutí výberového konania na funkciu prokurátora zo dňa na deň presadnúť na stoličku prokurátora a “prepnúť” svoje úplne prirodzené advokátske myslenie, východiská i pracovné návyky a bez akejkoľvek prípravy má plnohodnotne vykonávať funkciu prokurátora na rovnakej úrovni (za rovnaký plat) ako tí prokurátori, ktorí sa pripravovali na výkon funkcie prokurátora pod dohľadom skúseného prokurátora - školiteľa (nie je to len zaškolenie ako pri bežnej práce, ale personalizovaná príprava na plnenie celoživotného poslania), viac ako dva roky, vrátane prípravného vzdelávania a priebežných preskúšaní.

Cca 1000 Slovákov prijalo celoživotné poslanie starať sa o ochranu verejného záujmu výkonom funkcie prokurátora 24/7

Skupina približne 1000 občanov SR - absolventov právnických fakúlt prijalo profesionálne poslanie vykonávať s najlepším vedomím a svedomím, nestranne a nezávisle funkciu prokurátora, ktorej podstatou je v záujme spoločenstva občanov a organizácii na území Slovenskej republiky chrániť práva a zákonom chránené záujmy obyvateľov, organizácií a štátu - chrániť verejný záujem, chrániť právny štát na Slovensku.

Ide o vzdelaných ľudí s vysokou integritou, ktorí sú ideologicky aj politicky neutrálni, ktorých poslanie je mimoriadne náročné a zodpovedné, preto ich status v spoločnosti musí byť výnimočný.

Je potrebné ho pozorne chrániť, aby sa prokurátori mohli plne sústrediť na plnenie svojho profesionálneho poslania. A to bez ohľadu na to, či sa zaoberajú násilnou, ekonomickou, hospodárskou alebo korupčnou trestnou činnosťou, bez ohľadu na to, či je páchateľom deliktu jednoduchý človek, asociál, násilník, recidivista, špekulatívny podnikateľ, politik, organizovaná skupina alebo zločinecká skupina. Alebo ide o dozor nad doržiavaním zákona v konaní orgánov verejnej správy, či na miestach, kde je obmedzená osobná sloboda človeka.

Mnohí prokurátori vykonávajú funkciu prokurátora desiatky rokov a počas tohto obdobia, dozorovali, obžalovali a dosledovali výkon trestu v tisícoch menších i väčších káuz, ktoré sú pre páchateľov a poškodených ich “veľkými” kauzami zásadne ovplyvňujúcimi ich život.

Vnímanie práce bežných prokurátorov a dôveru k nim, či chceme alebo nie, (de)formuje spôsob medializácie celospoločenských káuz (a osobitne reakcií prokuratúry, resp. generálneho prokurátora), ktoré sú a aj vždy budú časťou médií posudzované aj cez prizmu politického kreovania osoby generálneho prokurátora, ak takúto súvislosť verejnosť a média vidia a spravidla pri každej voľbe ju bolo možné vidieť už v čase voľby alebo sa odkryla časom. To však prirodzene vyplýva z pravidiel fungovania právneho systému, no oveľa dôležitejšou otázkou je udržanie integrity generálneho prokurátora a orgánov prokuratúry pod jeho vedením pri napĺňaní článku 149 Ústavy SR vo všetkých vybavovaných agendách, či kauzách.

Každé rozhodnutie prokuratúry, resp. generálneho prokurátora, vyjadrenie, či mlčanie v spoločensky sledovanej veci je hodnotené aj cez obraz jeho voľby do funkcie. Preto je okrem riadneho uplatňovania práva kľúčové aj zrozumiteľné vysvetľovanie postupov a rozhodnutí prokuratúry spoločnosti prostredníctvom tlačových besied a médií a zvyšovať tým jednak dôveru k prokuratúre a prokurátorom, ako aj právne povedomie občanov i celej spoločnosti, vrátane politikov a médií.

Za kreovanie generálneho prokurátora zodpovedá tak zákonodarná moc (do poslednej voľby generálneho prokurátora v roku 2020 to boli vždy zákulisné osobné stretnutia s oslovenými prokurátormi bez verejného vypočutia kandidátov na generálneho prokurátora alebo špeciálneho prokurátora), ako aj výkonná moc - prezident menuje generálneho prokurátora (a niekedy aj nevymenuje) a nepriamo aj polícia a tajné služby, ktoré po celý čas vyhodnocujú informácie o tom, či generálny prokurátor, špeciálny prokurátor (alebo kandidáti na tieto funkcie), respektíve prokuratúra vykonávajú svoje pôsobnosti v jednotlivých agendách či konkrétnych veciach štandardným spôsobom.

Kým nebude systém voľby generálneho prokurátora "odpolitizovaný", vždy bude generálny prokurátor výsledkom politického kompromisu, ktorého okolnosti a podmienky sa spoločnosť, pre ktorú má generálny prokurátor vykonávať službu zabezpečenia spravodlivosti s mimoriadne silným postavením a právomocami, zrejme nikdy nedozvie.

Poznáme dôverne najmenej dve ďalšie osoby, ktoré sa zúčastnili na takýchto informatívnych rozhovoroch s vysoko postavenými politikmi v rámci procesu hľadania a výberu vhodného kandidáta na generálneho prokurátora ... a nie je to (len) o hľadaní nestranného, nezávislého, odborne a charakterovo pripraveného kandidáta, ale aj o zabezpečení istého vplyvu, o obsadení funkcií námestníkov generálneho prokurátora, postoji ku kauzám z minulosti, názore na neskončené mediálne známe kauzy, na bývalé vedenie prokuratúry, jeho postupy a rozhodnutia, o vzťahu k politikom a iným významným osobám, o prístupe k informáciám a "oťukávaní" integrity kandidátov, ... bez svedkov a bez pravidiel.

Každý politik má vlastnú hranicu morálky, slušnosti, zábran, či trúfalosti v tom, na čo sa bude kandidáta na generálneho prokurátora pýtať, čo bude od neho žiadať/očakávať, čo na neho bude "skúšať", ako bude "testovať" a hodnotiť jeho integritu. Na strane druhej každý kandidát reaguje inak na otázky, provokatívne výroky, priamo či nepriamo vyjadrené požiadavky a podmienky politikov, najmä v závislosti od jeho osobnej zrelosti, vedomostí, skúseností, pevnosti osobnej integrity, veľkosti ambícií a ega, ale aj úcty a rešpektu, ktorý si kandidát vybudoval jednak v rámci svojej profesionálnej kariéry, ale aj bezprostredne svojimi reakciami a odpoveďami pri osobnom stretnutí s politikom.

Ani verejné vypočutie kandidátov a tajná voľba kandidáta na generálneho prokurátora poslancami národnej rady nič nemení na tom, že kým sa systém voľby nezmení pôjde zrejme vždy o kandidáta politicky vyrokovaného a politicky zvoleného najvyšším zákonodárnym orgánom.

Zvolený kandidát na funkciu generálneho prokurátora následne musí byť ešte vymenovaný prezidentom SR - predstaviteľom výkonnej moci. V tej súvislosti podotýkame, že slovenskú spoločnosť bude ešte dlho ťažiť a rozdeľovať kauza keď prezident SR nevymenoval prof. Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora hoci bol riadne zvolený v národnej rade.

Na vnímanie prokurátorov v spoločnosti má významný vplyv aj aktivita samosprávnych orgánov prokurátorov, najmä najvyššieho orgánu samosprávy - Rady prokurátorov SR. Hlavný účel ich zriadenia (poslaním) je "ochrana práv a oprávnených záujmov prokurátorov". (§ 218 ods. 1 zákona č. 154/2001 Z.z.).

Zastávame názor, že vzhľadom na podstatu a zmysel záujmovej samosprávy prokurátorov je primerané považovať za legitímne všetky aktivity samosprávnych orgánov prokuratúry, ktoré sledujú citovaný základný zákonom vymedzený účel ich zriadenia, resp. spadajú do jeho rámca.

Úloha (nielen) pre prokurátorov:

Súčasťou profesionality právnikov je (malo by byť),

nielen riadne uplatňovať právo, ale aj vysvetľovať uplatňovanie pravidiel tak,
aby bolo nielen dotknutým, ale aj nezainteresovaným osobám,
zrozumiteľne a presvedčivo vysvetlený

súlad použitia pravidiel s ich morálnou podstatou.

Tento „PRÍKAZ” je od počiatku premietnutý do „spoločenskej zmluvy” obyvateľov Slovenskej republiky - do článku 1 ods. 1 a 2, článku 13 ods. 4
a najmä do článku 152 ods. 4 Ústavy SR, ktorý je ďalej premietnutý
do sľubov právnických profesií a ich funkcionárov.

Na záver: Čo treba pozorne vnímať, keď hovoria (nielen právnici) o právnikoch ?

Kto a ako vytvára obraz právnikov (sudcov, prokurátorov, vyšetrovateľov, advokátov, exekútorov, notárov) a obraz uplatňovania práva v spoločnosti ?
(médiá, politici, akademici, advokáti, sudcovia, prokurátori)

Kto a aké záujmy chráni z podstaty svojej profesionálnej činnosti ?
(verejný záujem, súkromný záujem - záujem klienta ... a kto je klient, záujem záujmových skupín)

Advokát - ochrana záujmov klienta (za odmenu)
(bez obmedzenia vo vyjadreniach v záujme klienta, mnohí advokáti sú verejnými funkcionármi)

Prokurátor - ochrana verejného záujmu; práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb a štátu
(zdržanlivosť, zákaz vyjadrovať sa k neskončeným prípadom, ochrana dôstojnosti a základných práv a slobôd)

Spoločenská zodpovednosť prokurátorov

„Nech je múdrosť, pracovitosť a oddanosť kariérnych prokurátorov
našej krajine založená na roky získavaných vedomostiach, zručnostiach a skúsenostiach, a to nielen z ich práce, ale aj zo života v ich rodinách a komunitách,
lepšie využitá pri evolučných zmenách slovenskej spoločnosti, obzvlášť,
ak ide o zmeny v pravidlách a fungovaní služby zabezpečenia spravodlivosti."

(Prokurátorské fórum)

Magister Officiorum

Články zverejnené v odbornom časopise Magister Officiorum od roku 2011 až do roku 2024